Legislatíva a finančná podpora

Rok 2013 bol pre českú kinematografiu rokom mnohých zmien, hoci ich vplyv na ňu sa plne ukáže asi až v ďalších rokoch. Vlani bola podpora filmu zo strany štátneho fondu nižšia ako v predchádzajúcich rokoch, no výsledky kín sa dajú považovať za stabilizované a výrazne sa nezmenilo ani postavenie českých filmov.


Legislatíva

Dňa 1. januára 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 496/2012 Zb. o audiovizuálnych dielach a podpore kinematografie a o zmene niektorých zákonov (zákon o audiovízii), ktorý nahradil zákon č. 241/1992 Zb. o Štátnom fonde Českej republiky pre podporu a rozvoj českej kinematografie i zákon č. 249/2006 Zb., ktorým sa menil zákon č. 273/1993 Zb., o niektorých podmienkach výroby, šírenia a archivovania audiovizuálnych diel. Stal sa teda jediným odborovým zákonom pre oblasť kinematografie, jeho uvedenie do praxe si vyžiadalo takmer rok. Tento proces môžeme vlastne datovať od 8. januára 2013, keď bola za riaditeľku fondu na prechodné obdobie vymenovaná Helena Bezděk Fraňková, ktorá zastávala pozíciu riaditeľky odboru médií až do jej definitívneho vymenovania na základe riadneho výberového konania, ktoré sa konalo 29. apríla 2014.

Medzitým sa na ministerstve kultúry vystriedali traja ministri. Alena Hanáková síce rezignovala už 12. júna, ale Jiří Balvín od nej prevzal ministerstvo napokon až 11. júla 2013. Spolu s novou vládou potom 31. januára 2014 nastúpil Daniel Herman. Časť štatútu Štátneho fondu kinematografie týkajúcu sa stimulov vláda schválila 27. februára 2013, ale vzhľadom na notifikačné konanie v Európskej komisii, ktoré bolo oficiálne ukončené až 5. augusta 2013, mohla vláda štatút definitívne schváliť až 28. augusta 2013.


Finančná podpora

Prvé výzvy podľa nového systému boli vyhlásené 3. septembra a uzavreté 3. októbra 2013. Podpora kinematografie činila v roku 2013 celkovo 156 242 991 Kč, pričom táto suma bola rozdelená na dofinancovanie projektov podporených v predchádzajúcich obdobiach vo výške 61 099 991 Kč a na podporu nových projektov vo výške 95 143 000 Kč. Aj v súčte išlo o najnižšiu sumu za posledné roky. Pripomeňme, že v roku 2008 rozdelil štátny fond 307 261 950 Kč, v roku 2009 to bolo 279 950 500 Kč, v roku 2010 celkovo 224 788 000 Kč, v roku 2011 zase 212 645 000 Kč a v roku 2012 fond rozdelil 156 626 019 Kč medzi 211 projektov.

Celá suma alokovaná na dofinancovanie predtým podporených projektov bola určená na podporu filmovej výroby. Nové projekty môžu byť podporené len na základe výziev, ktoré vyhlasuje fond. Celkovo má fond podľa zákona poskytovať podporu v desiatich okruhoch a v roku 2013 bolo vyhlásených dovedna 14 výziev. V okruhu „vývoj českého kinematografického diela“ boli vyhlásené dve výzvy a Rada fondu podporila 21 projektov celkovou sumou 5 miliónov korún. V okruhu „výroba českého kinematografického diela“ boli vyhlásené 4 výzvy a Rada fondu podporila 35 projektov celkovou sumou 53 miliónov korún. V okruhu „distribúcia kinematografického diela“ bola vyhlásená jedna výzva, v rámci ktorej sa podporilo 13 projektov celkovou sumou iba 2 880 000 Kč. V okruhu „technický rozvoj“ bola vyhlásená jedna výzva a podporu získalo 17 projektov digitalizácie kín v celkovej sume 6 miliónov korún. V okruhu „podpora propagácie českého kinematografického diela“ boli vyhlásené dve výzvy a medzi desať projektov sa rozdelili 4 milióny korún. V okruhu „publikačná činnosť“ bola vyhlásená jedna výzva a Rada fondu rozdelila medzi 12 projektov 3 milióny korún. V okruhu „vzdelávanie a výchova“ bola vyhlásená jedna výzva a medzi tri projekty bolo rozdelených 1 090 000 Kč. V okruhu „filmové festivaly a prehliadky“ boli vyhlásené dve výzvy vzťahujúce sa na prehliadky v rokoch 2013 a 2014 a medzi 31 projektov sa rozdelilo celkovo 21 473 000 Kč. V okruhoch „národné filmové dedičstvo“ a „ochrana práv“ neboli vyhlásené žiadne výzvy.

