Slovenskí králi vodopádov

Nový dokumentárny film Pavla Barabáša Salto je kráľ priblíži dva oficiálne najvyššie vodopády sveta – Angelov a Tugela. Členovia Barabášovej filmovej expedície ich oba zlanili a dokument o skrytých prírodných krásach aj o dobrodružnej ceste k nim prichádza do slovenských kín v auguste.

Keď českí geodeti v roku 2016 spochybnili, že Angelov vodopád vo Venezuele je najvyšší na svete, a na základe laserových meraní prisúdili výškové prvenstvo vodopádu Tugela v Juhoafrickej republike, režisér a cestovateľ Pavol Barabáš spozornel. Českí vedci zistili, že Tugela dosahuje v období dažďov výšku 983 metrov, teda o štyri metre viac, ako má Angelov vodopád, dovtedy považovaný za najvyšší na svete. Krátko nato sa zrodil nápad na ďalšiu z Barabášových expedícií a film Salto je kráľ. „Hneď sme začali zháňať informácie a zistili sme, že vodopád Tugela sa ešte nepodarilo nikomu zlaniť. Dohodli sme sa, že urobíme jeho prvý priestup. Za dramatických okolností sa nám to podarilo,“ približuje pre Film.sk režisér Pavol Barabáš, ktorý je zároveň aj producentom filmu. Po expedícii v Juhoafrickej republike smerovali kroky tvorcov do Južnej Ameriky. „Aby sme mohli zdokumentovať a porovnať veľkosti oboch vodopádov, nasledovala komplikovaná cesta cez nepokojnú Venezuelu k Angelovmu vodopádu. Divák vo filme síce nenájde odpoveď, ktorý z vodopádov je vyšší, ale pochopí, že tieto dva najvyššie vodopády ako prví zlanili Slováci,“ ozrejmuje režisér. Aj keď názov filmu Salto je kráľ naznačuje isté preferencie jeho tvorcov – Angelov vodopád sa v španielčine volá Salto del Ángel –, v dokumente ide podľa filmára hlavne o pocit, aký členovia expedície mali z neporušenej prírody, a o súlad, ktorý medzi nimi zavládol, aby zvládli aj tie najextrémnejšie situácie.

Viacerí členovia expedície spolupracovali s Pavlom Barabášom už na jeho predchádzajúcich filmoch.„Na to, aby ste sa pustili do takéhoto projektu, musíte byť súčasťou naozaj veľmi dobre zohratého tímu ľudí, s ktorými si nielen rozumiete, ale ktorí sú aj profesionáli v tom, čo robia,“ vysvetľuje režisér.

Vedúcim expedície bol Miroslav Dušek. „Miro Dušek je človek, ktorý technicky pripravuje zostup. Otvára cestu dole. Jarko Holeček ju zas uzatvára. Nemôže sa mu stať, že by sa v kilometrovom vodopáde nepodarilo stiahnuť laná. To by bolo fatálne,“ opisuje Barabáš.

Členom expedície bol aj Peter „Becko Ondrejovič“, ktorý so svojou skupinou zdolal Angelov vodopád už v roku 1997. Vo filme Salto je kráľ sa aj s jeho pomocou podarilo vytvoriť novú slovenskú cestu týmto vodopádom. „Ide o symbiózu ľudí, na ktorých sa aj v tých najextrémnejších situáciách môžete spoľahnúť a zveriť si navzájom do rúk svoje životy. Je to hlavne o spoľahlivých priateľoch, s ktorými uskutočňujete na prvý pohľad fantastické sny. Tak je to i v živote,“ vysvetľuje režisér, podľa ktorého bol dôležitý každý jeden člen expedície.

