Rok 2013 bol pre slovenskú kinematografiu z viacerých stránok rekordný. Dvadsaťdva vyrobených dlhometrážnych slovenských filmov pre kiná je historický rekord. Rovnako 271 premiér v našich kinách. Naopak, počet kín klesol na historické minimum (115). Dôležité zmeny sa udiali aj v legislatíve. Všetky tieto i ďalšie informácie sú zhrnuté v Správe o stave slovenskej audiovízie v roku 2013, ktorú od roku 2004 vydáva a prezentuje na MFF v Cannes kancelária MEDIA Desk Slovensko, od januára už ako Creative Europe Desk Slovensko. Vo Film.sk ju publikujeme v skrátenej verzii, v kompletnej podobe ju nájdete na webovej stránke www.cedslovakia.eu.

Legislatíva

Dňa 9. januára 2013 vláda schválila návrh Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike a uložila ministrovi kultúry zabezpečiť v spolupráci s Audiovizuálnym fondom jej implementáciu do 31. decembra 2014.

Dôležitú úpravu pre obce, ktoré majú záujem o digitalizáciu kín, priniesol zákon č. 426/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V ňom sa v § 17, odsek 8, uvádza: „Do celkovej sumy dlhu obce podľa odseku 7 sa nezapočítavajú záväzky z pôžičky poskytnutej z Audiovizuálneho fondu...“ Zákon nadobudol účinnosť 29. novembra 2013, § 17 odsek 8 od 1. januára 2014.

Zákon č. 374/2013 Z. z. z 22. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

Zákon č. 289/2013 z 3. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, nadobudol účinnosť 1. novembra 2013.

Dňa 1. januára 2014 nadobudla účinnosť i vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 446/2013 z 12. decembra 2013, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a o spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov.

Finančná podpora

Audiovizuálny fond. AVF vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela.

V roku 2013 AVF rozdelil na podpornú činnosť o 781 702 eur viac než v predchádzajúcom roku (6 507 190 eur v roku 2013 a 5 725 488 eur v roku 2012). Vďaka spoločným aktivitám AVF a MK SR bol totiž na digitalizáciu jednosálových kín poskytnutý fondu osobitný príspevok 700-tisíc eur z rezervy predsedu vlády. V roku 2013 bolo na AVF podaných 668 žiadostí s celkovými nákladmi na projekty 70 566 423 eur a s objemom požadovaných prostriedkov 21 097 264 eur. Počet podporených žiadostí stúpol z 251 v roku 2012 na 358 v roku 2013. Ich podiel z celkového počtu doručených žiadostí zostal približne rovnaký (53,6 percenta v roku 2013 a 52 percent v roku 2012).

V roku 2013 poskytol AVF 422 790 eur na digitalizáciu 10 jednosálových kín, jednej sály viacsálového kina a dvoch letných kín v štandarde DCI a otvoril aj nový podprogram, v ktorom môžu žiadatelia získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Pri tejto technológii môže dotácia z fondu dosiahnuť až 90 percent nákladov na obstaranie zariadenia. Možnosť využilo 15 kín, ktoré získali celkovú podporu 192 500 eur.

Literárny fond. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby podporil v roku 2013 prostred­níctvom programu ALFA vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie mal v roku 2013 celkový rozpočet 123 000 eur (126 000 eur v roku 2012), z neho poskytol na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov 120 133 eur (118 390,10 eura v roku 2012). Takmer polovica tejto sumy (57 200 eur) bola vyplatená 78 tvorcom vo forme tvorivého štipendia. V roku 2012 získalo 64 tvorcov tvorivé štipendium vo výške 58 000 eur.