V minulosti nebol štátny fond jediným zdrojom finančných podpôr, ďalšie projekty boli podporované priamo z prostriedkov odboru médií a audiovízie MK ČR, ktoré však v roku 2013 využilo provizórnu situáciu súvisiacu so zavádzaním nového zákona a podpory zastavilo. V reakcii na kolaps grantového systému podpory kinematografie na MK ČR síce Rada Štátneho fondu zvýšila podporu filmových festivalov o 2,5 milióna korún, ale ešte v roku 2012 bolo z prostriedkov OMA vyplatených celkovo 14 004 000 Kč a v roku 2011 takmer 20 miliónov.

V rámci Programu podpory filmového priemyslu vydal Štátny fond kinematografie v marci a máji 2013 Osvedčenie o evidencii stimulovaného projektu pre 57 projektov v celkovej sume 500 miliónov korún, fond zároveň prevzal od MK ČR záväzky za 22 projektov vo fáze realizácie. Z novoevidovaných bolo vyplatených na stimuloch 156 885 685,40 korún 13 projektom, 10 projektov bolo vyradených z evidencie a zvyšné zostávajú registrované na nasledujúce obdobie. Treba pripomenúť, že v tomto prípade ide vlastne o vratku časti skutočne minutých prostriedkov, takže pre štátny rozpočet ide viac o príjem než o výdavok.

Popri spomínaných 500 miliónoch korún na projekty však štát prispel na vlastnú podporu rozvoja českej kinematografie iba dotáciou vo výške 30 miliónov korún. Drvivá časť zdrojov teda prichádza od súkromných podnikateľov a z vlastnej hospodárskej činnosti. Stačí si len pripomenúť, že zo samotnej oblasti kinodistribúcie plynulo štátu na DPH, ktorá k 1. januáru 2013 stúpla na 15 percent, na poplatku fondu kinematografie takmer 200 miliónov korún. V súlade s tým musíme mať stále na zreteli, že pre štát je česká kinematografia zdrojom príjmov a na podporu venuje len zlomok toho, čo mu táto oblasť prinesie.

Významným variantom získavania finančnej podpory sú medzinárodné programy fungujúce v systéme Kreatívna Európa, predtým Media, ktorého riadnym členom je Česká republika od júla 2002. V roku 2013 získali české projekty z programu Podpora Európskeho audiovizuálneho priemyslu 2 064 384 eur, čo približne zodpovedá objemu podpôr v posledných troch rokoch. Tematické rozdelenie dotácií bolo takéto: 571 000 eur Media Development, 313 724 eur Media Distribution, 150 000 eur Media Promotion, 562 726 eur Media Training, 139 992 eur Nové technológie, 295 695 eur Festivaly a 31 247 eur v novom bloku i2i, ktorý pomáha bankovému financovaniu projektov. Tento blok bol však od tohto roku zrušený.