„Bola to moja najnáročnejšia produkcia. Predchádzalo jej nakrúcanie v mnohých vysokých vodopádoch a kaňonoch na mnohých nedostupných miestach sveta. Takže za dokumentom je mnoho náročných a neistých expedícií, niekoľko pokusov i neúspechov. Často sa pohybujete v neznámom a neprebádanom teréne, v kolmých pralesoch, v padajúcej vode s nákladom aj 30 kilogramov.Logistické zabezpečenie zlaňovania kilometrových vodopádov je komplikované, technicky veľmi náročné, s vysokými nárokmi na špeciálne materiálne vybavenie, ale hlavne na schopnosti ľudí,“spomína Barabáš na natáčanie v extrémnych podmienkach, kde v prvom rade ide o úspešné a bezpečné zvládnutie samotnej expedície. 

„Keď sme vyliezli prvýkrát na horný okraj Tugely, zistili sme, že vodopád je zamrznutý a netečie v ňom voda. Dva týždne sme čakali na počasie. Počas tvorby novej cesty skoro kilometrovým vodopádom sme boli takí preťažení, že jednému z nás sa pri zlaňovaní vyšmyklo lano a pri páde si zlomil chrbticu. Nasledoval zložitý transport a operácia v Južnej Afrike,“ opisuje filmár problémy, s ktorými sa stretli. „Vo Venezuele zase nefunguje vôbec, ale vôbec nič. Ani internet. Komplikované je zohnať potraviny i benzín do lietadla. Armáda zakázala používať drony s odôvodnením, že nimi spáchali atentát na prezidenta. Ak by nám ho všadeprítomné policajné kontroly našli, išli by sme do väzenia. Ťažko by sme im vysvetlili, že s jeho pomocou chceme obhájiť prvenstvo ich vodopádu,“ dodáva filmár, podľa ktorého sú podobné výpravy cestami nielen do neznáma, ale aj za poznaním seba samého a svojich kamarátov.

Salto je kráľ (r. Pavol Barabáš, Slovensko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 41 500 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 20 000 eur, podpora z RTVS: 20 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Jaroslava Jelchová
foto: K2 Studio

O letných kamarátstvach aj dôležitom hlase dieťaťa

Vytúžené dva mesiace bez školy a povinností priam nabádajú na dobrodružstvá. Svoje o tom vedia aj Jonáš a jeho čerstvá kamarátka Alex, hrdinovia nového slovensko-nemeckého filmu Letní rebeli režisérky Martiny Sakovej. 

Jazdenie v dodávke, splavovanie priezračných slovenských riek a zábava – tak si predstavuje prázdniny 11-ročný Jonáš (Eliáš Vyskočil), ktorý žije s rodinou v Nemecku. Do jeho predstáv však vstúpi otcova smrť a následné odcudzenie sa s príbuznými na Slovensku. No Jonáš sa nevzdáva a počas výletu pri mori s mamou a mladším bratom tajne utečie na Slovensko k dedovi Bernardovi (Pavel Nový). Keď k nemu však dorazí, rýchlo pochopí, že smrťou otca sa zmenil aj dedo – železničiar na dôchodku neprežíva práve najlepšie obdobie. Jonáš sa rozhodne, že to zmení. A partnerku v jeho úsilí sprevádzanom vylomeninami mu robí nová kamarátka Alex (Liana Pavlíková). „Chcela som urobiť veselý film, ktorý sa odohráva počas letných prázdnin, keď je všetko o niečo slobodnejšie. Leto bez otravných rodičov, chlapec odkázaný sám na seba – to nás na tej látke lákalo. Dospievanie dieťaťa, z ktorého je po prázdninách tínedžer. Pri písaní scenára sme sa so spoluscenáristkou Sülke Schulz, samozrejme, inšpirovali spomienkami na naše babky a dedkov, tety, letné priateľstvá a prvé pusy,“ hovorí pre Film.sk režisérka Martina Saková, pre ktorú sú Letní rebeli celovečerným debutom. S filmami pre detských divákov však už má skúsenosť. „Deti a tínedžeri majú super energiu. Keď sú nespokojní, tak sa bránia a snažia sa to zmeniť, keď sú spokojní, tak si to naplno užívajú. Majú chuť vyskúšať nové veci, zabaviť sa a pritom sú veľmi autentickí. Mňa bavia všetky tri aspekty: práca s nimi, o nich a pre nich,“ približuje Saková. 