Program MEDIA. Rok 2013 bol posledným rokom existencie samostatného programu MEDIA, od 1. januára 2014 je tento program súčasťou programu Kreatívna Európa a to isté platí i pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa transformovala na kanceláriu Creative Europe Desk Slovensko. V roku 2013 získali slovenské subjekty z programu MEDIA finančnú podporu v celkovej výške 305 193 eur, z toho v jednotlivých schémach: Podpora vývoja jednotlivých projektov 70 000 eur, Výberová podpora kinodistribúcie 50 000 eur, Podpora audiovizuálnych festivalov 45 000 eur, Automatická podpora 140 193 eur. Úspešnosť uchádzačov o podporu bola celkovo 61 percent. Nepriama podpora v rámci siete Europa Cinemas pre 19 slovenských kín, ktoré sú členmi siete, bola 87 449 eur, čiže celková suma podpory za rok 2013 pre slovenské subjekty predstavovala 392 642 eur.

Program EURIMAGES. Kinematografický fond Rady Európy je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. V roku 2013 fond podporil na štyroch zasadnutiach 57 hraných filmov, 8 dokumentov a 7 animovaných snímok sumou 22 520 000 eur. Medzi podporenými boli aj tri slovenské projekty. Dokument Všetky moje deti (SK/CZ, 2013, r. Ladislav Kaboš), ktorý je podľa účasti Slovenska majoritný, získal podporu vo výške 30 000 eur. Animovaný film Malá z rybárne (CZ/SK/FR) režiséra Jana Baleja, na ktorom sa Slovensko podieľalo minoritne, získal podporu 250 000 eur a hraný film Wilsonovo (SK/CZ) režiséra Jiřího Stracha, na ktorom sa Slovensko podieľalo rovnocenným 50-percentným koprodukčným vkladom, získal podporu vo výške 270 000 eur. Vklad Slovenska do fondu bol vlani 116 535 eur a slovenské koprodukčné projekty získali spolu 550 000 eur. Od nášho vstupu do Eurimages do konca roku 2013 získalo podporu 30 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koprodu­centa.

Miroslav Ulman

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, audiovizuálne umenie sa na nich vyučuje len okrajovo – to platí napríklad o Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Katedre fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave či Katedre výtvarných umení a intermédii Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení je Katedra intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení sa študujú odbory divadelné umenie a filmové umenie a multimédiá. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2012/2013 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 46 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni 23 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili vlani 46 filmov a získali 18 ocenení.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT aj jej európskej odnože GEECT. V súčasnosti prebieha výučba v desiatich študijných programoch – scenáristická tvorba, filmová a televízna réžia, dokumentárna tvorba, animovaná tvorba, kameramanská tvorba a fotografia, strihová skladba (Bc. stupeň) a strihová a zvuková skladba (Mgr. stupeň), zvuková skladba (Bc. stupeň) a strihová a zvuková skladba (Mgr. stupeň), produkcia a distribúcia filmového umenia a multimédií (Bc. stupeň) a produkcia a manažment umení (Mgr. stupeň), umelecká kritika a audiovizuálne štúdiá (Bc. stupeň) a audiovizuálne štúdiá (Mgr. stupeň), vizuálne efekty (Bc. stupeň). K 31. októbru 2013 študovalo na FTF VŠMU 347 študentov, z toho 12 zahraničných; 198 študentov študovalo na bakalárskom, 122 na magisterskom a 27 na doktorandskom stupni (z toho 11 v externej forme štúdia). V školskom roku 2012/2013 skončilo štúdium na FTF VŠMU 131 absolventov (68 bakalárov, 58 magistrov a 5 doktorov umenia). V školskom roku 2012/2013 bolo na FTF VŠMU dokončených 259 filmových projektov vrátane cvičení, medzi nimi aj dlhometrážny hraný film Csabu Molnára Dobrý človek (SK, 2013). Filmy študentov FTF VŠMU získali v roku 2013 dovedna 21 ocenení, z toho 10 v zahraničí. FTF VŠMU sa i vlani podieľala na organizovaní viacerých festivalov a prehliadok, workshopov, masterclassov a sérií prednášok.

V minulom roku získalo podporu Audiovizuálneho fondu v programe 1.4.2 Produkcia audiovizuálnych diel študentov filmových vysokých škôl 34 umeleckých projektov v celkovom objeme 150 885 eur.