Fond Eurimages je určený predovšetkým na podporu európskych koprodukčných projektov. V roku 2013 boli podporené dva české projekty – Malá z rybárny režiséra Jana Baleja a Wilsonov režiséra Jiřího Stracha. Trikrát sa české spoločnosti zúčastnili minoritným podielom, Michael Kaboš na slovenskom filme Všetky moje deti, Axman Production na gruzínskom filme Corn Island a Sirena Film na dánskom filme Skammerens datter.

Aleš Danielis

Národný filmový archív

Významnou zmenou prešli v roku 2013 aktivity zaisťované pôvodne Českou filmovou komorou, o. p. s. (ČFK), ktorú zriadili Asociácia producentov v audiovízii, Asociácia prevádzkovateľov kín a Únia filmových distribútorov. České filmové centrum, zaoberajúce sa propagáciou českého filmu v zahraničí, Czech Film Commission, zaisťujúca servis pre zahraničné produkcie natáčajúce v ČR, a kancelária Media Desk, ktorá dnes koordinuje aktivity programu Kreatívna Európa, prešli do Národného filmového archívu (NFA). Všetky tieto aktivity sa naďalej napĺňajú, ale o ich postavení a ďalšom vývoji v rámci novej inštitúcie sa stále diskutuje. ČFK si po odovzdaní svojich rozhodujúcich aktivít do NFA takisto musela ujasniť zmysel svojej budúcej existencie. Tento proces, v priebehu ktorého sa hľadala nová náplň a zvažovali sa i varianty výraznej transformácie či dokonca zániku, sa mal zavŕšiť koncom mája tohto roku.

Na konci roku 2013 NFA zastavil vydávanie Filmového přehledu, ktorý od tridsiatych rokov minulého storočia kontinuálne mapoval situáciu vo filmovej distribúcii. Nahradiť ho má portál NFA, ktorý však stále nie je spustený. V roku 2013 bol Filmový přehled k dispozícii len v elektronickej podobe a dnes na pôde NFA k priebežnému mapovaniu filmovej ponuky údajne dochádza, ale minimálne do spustenia filmového portálu je pre verejnosť nedostupné. Samozrejme, v súčasnosti existuje rad alternatívnych zdrojov, kde sa dajú získať aktuálne informácie o uvádzaných filmoch, a Filmový přehled už nezohrával nezastupiteľnú úlohu, akú mal v minulých desaťročiach. No na druhej strane skutočne overených informácií, najmä o zahraničnej filmovej tvorbe v českej distribúcii, nie je veľa a spätné vyhľadávanie a overovanie týchto údajov môže byť veľmi problematické. Jedinou spoločnosťou, ktorá aktuálne mapuje vývoj filmovej distribúcie, je teda Únia filmových distribútorov.

Aleš Danielis

Filmová distribúcia

Výsledky kín v Českej republike možno v posledných troch rokoch považovať za stabilizované. Po miernom zlepšení návštevnosti o 3,6 percenta a tržieb o 5,6 percenta v roku 2012 oproti roku 2011 klesol vlani počet divákov o 1,1 percenta a tržby o 2,8 percenta. V roku 2013 pritom došlo vplyvom nového zákona o audiovízii k zmene vykazovania celkových hodnôt z čistých na hrubé tržby, čo zmiatlo dosť komentátorov, ktorí si nevšímali pripájané upozornenie a udivoval ich nárast tržieb. Podľa zákona o audiovízii sa príplatok k vstupenke 1 Kč za diváka, ktorý sa do tržieb nekalkuloval, zmenil na poplatok 1 percento z hrubej tržby, ktoré je ešte zaťažené DPH rovnako ako vstupenka do kina. DPH sa pritom zvýšila zo 14 percent v roku 2012 na 15 percent v roku 2013. V dôsledku toho sa napriek celkovému poklesu hrubých tržieb zvýšil o viac ako 6,5 milióna korún odvod zo vstupného pre štát. Celkovo sa v roku 2013 uskutočnilo 413 251 predstavení pre 11 057 559 divákov a hrubé tržby dosiahli 1 424 245 647 Kč. Priemerné hrubé vstupné vlani kleslo na 128,80 Kč, čisté cca na 111,04 Kč. Čistý výnos zo vstupenky pre kiná, distribútorov a producentov klesol o tri koruny.

