Febiofest ukázal kondíciu slovenského filmu

Týždňový filmový maratón – aj tak by sa dal nazvať 24. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest, ktorý dal zabrať divákom v Bratislave od 2. do 8. marca. Kto neúnavne behal z kinosály do kinosály a trpezlivo cizeloval programovú stratégiu, na konci už padal od únavy. Zato však s trofejami v podobe obohacujúcich filmov. Aj slovenských.

Úvod festivalu, ktorý organizuje Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, patril dráme Bohdana Slámu Baba z ľadu so Zuzanou Kronerovou v hlavnej úlohe. Mrazivá atmosféra filmu súvisela nielen s hrdinkiným otužovaním sa v studených vodách Vltavy, ale aj s vykreslením vypätých vzťahov v trojgeneračnej rodine. Snímku uviedli v sekcii Slovenská filmová krajina, ktorá predznamenala bohatý rok, čo vzbudilo i pozornosť divákov. V rámci sekcie predstavili organizátori festivalu aj dva čerstvé úlovky z prestížneho Berlinale. Prvým bola Piata loď (r. I. Grófová) a druhým koprodukčný titul Cez kosti mŕtvych, ktorý režisérka Agnieszka Holland uviedla na záverečnom ceremoniáli so smiechom v hlase: „Máme troška trému, ako to tu bude prijaté, ako sa vám film bude páčiť. Robili sme ho s láskou, dlho, poctivo. Urobili sme ho najlepšie, ako vieme, takže ak sa vám nebude páčiť, je to vaša chyba.“ A zdalo sa, že experiment s prekračovaním žánrových hraníc a pohrávaním sa s naráciou napokon nedokázal publikum plne zaangažovať. Dôvodom mohla byť aj hlavná postava, s ktorou sa dalo ťažko stotožniť, zvlášť pre jej nepríčetné prepájanie teórie o pomste zvierat s výkladmi zo zverokruhu.

Cinefilov však dokázal nadchnúť posledný film zosnulého Jana Němca Vlk z Královských Vinohrad. Po prvej projekcii sa o ňom ešte do noci hovorilo pri pohári vína. Zabudnúť netreba ani na trojicu premiérových dokumentov Slovenskej filmovej krajiny – Diera v hlave (r. R. Kirchhoff), Český Alláh (r. Z. Piussi) a Hotel Úsvit (r. M. Rumanová). Kým prvé dva zaujali najmä témou – dokumentárna esej o rómskom holokauste a zabúdaní na tých, na ktorých by sa zabudnúť nemalo, a tragikomédia z prostredia vybraných kruhov českej spoločnosti na tému príchodu utečencov a islamu do strednej Európy, v stredometrážnom dokumente z Čiernej nad Tisou vynikla na pozadí výstižne vykreslenej letargie prostredia aj úzka zostava protagonistov, ktorú autorka sústredenejšie pozoruje (zvlášť v spoločnosti Petra by divák rád pobudol ešte dlhšie). Kolekciu filmov tejto sekcie doplnili aj dve ochutnávky z chystaných cyklov Biele vrany a hrdinovia medzi nami (časť Korupčná výchova v réžii Róberta Švedu) a Budujeme Slovensko (časť Cukrovar v Šuranoch režisérky Bibiany Beňovej), ale takisto archívne snímky Zbojník Jurko (uvedená ako pocta Viktorovi Kubalovi) a Pieseň o sivom holubovi (r. S. Barabáš), ktorú festival uviedol pri príležitosti udelenie Výročnej ceny ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu Albertovi Marenčinovi. Rovnaké ocenenie získal aj nestor československého filmu Meir Lubor Dohnal.