Študenti audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je súčasťou časopisu pre vedu o filme a po-hyblivom obraze Kino-Ikon. V roku 2013 sa uskutočnil 17. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2013. Grand Prix získal titul Oslava (SK, 2013, r. Pavol Čižmár), ktorý sa stal i najlepším hraným filmom.

Po ročnej prestávke sa uskutočnil 5. ročník medzinárodného festivalu študentských filmov Early Melons. V medzinárodnej súťaži získala Cenu za najlepší animovaný film snímka Montenegro (GB, 2013, r. Louiz Stockler), Cenu za najlepší hraný film si odniesla čierna komédia Ona (GeuNyeo 2012, KR, r. Moon Seong-hyeok). Grand Prix festivalu získal film Unavený (Tired of Swimming, GB, 2012, r. Anna Eijsbouts).

V septembri odštartoval v slovenských kinách nový projekt s názvom Kobylky. Každý mesiac prinášal pásmo filmov študentov a nedávnych absolventov VŠMU v Bratislave. Sympatický zámer sa však nestretol s očakávaným diváckym ohlasom a v decembri 2013 sa projekt skončil.

Miroslav Ulman

V roku 2013 vzniklo 22 slovenských a koprodukčných dlhometrážnych filmov pre kiná, čo je najvyšší počet v histórii slovenskej kinematografie. Šesť z nich bolo so 100-percentným slovenským podielom a doplnilo ich 8 majoritných a 8 minoritných koprodukcií. V desiatich prípadoch išlo o debuty, no v prípade Zamatových teroristov (r. Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes) len u prvých dvoch z trojice režisérov.

Z 15 hraných titulov zabodoval hneď začiatkom roku druhý film režisérky Miry Fornay Môj pes Killer – sociálna dráma o rasovej neznášanlivosti, ale aj o hľadaní vlastnej identity a snahe prežiť–, ktorý si zo 42. MFF Rotterdam odniesol ako prvý slovenský film v histórii hlavnú cenu Hivos Tiger a Slovenská filmová a televízna akadémia ho nominovala na Oscara aj Európsku filmovú cenu. Na spomínanom festivale mal v sekcii Bright Future svetovú premiéru i debut Mátyása Priklera Ďakujem, dobre, zobrazujúci narušené medziľudské vzťahy v časoch hospodárskej krízy. Sociálnou tematikou sa zaoberá aj hraný debut Juraja Lehotského Zázrak, ktorý rozpráva príbeh 15-ročného dievčaťa z polepšovne. V Rusku, Uhorsku a Poľsku sa odohráva historický poviedkový film Juraja Kiliána Intrigy. Kým Mariana Čengel Solčanská nakrútila drámu nielen o ženách v strednom veku Miluj ma alebo odíď, Gejza Dezorz priniesol do slovenskej kinematografie nový žáner – gangsterku s prvkami trileru Babie leto. Prvým premiérovaným filmom podporeným v rámci experimentálneho programu Audiovizuálneho fondu Minimal, ktorého účelom bolo iniciovať tvorbu nízkorozpočtových žánrových filmov, bol Kandidát Jonáša Karáska. Filmová adaptácia románu s fiktívnym príbehom, ktorý sa však dotýka aktuálneho diania na Slovensku, sa s 80 234 divákmi stala divácky najúspešnejším domácim filmom roku 2013.

Sedem hraných snímok vzniklo v minoritnej koprodukcii: komorný príbeh Zdeňka Tyca o láske a umieraní Ako nikdy, historická snímka o príchode vierozvestcov na slovenské územie v 9. storočí Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov (r. Petr Nikolaev), dramatický príbeh lásky uprostred pekla koncentračného tábora podľa predlohy Arnošta Lustiga Colette (r. Milan Cieslar), romantická komédia Dočkáme sa Ježiška? (r. Lenka Kny), dráma o komédii Klauni (r. Viktor Tauš), detský film Kovář z Podlesí (r. Pavel Göbl) a dráma Líbánky (r. Jan Hřebejk).