V roku 2013 bola prakticky dokončená digitalizácia kín. Podiel projekcií z 35 mm formátu klesol na 0,7 percenta celkového obratu kín oproti 6,6 percenta v minulom roku. Vo štvrtom štvrťroku minulého roku prvý raz v histórii prekonal obrat e-cinema, teda projekcií z DVD a blu-ray diskov, analógovú 35 mm projekciu, a to hneď viac než dvojnásobne. DCI kompatibilné projekcie už dosiahli úroveň 97,9 percenta obratu všetkých kín v Českej republike. Podiel stereoskopických projekcií sa udržal nad 20 percentami, ale klesol rozdiel vo vstupnom, ktorý je teraz okolo tridsiatich korún oproti päťdesiatim v čase Avatara. Do technologického súboja vstúpil formát 4DX, ktorý bol v jednej sále pražského multiplexu Nový Smíchov uvedený premiérou filmu Rýchlo a zbesilo 6 v máji 2013. Zatiaľ ide o atrakciu rovnako výnimočnú ako IMAX, ale zároveň už takmer rovnako úspešnú.

V roku 2013 sa nijako výrazne nezmenilo ani postavenie českých filmov. Ich podiel na návštevnosti kín nebadateľne klesol na 24,2 percenta a podiel na tržbách kín naopak mierne stúpol na 22,3 percenta; opätovne môžeme konštatovať, že táto úroveň predstavuje európsky nadštandard. V nasledujúcom TOP 20 nájdeme päť českých filmov, čo je rovnaký počet ako v roku 2011 a len o jeden menej než v roku 2012. Podiel nadnárodných koncernov, predstavovaných tzv. hollywoodskymi štúdiami, mierne stúpol na 58,3 percenta, čo síce z európskeho pohľadu nie je nijako ohromujúce číslo, ale napriek tomu je tento podiel v Českej republike najvyšší od roku 1998. Úspech hollywoodskych filmov je ovplyvnený predovšetkým pokračovaniami úspešných sérií a rodinnými filmami, najlepšie vo vzájomnej kombinácii. Aj v tejto produkcii sa však dá nájsť film, ktorý je niečím nový a zaujme nielen divákov, ale aj kritikov. Takým filmom bola vlani Gravitácia zo štúdia Warner Bros. Pri náraste štúdiovej a domácej tvorby nie je prekvapením pokles podielu nezávislých filmov na 19,4 percenta. Do nášho rebríčka sa dostali len Rivali na 18. mieste. Ešte horšia je bilancia európskej kinematografie. Najúspešnejší európsky film by sme našli až na 46. mieste, bol to španielsky Sniežik: Biely kožúšok. Top 5 európskych filmov dopĺňa ešte jeden detský animovaný film Sammyho dobrodružstvá 2 a trojica britsko-hollywoodskych produktov Čas lásky, Anna KareninaPrechádzky s dinosaurami. Trochu smutný pohľad pre fanúšikov alternatívnej európskej produkcie. Celkovo dosiahli európske filmy v roku 2013 na českom trhu podiel 7,2 percenta.