Ochutnávka zo zahraničia

Febiofest ponúkol aj bohatý výber filmov zo svetovej kinematografie. Niektoré budú môcť Slováci vidieť neskôr v kinodistribúcii, iné však nie. Medzi takými bola aj sociálna dráma Bezbožní (r. R. Petrova), ktorú už ocenili na festivaloch v Locarne či vo Varšave. Cez postavu Gany sprostredkúva vyblednutý život v malom bulharskom meste, kde sa z ľudí vytratilo svedomie, záujem o druhých a porozumenie. O úplne inej žene hovorí intímna dráma Jackie v réžii Pabla Larraína, ktorý sa ponoril do psychiky manželky prezidenta J. F. Kennedyho v najzraniteľnejších dňoch jej života – po traumatizujúcom atentáte. Pre niekoho môže byť prekážkou Larraínovo uchopenie námetu, ktorým ústrednú postavu často neprezentuje ako sympatickú osobnosť hodnú súcitu (autorke článku takýto prístup, naopak, vyhovoval), ale Jackie treba vidieť už len pre fenomenálny výkon Natalie Portman. Z očakávaných filmov si festivaloví návštevníci mohli pozrieť Klienta (r. A. Farhadi), ktorý získal nedávno Oscara, posledný projekt poľského velikána Andrzeja Wajdu Odrazy či čerstvú novinku rumunského filmára Radu Judeho Zjazvené srdcia. Jude si zároveň prebral Výročnú cenu ASFK za prínos svetovej kinematografii.

Pozornosť pritiahli aj tituly, ktoré nesprevádzal taký intenzívny ruch. Napríklad nápadito poňatá maďarská akčná komédia Takí normálni vozičkári (r. A. Till) s vyváženou kombináciou čierneho humoru a emócií z prostredia telesne postihnutých. Sľubne vyzerala aj poetická komédia Radio Dreams (r. B. Jalali) o malom iránskom rádiu v San Franciscu, kde ambície intelektuála pritiahnuť ľudí ku kultúre narážajú na realitu komerčnej stanice. Škoda, že úvodný drajv filmu, postavený na bizarných situáciách, sa niekde v polovici príbehu začína vytrácať. Naopak, celovečerný animovaný titul Červená korytnačka (r. M. Dudok de Wit) si plne vystačil aj bez slov a dokázal podmanivo vypovedať o sile života a jeho nevyhnutnom kolobehu až do konca.

Hlavná cena zostáva doma

Dôležitou súčasťou festivalu je súťaž krátkych filmov V strede Európy, do ktorej sa dostalo dvadsať titulov z krajín V4 a Rakúska. Hlavnú cenu získal domáci film O sestre, rozprávanie o dospievajúcom dievčati, ktoré sa nedobrovoľne rozhodlo izolovať od okolitého sveta. Jeho režisérka Barbora Sliepková si zaň odniesla aj Cenu divákov. Dve zvláštne uznania hlavnej poroty putovali poľským snímkam Kŕč žuvacieho svalu (r. K. Kadziel) a Tri rozhovory o živote (r. J. Staniszewska). Po prvý raz bola na Febiofeste odovzdaná aj Cena Dona Quijota a získal ju ďalší poľský film – Debut (r. K. Kijek). Zvláštne uznania udelili maďarskému Dialógu (r. G. Fabricius) a rakúskemu Fuck the Cancer! (r. T. Renoldner).

Aj o filmovom priemysle

Súčasťou 24. MFFK Febiofest bolo po druhý raz aj podujatie Industry Days, na ktorom sa podieľal i Slovenský filmový ústav. V rámci programu Works in Progress sa pred natrieskaným hľadiskom kinosály predstavilo jedenásť pripravovaných slovenských a koprodukčných snímok. Medzi tými, ktoré sa už nachádzajú pred cieľovou rovinkou premiéry, je triler Čiara v réžii Petra Bebjaka. Film zo slovensko-ukrajinského pomedzia vypovedá o fyzických i vnútorných hraniciach cez príbeh otca rodiny, ktorý je súčasne hlavou organizovaného zločinu. Produkuje ho Wandal Production, scenár napísal Peter Balko a kameramanom je Martin Žiaran. Do kín by sa mal dostať už v auguste.

Blízko k divákom má aj hraná dráma Nina Juraja Lehotského o 12-ročnom dievčati, ktoré sa v prítomnosti rozchádzajúcich sa rodičov cíti opustené a nepochopené. Scenár snímky napísal Lehotský spolu s Marekom Leščákom, produkuje ju Punkchart films. V postprodukcii je aj observačný dokument Pavla Pekarčíka Dlhý deň o hluchonemých rómskych deťoch, ktoré sa pre svoju etnickú príslušnosť aj postihnutie ocitajú na okraji okraja spoločnosti. Produkuje ho spoločnosť partizanfilm a premiéru má naplánovanú na tohtoročné leto.

