Kino Lumière v júni:

Morálne nepokoje všetkých generácií

Mesiac jún – dávny „problém“ všetkých kinárov. Dni sa stále predlžujú, počasie je zväčša priaznivejšie, ľudia dávajú prednosť záhradnej reštaurácii pred tajomstvami filmových hrdinov na plátne tmavej kinosály. Jedným z atraktívnych lákadiel Kina Lumière na tento mesiac sa stáva cyklus €urópske filmy za €uro. Zhruba za cenu veľkej kofoly či malého piva si môžete vybrať zo skutočne širokej ponuky. Koniec školského roka mi dáva do pozornosti najmä dva tituly. Nezabudnuteľný zážitok mi priniesli samotné filmy, ale predovšetkým fakt, že som ich videl v spoločnosti dvesto stredoškolákov, ktorí ich sledovali takmer bez dychu. Miestnosť samovra­hov je názov debatnej internetovej miestnosti, do ktorej uniká maturant Dominik. Stretáva sa tam so Silviou. Nejde však o žiadnu virtuálnu love story. Obaja pociťujú „nespravodlivosti“ reálneho sveta, a preto unikajú do sveta virtuálneho. Sklamal ich pokrytecký svet rodičov, vzdialili sa aj nechápajúcim rovesníkom. A predovšetkým hľadajú sami seba... Tridsaťročný poľský režisér Jan Komasa nakrútil veľmi silnú generačnú výpoveď a predstaviteľ Dominika Jakub Gierszal sa ukázal ako silný herecký talent nastupujúcej generácie. Britský divadelný režisér Rufus Norris si do svojho filmového debutu Rozbitý svet vybral do hlavnej úlohy jedenásťročnej Skunk fascinujúcu neherečku Eloise Laurence, ktorá sa ocitla po boku skúseného Tima Rotha v úlohe otca, a všetci spoločne vytvorili najlepší britský film za posledné roky. Skunk počas prázdnin nečakane spoznáva pocity skutočnej duševnej spriaznenosti (lásky?), ale zároveň krutosti a neprávosti sveta dospelých. Táto sonda do sveta nekompletných alebo „narušených“ rodín upúta diváka svojou úprimnosťou a spontánnosťou.

Tento mesiac sa dožíva 75 rokov jeden z najvýraznejších režisérov nielen stredoeurópskeho kontextu Krzysztof Zanussi. Po sérii úspešných amatérskych filmov z prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov nakoniec smeroval na filmové štúdium v Lodži. Jeho (oneskoreným) celovečerným debutom je Štruktúra kryštálu podľa vlastného a možno aj trochu autobiografického scenára. Kto z nás sa predsa len niekedy nezamyslí nad tým, či bol osobný výber pracovného a súkromného smerovania správny? Čo by mohlo naše životy uspokojiť a naplniť viac ako naša momentálna pozícia? Akú má ten váš „kryštál“ štruktúru a ako sa rokmi obrúsil? Črty tohto ľudského morálneho nepokoja sa ešte zvýraznili v jeho ďalšej tvorbe. Ochranné sfarbenie nazerá do konfrontácie sveta študentov a ich pedagógov – a hlavne do rôznosti postojov k osobnej morálke aj medzi samotnými „dospelými“.

odporúča filmový historik Richard Kováčik