Dvadsaťpäť distribučných spoločností uviedlo v priebehu roku 2013 spolu 287 celovečerných filmových programov. Aj v tom sa plne prejavilo dokončenie digitalizácie filmovej distribúcie: uviesť film v kinách je dnes výrazne lacnejšie než predtým, a preto je aj počet ponúkaných filmov rekordný. Na druhej strane má však celý rad ponúkaných filmov len minimálny počet predstavení a mnohé z nich sa neuvádzajú v multikinách. DCI kompatibilný digitálny 2D záznam bol k dispozícii pri 264 filmoch, stereoskopická 3D verzia pri 38 premiérach. Filmové kópie na 35 mm pásoch boli k dispozícii už len pri 19 filmoch a rovnaký počet ich bol v ponuke výlučne na domácich nosičoch – DVD a blu-ray diskoch. Okrem toho mali kiná k dispozícii celý rad programov s alternatívnym obsahom a veľké množstvo ďalších filmov sa v kinách objavilo v rámci rôznych festivalov, filmových prehliadok a individuálnych projekcií organizovaných priamo kinami.

Po šiestich rokoch sa na prvé miesto medzi distribútormi dostal Falcon s najvyšším podielom v počte divákov (29,6 percenta) i tržbách (30,4 percenta). Hlavným dôvodom zmeny bol prechod troch štúdií (Fox, Universal a Paramount) od Bontonfilmu k CinemArtu (od 1. marca 2013), ktorý sa tak dostal z pozície malého artového distribútora na druhé miesto s podielom na návštevnosti 19,9 percenta a na tržbách 19,4 percenta. Trhovým podielom 16,8 percenta si tretie miesto udržala spoločnosť Warner Bros. Bontonfilm klesol na štvrté miesto s trhovým podielom 16,3 percenta, ale podľa návštevnosti by sa dostal na tretie miesto. Tieto štyri distribučné spoločnosti kumulovali 81 percent divákov a 82,8 percenta tržieb. Piate miesto získala so 7,8 percenta tržieb spoločnosť AQS, ktorá distribuuje filmy pod značkou Bioscop. Žiadna z ďalších distribučných spoločností neprekročila hranicu 2 percent. Medzi distribútormi premiérových filmov sa v roku 2013 prvý raz objavili spoločnosti Mirius FD, Stilus Press, Petra Ptáčková, ArtCorp a Bohemian Productions, všetky tieto spoločnosti uviedli v roku 2013 po jednom filme. Naopak, rad subjektov, ktoré uviedli filmy v predchádzajúcich rokoch, nové premiéry neponúkli, nezanikla však žiadna významnejšia distribučná spoločnosť.
 

Aleš Danielis

Multiplexy a kiná

Naďalej pokračoval nárast počtu digitálnych sál: na začiatku roku 2013 bolo digitalizovaných 373 sál, na jeho konci už 429. Pritom počet digitalizovaných klasických kín stúpol zo 159 na 196. Naďalej sa rozširuje i stereoskopická technológia. Celkový počet sál vybavených 3D v Českej republike stúpol z 228 na 275. Technológie IMAX a 4DX sú len v jednej sále v Prahe.

Dvaja najväčší prevádzkovatelia kín Cinema City a CineStar i naďalej výrazne ovládajú trh so spoločným podielom 71,6 percenta. Cinema City prevádzkovalo 13 multikín so 111 sálami a získalo trhový podiel 39,8 percenta. CineStar prevádzkuje 12 multikín s 90 sálami a získal trhový podiel 31,8 percenta. Začiatkom roku 2013 sa multikino Černý Most presunulo do nových priestorov v novej časti nákupného centra a zväčšilo sa o jednu sálu. Celkovo bolo vlani v prevádzke 28 multikín. K dvom hlavným hráčom na trhu musíme pripočítať spoločnosť Golden Apple, ktorá prevádzkuje multikino aj dve jednosálové kiná v Zlíne a má trhový podiel 2,4 percenta. Novo sa rozvíjajúcou spoločnosťou je Premiere Cinemas Czech, ktorá v roku 2012 prevzala prevádzku pražského Parku Hostivař, na jeseň 2013 otvorila multikino v Olomouci, dosiahla trhový podiel 1,8 percenta a v marci roku 2014 otvorila ďalšie multikino v Tepliciach. Napriek otvoreniu nového kina, úspešnej premene Černého Mosta i otvoreniu 4DX sály na Novom Smíchove sa celkový trhový podiel multikín znížil zo 75,9 percenta za rok 2012 na 75,6 percenta v minulom roku. Hlavným dôvodom je nárast počtu digitalizovaných jednosálových kín.