V roku 2013 vzniklo i sedem dlhometrážnych dokumentárnych filmov pre kiná. Slovenskou nomináciou na Európsku filmovú cenu za najlepší dokument bola Kauza Cervanová (r. Robert Kirchhoff) – investigatívny dokument o 40 rokov starom prípade vraždy študentky, ktorý sa s 8 565 divákmi stal najnavštevovanejším domácim dokumentom a piatym najnavštevovanejším domácim dokumentom v ére slovenskej samostatnosti. Banícky chlebíček (r. Roman Fábian) zaviedol divákov do regiónu poznačeného porevolučnou ekonomickou transformáciou. Dejiny jednej idey s monštruóznymi dôsledkami priniesli Eugéniové (r. Pavel Štingl). Exponáty alebo príbehy z kaštieľa (r. Palo Korec) sú sondou do života obyvateľov domova sociálnych služieb, Štvorec v kruhu alebo Život medzi únikmi a snami (r. Ľubomír Štecko) portrétom výtvarníka Vladimíra Ossifa, Všetky moje deti (r. Ladislav Kaboš) časozberným záznamom donkichotského boja charizmatického farára s drsnou rómskou realitou (film mal premiéru až v roku 2014 a videlo ho už vyše 23 000 divákov!) a Zamatoví teroristi rozprávajú o troch mužoch, ktorí sa v osemdesiatych rokoch rozhodli bojovať proti komunistickému režimu v Československu.

V roku 2013 vznikli aj dlhometrážne dokumenty (neurčené na distribúciu v kinách) Súď ma a skúšaj (r. Ivica Kúšiková), Rodiská a doliny (r. Viliam Ján Gruska), Odchádzanie (r. Dušan Hudec), Pútnik slovenským časom (r. Martin Šulík), Kampañeros (r. Peter Važan), Kronika komika (r. Juraj Štepka) i celý rad krátkych a stredometrážnych filmov – napríklad hrané Good Night (r. Peter Czikrai), Homo Ciris (r. Jana Mináriková), M is for Malnutrition (r. Peter Czikrai), Tanec tigra (SK/IN/ AT, 2013, r. Martin Repka), Výstava (r. Peter Begányi, Andrej Kolenčík), dokumenty Hodina dejepisu (r. Dušan Trančík), Vlčie hory (r. Erik Baláž), Zdenka (r. Ivica Kúšiková), Ešte chvíľu s Kornelom pobudnúť (r. Marek Šulík, Ján Šuda), Prvá: Magda Husáková Lokvencová (r. Zuzana Liová), Čo iné mu zostáva... (r. Peter Kováčik), Kvety a korene (r. Jozef Banyák), Propeler – hľadanie strateného času (r. Palo Korec) či záverečné epizódy 6-dielnej série Pavla Barabáša Príbehy tatranských štítov – Hľadači tieňa (SK, 2013) a Stopy na hrebeni (SK, 2013). Z animovaných filmov môžeme spomenúť Pandy (CZ/SK, 2013, r. Matúš Vizár), Fongopolis (r. Joanna Kożuch) alebo Sneh (SK/FR, 2013, r. Ivana Šebestová). V roku 2013 vznikli i ďalšie diely animovaných seriálov Mať tak o koliesko viac! – Animovaný film (r. Ivan Popovič, Dávid Popovič) a Papierové vreckovky (r. I. Popovič, D. Popovič) – a Mimi a Líza – Zbohom, farba sivá (r. Katarína Kerekesová), Neviditeľná ryba (r. K. Kerekesová) a Vianoce (r. K. Kerekesová). Takisto vzniklo prvých šesť epizód seriálu Pán Toti (r. Jaroslav Baran) a 3. až 5. diel 3D seriálu Škola za školou (r. J. Baran).

Na výrobe 11 dlhometrážnych filmov pre kiná sa podieľala aj RTVS, ktorá je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi.

Miroslav Ulman

V roku 2013 prišlo do slovenských kín 3 725 709 divákov. Je to o 8,42 percenta viac než v roku 2012 (3 436 269 divákov). Podľa predbežných výsledkov bolo Slovensko jednou z ôsmich krajín Európskej únie (EÚ), ktoré zaznamenali medziročný nárast počtu divákov. V rámci EÚ sme podľa predbežných výsledkov zaznamenali v roku 2013 pokles návštevnosti o 4,1 percenta.