K nakrúcaniu pre detských divákov pristupovali filmári citlivo. „Počas vývoja aj celej výroby filmu bolo pre nás veľmi dôležité, že film robíme pre detské publikum. Hrubý strih filmu sme aj niekoľkokrát podrobne testovali s detským publikom na Slovensku aj v Nemecku, dlho sme sa s deťmi o filme rozprávali a zisťovali sme, ako chápu jednotlivé scény, či dokážu odčítať aj niektoré náznaky alebo odtiene deja. Z ich reakcií sme boli nadšení, veľmi nám to v celom procese pomohlo,“ vysvetľuje pre Film.sk producentka Katarína Krnáčová. 

Nakrúcalo sa väčšinou v exteriéroch na Slovensku i v Nemecku. Dve tretiny filmovacích dní (26) prebehli v Handlovej, Prievidzi, Novej Dubnici a Trenčíne, zvyšných 11 strávil štáb v Drážďanoch, na pobreží Baltského mora a na divokej rieke Isar. Vizuálnu stránku prispôsobovali atmosfére a duchu príbehu. „Veľmi dôležitá bola pre mňa kamera. Vďaka kameramanke Jieun Yi dokázala byť blízko k hercom; jej ručná kamera je vycibrená a svietenie dodáva hĺbku a vypĺňa priestor. Máme zopár spoločných obľúbených filmov, ako American Honey alebo Florida Project, a už pri prvom stretnutí sme si veľmi dobre porozumeli,“ prezrádza režisérka a pokračuje: „Farby, respektíve farebné kombinácie, vznikali dlho pred nakrúcaním v spolupráci so scénografmi Mirkou Struhárovou a Marcusom Gröppnerom a dokončovali sa pri color gradingu s Juanom Galvim. Dôležité pre mňa bolo, aby kombinácia zvolených vizuálnych prostriedkov fungovala vo filme dynamicky a podporila pocitové naladenie každej scény. Aby nespútanú letnú atmosféru bolo vo filme nielen vidieť, ale aj cítiť.“

Tvorcovia však neprinášajú len dobrodružný film, v zobrazení rodiny idú hlbšie a otvárajú aj vážnejšie témy. „Niektoré sú v prvom pláne, niektoré bežia na pozadí a odčíta ich možno len dostatočne pozorný a citlivý divák alebo ten, koho sa to bytostne dotýka, napríklad pre skúsenosti z vlastného života. Podaril sa vyvážený pomer ľahších tém, ako sú prvé lásky, takzvané kamalásky, letné kamarátstva či to, aké dôležité a skvelé môžu byť prázdniny u starých rodičov, a vážnejších – vo filme hovoríme aj o tom, akú dôležitú úlohu má každé dieťa v rodine, ako veľmi potrebuje počuť svoj hlas, ako rozdielne sa vyrovnávajú so stratou blízkeho dospelí a deti,“ hovorí Katarína Krnáčová a režisérka Martina Saková ju dopĺňa: „Náš film hovorí o tom, že veľa detí by sa rado stotožnilo aj s rodinou, ktorá sa neodcudzí. A že rodina nie je len mama a otec. Je to aj dieťa, ktorého postoj a názor dospelí často sebecky odignorujú. Rodina sú aj priatelia, ktorí vedia podržať a ktorým ich okolie nie je ľahostajné.“

Hoci do festivalovej cesty a kinopremiéry Letných rebelov vstúpila svetová pandémia, film bude mať nakoniec zaujímavé zastávky. Od augusta sú to slovenské kiná, svetovú premiéru mala snímka v júli v Južnej Kórei na festivale BIKY, európska medzinárodná premiéra sa bude konať na najstaršom európskom filmovom festivale detských filmov v Zlíne. Na jeseň uvedú Letných rebelov festivaly v Nemecku, Belgicku, Taliansku, Nórsku a vo Švédsku.

Letní rebeli (r. Martina Saková, Slovensko/Nemecko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 140 100 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 365 000 eur, podpora z RTVS/MKSR: 100 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
foto: Silverart