Medzi multikinami vedú tie, ktoré ponúkajú pridanú hodnotu, konkrétne 4DX sálu na Novom Smíchove a IMAX sálu na Flore. Prvý raz sa medzi desiatimi najúspešnejšími kinami objavuje pražský Černý Most, inak nezaznamenávame žiadne prekvapenia.
 


Medzi klasickými kinami potvrdzujú už dlhší čas svoje výnimočné postavenie pražské kiná Světozor a Lucerna, v ktorom bola 9. januára 2014 slávnostne otvorená druhá sála. V tomto roku bude teda ich súboj ešte napínavejší. Aj kiná na treťom a štvrtom mieste patria medzi alternatívne pražské kiná a dajú sa považovať za dôkaz, že ani v meste plnom multikín sa dnes kino so zaujímavo komponovaným alternatívnym programom nestratí. Opakovane musíme upozorniť na nevyužité možnosti takto orientovaných kín v iných veľkých mestách, najmä v Brne a Ostrave. Zostávajúcich šesť kín je v menších mestách, kde nie sú multikiná. Chomutovské dvojsálové digitálne kino Svět je ukážkou ideálnej formy prevádzkovania kina v meste strednej veľkosti, podobný charakter má i Kino '99 v Kolíne. Medzi klasickými kinami už celkom jednoznačne dominujú tie s modernou digitálnou technológiou. Napriek tomu môžeme v menších lokalitách a vo viacúčelových sálach sledovať aj nárast tzv. e-cinema, teda projekcií z nosičov určených na  domáce využitie (DVD a blu-ray disky).



Celkovo ponúkli filmoví distribútori kinám 287 nových programov z 36 krajín sveta. Najviac – 120 filmov bolo z USA, ale aj ponuka filmov z európskych krajín (106 titulov) bola najvyššia od zániku monopolnej štátnej distribúcie v roku 1991. Musíme zopakovať, že hlavným dôvodom je lacnejší a jednoduchší dovoz filmov v digitálnej forme, takže rozšírenie ponuky európskych titulov priamo súvisí práve s digitalizáciou distribúcie. V roku 2013 bolo do kín uvedených 47 českých filmov.


Aleš Danielis

 

Filmové festivaly, prehliadky a ocenenia

Dňa 25. januára 2014 sa uskutočnil 4. ročník Cien českej filmovej kritiky. Cenu za najlepší film roku 2013 získal Hořící keř, vyrobený spoločnosťami HBO Europe a Nutprodukce, ocenená bola i režisérka Agnieszka Holland, kameraman Martin Štrba, scenárista Štěpán Hulík (ten bol zároveň označený za objav roku), hudobný skladateľ Antoni Komasa-Lazarkiewicz a herečka Jaroslava Pokorná za vedľajšiu úlohu. Ostatným filmom sa tak ušli len herecké ceny. Jiří Schmitzer a Petra Špalková ich získali za film Ako nikdy a Jiří Lábus za Klaunov. Za najlepší dokument vyhlásili Show! režiséra Bohdana Bláhovca. Slávnostné vyhlásenie cien v divadle Archa uvádzal v priamom prenose 2. program Českej televízie a moderátorom večera bol Václav Moravec.