Stúpol aj počet predstavení o 8,17 percenta zo 114 900 v roku 2012 na 124 827 v roku 2013 a takisto priemerná návštevnosť na jedno predstavenie o 0,23 percenta z 29,91 diváka v roku 2012 na 29,98 v roku 2013. Priemerná cena vstupenky na Slovensku po prvý raz od roku 2005 medziročne klesla z 5,11 eur v roku 2012 na 5,10 eur. Tržby medziročne vzrástli o 8,29 percenta. Diváci zaplatili za vstupenky spolu 19 002 121,30 eura, čo je najvyššia suma v ére samostatného Slovenska.

Trinásť distribučných spoločností – v roku 2013 pribudla spoločnosť Barracuda Movie, s. r. o. – uviedlo do našich kín 271 titulov (z toho 3 obnovené premiéry a 5 pásiem). Je to o 45 viac než predchádzajúce maximum z roku 2012. Distribútori uviedli filmy z 38 krajín. Najviac ich bolo z USA (108), na druhej priečke je Francúzsko (31) a na tretej Česko s 19 novinkami. Celkovo sa v roku 2013 premietalo v slovenských kinách 603 titulov.

Najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou roku 2013 sa stal Continental film, ktorý mal 25,19-percentný podiel na počte divákov a 26,39-percentný podiel na hrubých tržbách. Druhá priečka patrí novej spoločnosti Barracuda Movie (20,82 percenta/21,25 percenta) a tretí skončil Saturn Entertainment (15,91 percenta/16,73 percenta).

Najnavštevovanejším filmom roku 2013 bola snímka Šmolkovia 2 3D, ktorú videlo 140 822 divákov. Debut Jonáša Karáska Kandidát videlo 80 234 divákov, čo vlani stačilo na jedenástu priečku a zároveň na siedmu priečku rebríčka divácky najúspešnejších domácich filmov v ére slovenskej samostatnosti. V roku 2013 sme zaznamenali i rekordných 52 premiér domácich titulov. Do kín sa dostalo 23 dlhometrážnych filmov (15 hraných a 8 dokumentárnych) a 5 pásiem s 27 krátkometrážnymi filmami. Ďalšie dva tituly – Sneh (SK/FR, 2013) Ivany Šebestovej a Mesiac (SK, 2012) Ondreja Rudavského – boli uvedené ako predfilmy. Všetky slovenské snímky premietané počas roka, vrátane minoritných koprodukcií, videlo 163 591 divákov, čo je podiel 4,39 percenta na celkovej návštevnosti. Podiel 100-percentných sloven­ských filmov a majoritných koprodukcií bol 3,45 percenta – na tieto filmy prišlo 128 691 divákov.

Alternatívnou formou distribúcie prevažne starších filmových titulov je projekt Bažant Kinematograf, ktorý sa v roku 2013 konal už jedenásty raz. Z dvoch profesionálne upravených autobusov Škoda RTO vybavených 35 mm premietačkou sa počas leta v historických centrách miest zdarma premietalo 5 českých a slovenských filmov. K nim pribudlo ešte niekoľko ďalších titulov premietaných na filmových a hudobných festivaloch. Bažant Kinematograf mal 36 zastávok a na predstavenia sa prišlo pozrieť 43 600 divákov (52 300 v roku 2012). K nim sa pridalo takmer 12 500 divákov, ktorí navštívili filmové večery Bažant Kinematografu na Magio plážach v Bratislave a Košiciach. Návštevnosť teda bola spolu 56 100 divákov.

Videodistribúcia

V roku 2013 bolo vydaných 48 DVD alebo blu-ray diskov s 82 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 23 DVD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2012 bolo vydaných 45 DVD so 66 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami, z toho s 28 dlhometrážnymi pre kiná) a jedno s televíznym seriálom.