Z hraných filmov, ktoré sú vo vývoji alebo výrobe, zaujala netradične spracovaná dráma Fašiangy (známa aj pod názvom Piargy) v réžii Iva Trajkova. Príbeh na motívy novely Františka Švantnera z obdobia tesne pred druhou svetovou vojnou je vďaka čiernobielemu vizuálu s komiksovým nádychom zaujímavým filmovým prísľubom. Pod scenár sa okrem režiséra podpísala Jana Skořepová, kameru má na starosti Peter Bencsik, produkciu zastrešuje spoločnosť ARINA. Film by mal mať premiéru koncom budúceho roka. V máji 2018 je zase očakávaná premiéra psychologickej drámy Pivnica v réžii Rusa Igora Vološina, ktorý však vzniká v slovenskej produkcii (FURIA FILM). Scenár filmu napísal Richard Pupala a príbeh filmu hovorí o tragédii manželov, ktorým sa jedného dňa z narodeninovej oslavy nevráti ich 16-ročná dcéra. Za kamerou bude stáť Martin Žiaran, prvá klapka by mala padnúť už budúci mesiac. Ďalšou prezentovanou drámou bolo Čakanie Zuzany Liovej o staršom páre, ktorého rutinný život sa vykoľají v momente diagnostikovania smrteľnej choroby. Film bude natáčať kameraman Jan Baset Střítežský, produkuje ho spoločnosť HITCHHIKER Cinema. Čakanie by malo prísť do kín na jeseň 2018.

O láske, inakosti aj fenimizme bude hovoriť historický film Slúžka režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Hrdinkou príbehu bude slovenská slúžka v dome bohatých Viedenčanov, ktorá nadviaže intímny vzťah s panskou dcérou. Podľa scenáristky Hany Lasicovej nemá ísť o idealizovaný, ale o surový a priamy film. Jeho premiéra je plánovaná na december 2018 a produkuje ho TRIGON PRODUCTION. Z dokumentov sa okrem Dlhého dňa predstavil aj titul Dobrá smrť režiséra a producenta Tomáša Krupu (produkčná spoločnosť HAILSTONE), ktorý sa chopil tabuizovanej témy eutanázie. Vzhľadom na to, že film je už vo výrobnej fáze, Krupa ponúkol v rámci prezentácie pomerne dlhú a pôsobivú ukážku o nevyliečiteľne chorej Janette, ktorá chce dôstojne zomrieť. Okrem iného prezradil aj to, že o film už má záujem BBC a jeho premiéru plánujú na rok 2019. Za kamerou stojí Ondřej Szollos.

Na Works in progress bol zastúpený aj animovaný film, a to hneď tromi projektmi. Marta Prokopová a Michal Blaško predstavili osemminútovú mozaiku situácií dvoch zvierat a jedného človeka Divoké bytosti. Premiéra filmu z produkcie spoločnosti Super film sa očakáva v apríli 2018. Druhý krátkometrážny projekt Bolo raz more... sa spája s Joannou Kożuch a vypovedá o tragédii Aralského mora, ktoré bolo kedysi jedno z najväčších jazier sveta a dnes po ňom zostala vyprahnutá púšť s vrakmi lodí. Transmediálny projekt (produkcia: plackartnyj, predpokladaná premiéra: 2019) zaujal nielen námetom, ale aj pôsobivým vizuálnym štýlom. Vo vývoji je takisto celovečerný animovaný film Srdce veže v réžii Petra Budinského. Premiéru má síce naplánovanú až na rok 2020, ale na dobrodružný príbeh malého chlapca Rikiho s prepracovanou výtvarnou stránkou sa oplatí čakať. Scenár filmu napísali Patrik Pašš ml. a Eva Križková, produkuje ho spoločnosť Plutoon.

Súčasťou programu Industry Days boli i panelové diskusie o filmových kluboch doma a vo svete aj o možnostiach spolupráce medzi slovenskými a rakúskymi filmármi.

Na záver

MFFK Febiofest vo svojom 24. ročníku nadviazal na vlaňajšiu zmenu v smerovaní a prezentoval sa zvládnutou dramaturgiou, ktorá mala čo ponúknuť rôznorodým skupinám filmových fanúšikov. A pozitívom je aj festivalové podujatie Industry Days, kde bolo oproti pilotnému ročníku badať posun a je to skvelá možnosť na podnetné diskusie aj nadväzovanie kontaktov.

Zuzana Sotáková
FOTO: Robert Tappert pre MFFK Febiofest