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) prešla v roku 2013 radikálnou premenou. Zo všeobecnoprospešnej spoločnosti sa zmenila na Filmovú akadémiu, z. s. Bol to výsledok dlhých diskusií a rozhodnutí predstavenstva ČFTA dostať sa spod vplyvu Petra Vachlera a jeho producentskej spoločnosti, ktorá organizovala odovzdávanie Českého leva. Názov výročnej ceny sa nakoniec zachoval, takže sa konal 21. ročník, ale inak sa zmenilo skoro všetko vrátane miesta vyhlasovania. To sa presunulo z Veľkej sály Lucerny, kde sa tradične odohrávalo, do priestoru Rudolfína, akusticky nie veľmi vyhovujúceho na takýto druh akcie. Pri vyhlasovaní cien 22. februára 2014 sa kládol dôraz viac na dôstojnosť než na zábavnosť, čo svojím moderovaním podčiarkol Marek Eben. Českého leva za najlepší film roku 2013 získal takisto Hořící keř, ktorý zopakoval zisk všetkých cien od filmových kritikov a pridal k nim aj všetky trofeje v kategóriách, ktoré kritici nevyhlasujú. Aj pri hereckých cenách sa bez výnimky „odpisovalo“ od kritikov. Jedinou odchýlkou bola cena za najlepší dokumentárny film, ktorú dostala Silvie Dymáková za Šmejdov. Kým kritici dali prednosť kvalite spracovania, akademici ocenili spoločenský dosah filmu. Sporná nominácia Donšajnov na Oscara a zrušenie Českého leva pre najlepší zahraničný film zatiaľ vyvolávajú pochybnosti. Dúfajme, že Filmová akadémia má svoje lepšie časy ešte pred sebou.

Po piaty raz sa 31. októbra 2013 v kine Ponrepo udeľovali Ceny Ministerstva kultúry za prínos v oblasti kinematografie a audiovízie. Cena, ktorá sa udeľuje in memoriam, bola venovaná režisérovi Františkovi Vláčilovi. Cenu za celoživotné dielo a dlhodobé zásluhy v starostlivosti o záchranu filmového kultúrneho dedičstva získal Vladimír Opěla. FITES, ktorý udeľuje svoje Trilobity v Beroune, ovenčil Cenou Václava Havla Agnieszku Holland za seriál Hořící keř. Cenu Vladislava Vančuru za prínos českej i svetovej kinematografii dostal Zdeněk Svěrák.

Filmová distribúcia nie je len bežné uvádzanie filmov v kinách, ale aj rad medzinárodných, národných i regionálnych filmových festivalov a prehliadok. Najvýznamnejšou filmovou udalosťou je v Česku Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch, ktorý v roku 2013 ocenil Cenou za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii Olivera Stona, Johna Travoltu a Theodora Pištěka. Veľkú cenu Krištáľový glóbus získal maďarský film Veľký zošit režiséra Jánosa Szásza s nemeckou, rakúskou a francúzskou koprodukčnou účasťou. Porota Festivalu českých filmov Finále Plzeň ocenila v roku 2014 hraný film Ako nikdy režiséra Zdeňka Tyca a dokument Veľká noc Petra Hátleho.

Aleš Danielis

Na záver

V priebehu roku 2013 bolo naštartovaných veľa zmien, z ktorých výrazná časť vychádzala z nového zákona o audiovízii. Na záver však musíme konštatovať, že išlo skutočne o rok prechodný, v ktorom sa nepodarilo jednoznačne doviesť spomínané zmeny do jasného konca. Skutočné zhodnotenie toho, kam rok 2013 posunul českú kinematografiu, bude možné asi až v ďalších rokoch. Opätovne počuť veľa skeptických hlasov pochybujúcich o budúcnosti kín a vzhliadajúcich k online distribúcii ako k jedinej záchrane kinematografie. My však veríme v prežívanie verejného priestoru a stretávanie sa ľudí v ňom, ako aj v autentické, nielen virtuálne spoločné zážitky, preto veríme aj vo filmovú distribúciu ako reprezentanta verejného uvádzania filmových diel. Len je pri tom nutné počítať s meniacim sa audiovizuálnym priestorom, ktorý je už dnes dostupný naozaj všade. Uvidíme, ako sa česká kinematografia vyrovná s prebiehajúcim rokom 2014.

Aleš Danielis