Čoraz rozšírenejšia je ponuka filmov na stiahnutie – napríklad cez systém Piano, ktorý umožňuje prevádzkovateľom webových stránok spoplatnenie online obsahu a v roku 2013 mal v ponuke i slovenské dlhometrážne filmy (5 hraných a 9 dokumentárnych), 7 stredometrážnych dokumentov a dve animované snímky.

Miroslav Ulman

Kiná, multiplexy. V roku 2013 klesol počet kín na Slovensku na historické minimum, a to aj napriek tomu, že 6. decembra 2013 bolo otvorené nové kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši (3 sály, 460 miest), v Bratislave otvorili kino Foajé a Kino Film Europe a digitalizácia kín bola podporená z AVF sumou 615 290 eur. K 31. decembru 2013 bolo v pre­vádzke 115 kín so 188 plátnami (v roku 2012 to bolo 146 kín s 217 plátnami). Z toho bolo 75 jednosálových kín, jedno klasické dvojsálové kino (Lumière) s 296 sedadlami, 16 miniplexov so 62 sálami a 10 294 sedadlami a 3 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) s 29 kinosálami a 5 472 sedadlami, ďalej 15 letných kín, 2 autokiná a 3 alternatívne priestory.

Ku koncu minulého roku bolo na Slovensku digitalizovaných 133 kinosál v 63 kinách (113 kinosál v 45 kinách v roku 2012 a 75 kinosál v 25 kinách v roku 2011). V 84 sálach (56 vo viacsálových a 28 v jednosálových kinách) boli možné i 3D projekcie (v roku 2012 ich bolo 75). Tri multiplexy Cinema City pri bratislavských nákupných centrách Aupark, Polus a Eurovea mali digitalizovaných všetkých 29 kinosál. Desať miniplexov siete CINEMAX v mestách Banská Bystrica, Du­najská Streda, Košice, Nitra, Poprad, Prešov, Skalica, Trenčín, Trnava a Žilina malo digitalizovaných všetkých 43 kinosál. Sieť miniplexov Ster Century Cinemas v mestách Košice, Prievidza, Spišská Nová Ves a Žilina mala digitalizovaných 12 zo 14 kinosál. Kino Europa Cinemas vo Zvolene malo digitalizované obe kinosály. Spolu teda bolo v šestnástich viacsálových kinách k 31. decembru 2013 digitalizovaných 96,77 percenta kinosál. Kino Lumière malo digitalizovanú jednu kinosálu.

K 26 jednosálovým kinám digitalizovaným v rokoch 2010 až 2012 pribudlo vlani ďalších 14: Akademik v Banskej Štiavnici, Mladosť v Bratislave, Junior v Leviciach, Strojár v Martine, Mier v Modre, Kultúra v Námestove, Dom kultúry v Púchove, Mladosť v Senici, Nova v Seredi, Dukla vo Svidníku, Metro v Trenčíne, Prameň v Trenčianskych Tepliciach, Turiec v Turčianskych Tepliciach, Mladosť vo Vranove nad Topľou, kinosála K1 Kina Lumière v Bratislave a dve letné kiná – Centrál Park v Podhájskej a mestský amfiteáter v Trnave.

V roku 2013 otvoril AVF aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo podporených ďalších 15 žiadostí na digitalizáciu sumou 192 500 eur. Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF.

Tri z 15 letných kín (Košice, Podhájska, Trnava) boli digitalizované technológiou D-cinema. Ďalšie štyri letné kiná – v Pezinku, Liptovskom Mikuláši, Senci a Senici – mali projektory zapožičané z jednosálového kina. Kinematograf na Magio pláži v Bratislave a letné kino vo Vranove nad Topľou boli digitalizované technológiu E-cinema HD. Okrem nich premietali už len letné kiná v Banskej Štiavnici, Bratislave, Častej, vo Zvolene, v Martine a Prešove.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (3 194 kinosál v 1 182 kinách v 682 mestách 66 krajín) bolo na Slovensku ku koncu roku 2013 spolu 19 kín s 55 kinosálami v sedemnástich mestách.
 

