Kino Lumière v apríli:

Dobývanie vesmíru a dystopické vízie budúcnosti

Profesionálny záujem ma minulý rok priviedol k rešeršovaniu archívnych filmov s tematikou vesmírneho výskumu a kozmonautiky. Primárne ma zaujímala ich hudobná a ruchová zložka, dobové predstavy o tom, ako znie vesmír – paradoxne priestor, v ktorom sa zvuk, ako ho poznáme a vnímame, prakticky nešíri. Viaceré z filmov, ktoré mi vtedy prešli rukami, zaradili dramaturgovia filmotéky Kina Lumière do jej aprílového programu. Pásmo krátkych populárno-vedeckých a publicistických snímok s názvom Dobývanie vesmíru pokrýva obdobie od roku 1959 – z ktorého, mimochodom, pochádzajú prvé fotografické obrazy Zeme z obežnej dráhy (Explorer 6) a odvrátenej strany Mesiaca (Luna 3) – až po začiatok 80. rokov. Okrem pozoruhodnej zvukovosti bude istotne zaujímavé sledovať filmové dejiny vesmírneho výskumu cez prizmu ideológie, napätia medzi technologickým optimizmom a alarmizmom atómového veku.

S rovnakými témami, hoci v odlišnom žánrovom kľúči, pracoval vo svojej tvorbe autor, ktorého filmový kritik Michał Oleszczyk označil za neobjaveného stredoeurópskeho Fritza Langa 80. rokov. Kedysi prehliadaný poľský filmár Piotr Szulkin postupne nadobudol kultový status – najprv v komunite fanúšikov vedeckej fantastiky a neskôr i mimo nej. Jeho meno sa najčastejšie spája s filmami, ktoré do žánrových príbehov o návštevníkoch z iných svetov a dystopických vízií budúcnosti šifrovali spoločenskú kritiku, viažucu sa na obdobie vlády generála Jaruzelského. No Szulkinove filmy obstoja aj mimo tohto dobového kontextu a dnes ich azda budeme čítať najmä ako štúdie vzťahu jednotlivca a moci alebo mechanizmov mediálnej manipulácie. Aprílový program filmotéky ponúka okrem iného šancu spoznať tohto tvorcu prostredníctvom troch zo štyroch filmov jeho sci-fi tetralógie: Vojna svetov – budúce storočie (1981), O-bi, O-ba – zánik civilizácie (1985) a Ga, ga – sláva hrdinom (1986). Chýba len debutový Golem (1980). Szulkinov rukopis charakterizuje nesmierna obrazotvornosť a dôraz na mizanscénu, režisér vrhá postavy svojich filmov do ufúľaného, mazľavého, zatuchnutého sveta. V jeho tvorbe je možné vystopovať viacero vplyvov – od nemeckého expresionizmu cez Kafku až po fi lm noir. Najvýraznejších poľských hercov a herečky (Jerzy Stuhr, Daniel Olbrychski, Krystyna Janda) vedie ako režisér k exaltovanosti, ktorá v mnohom pripomína neskoršiu tvorbu jeho obľúbenca Felliniho. „Film je výkrik,“ tvrdí Szulkin v jednom rozhovore. „Skôr plagát ako maliarske plátno.“

odporúča programový riaditeľ MFF Bratislava Pavel Smejkal
FOTO: Vojna svetov - budúce storočie, zdroj: archív SFÚ