Filmové kluby. K 31. decembru 2013 pôsobilo na Slovensku 44 filmových klubov združených v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín, 26 z nich, teda 60,46 percenta, je v digitalizovaných kinách. ASFK uviedla v roku 2013 do kín 38 noviniek, z toho 4 obnovené premiéry a jedno pásmo krátkych filmov. Po 2,8-percentnom poklese počtu divákov v roku 2012 prišlo vlani na predstavenia klubových filmov vo všetkých kinách na Slovensku (nielen vo FK) 99 230 divákov, čo znamená medziročný nárast 27,3 percenta. Klubové tituly mali v roku 2013 podiel na celkovej návštevnosti slovenských kín 2,66 percenta (2,09 percenta v roku 2012). Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 2 eurá (1,95 eura v roku 2012).

Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2013 sa s 8 565 divákmi stala Kauza Cervanová (SK/CZ, 2013, r. Robert Kirchhoff).

Miroslav Ulman

Aj v roku 2013 patrili k najvýznamnejším festivalovým udalostiam roka Art Film Fest Trenčianske Teplice/Trenčín, MFF Bratislava a MFF Cinematik v Piešťanoch.

Dvadsiaty prvý ročník medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne sa konal v dňoch 21. až 26. júna 2013. Hlavnú cenu Modrého anjela za najlepší film získali Hodiny harmónie (Uroki garmonii, KZ/ DE/FR, 2013) kazašského režiséra Emira Bajgazina. V medzinárodnej súťaži krátkych filmov zvíťazil animovaný film Realita 2.0 (Reality 2.0, DE/MX, 2012, r. Victor Orozco Ramirez). Udelené boli i tradičné ocenenia Hercova misia (Barbora Bobuľová, Martin Huba, Július Satinský) a Zlatá kamera (Ulrich Seidl, Juraj Herz). Cenu Film Europe za mimoriadny tvorivý čin mladého slovenského filmového tvorcu, ktorý získal uznanie v zahraničí, udelili snímke Môj pes Killer (SK/CZ, 2013, r. Mira Fornay).

V dňoch 6. až 12. septembra 2013 sa v Piešťanoch konal 8. MFF Cinematik. Hlavnú cenu Meeting Point Europe Award, určenú pre najlepší európsky film vyrobený v rokoch 2012 a 2013, aj Cenu divákov získal Hon (Jagten, DK, 2012, r. Thomas Vinterberg). V súťažnej sekcii Cinematik.doc, ktorá je určená celovečerným slovenským dokumentom, zvíťazila Kauza Cervanová (SK/CZ, 2013, r. Robert Kirchhoff). Cenu Rešpekt si odniesol britský režisér Ben Wheatley.

Jubilejný 15. MFF Bratislava sa konal od 6. do 12. novembra 2013 v hlavnom meste a 11. novembra 2013 v Banskej Bystrici. Zo súťaže prvých a druhých hraných filmov si Grand Prix odniesol film Triedny nepriateľ (Class Enemy, SI, 2013, r. Rok Biček). Cenu za najlepší dokument získali Rodinné príbehy (Stories We Tell, CA, 2012) kanadskej režisérky Sarah Polley a v súťaži krátkych filmov zvíťazila snímka Zvieratá, čo som zabil minulé leto (Djur jag dödade förra sommaren, SE, 2012) švédskeho režiséra Gustava Danielssona. Cenu MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinemato­grafii si odniesol dánsky režisér Bille August.

V roku 2013 bola do programu Medzinárodnej prehliadky filmu, televízie a videa Febiofest zaradená súťažná sekcia krátkych filmov krajín V4, čím sa z prehliadky stal 20. medzinárodný filmový festival Febiofest. Konal sa od 15. marca do 14. apríla 2013 v siedmich mestách (Bratislava, Trenčín, Banská Bystrica, Martin, Prešov, Prievidza, Trnava). Hlavnú cenu získal film Píšťalka (Gwizdek, PL, 2012, r. Grzegorz Zriczny).

Na 6. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča, ktorý sa konal od 27. do 30. júna 2013 v Žiline, získal Hlavnú cenu Anča Award film Matúša Vizára Pandy (CZ/SK, 2013).

Miroslav Ulman