E. Gubčová, V. Macek, E. Šošková (eds.):
Rudolf Urc. Tvorca a interpret histórie
(FOTOFO, SFÚ, SFTA, Bratislava, 2019, 271 strán)

Cenu Petra Mihálika za celoživotný prínos slovenskej filmovej vede si vlani počas Týždňa slovenského filmu prevzal Rudolf Urc. Zákutia aj míľniky jeho profesionálnej dráhy, počas ktorej ovplyvňoval slovenský film nielen ako dramaturg a režisér, ale aj ako pedagóg, publicista a teoretik, mapoval pri tej príležitosti odborný seminár Rudolf Urc. Tvorca a interpret histórie. Príspevky, ktoré na ňom odzneli, prináša teraz rovnomenný zborník. Zostavili ho Eva Gubčová, Václav Macek a Eva Šošková. Okrem ich textov obsahuje zborník aj príspevky kolegov z televízie, filmu, dokumentaristov i animátorov, teoretikov aj pedagógov VŠMU. Pohľady z rôznych perspektív podávajú napríklad Marcela Plítková, Katarína Minichová, Ingrid Mayerová, Petra Hanáková, Eva Vženteková, František Jurišič, Ondrej Slivka, Peter Ulman a Ivana Laučíková, ktorá Urca vidí ako „otca“ animátorskej generácie 90. Čitatelia v zborníku nájdu aj Urcov rozsiahly rozhovor do projektu FTF VŠMU Oral History a Urcov text o jeho filme Osudné dni (1969), ktorý sa „stratil“. 


Romana Javorčeková:
Čas na priestor súkromia a priestor verejnosti 
(SFÚ, ASFK, Bratislava, 2020, 200 strán)

Najnovším prírastkom knižnej edície filmologického časopisu Kino-Ikon Cinestézia je profil významnej českej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej. Napísala ho filozofka a estetička Romana Javorčeková. V knihe Čas na priestor súkromia a priestor verejnosti sa zamerala na motív domova, bývania a priestoru, ktorý s nimi súvisí. Kniha, ktorú dopĺňajú filmové fotografie, je rozdelená na dva bloky – Priestory bývania a domov a Priestory „nebývania“ a esencia domova. Téma sa v rôznej intenzite a podobách objavuje v celej Třeštíkovej tvorbe už od školského cvičenia Živá voda (1972), v ktorom sleduje, ako vodná priehrada vymaže z mapy dedinu, až po režisérkin zatiaľ posledný film Forman vs. Forman (2019). V profile režiséra, ktorý v detstve počas vojny prišiel o rodičov, potom býval po internátoch, podnájmoch a emigroval bez rodiny, rezonuje téma odlišne než v každom z Třeštíkovej časozberných dokumentov, ako Manželské etudy, Katka či René. Motív domova a bývania ako niečoho, čo podlieha premenám v čase, zároveň súznie s touto režisérkinou najčastejšou metódou nakrúcania. 
 

Juraj Lexmann a Ján Grečnár:
Teória zvukového majstrovstva
(vlastným nákladom, Bratislava, 2019, 141 strán)

Zakladateľ Katedry zvukovej skladby FTF VŠMU, hudobný a filmový teoretik, skladateľ a hudobný režisér Juraj Lexmann a hudobný režisér a pedagóg Ján Grečnár ponúkajú súhrn základných poznatkov, návodov a odporúčaní k práci so zvukom vo filme a v televízii. V publikácii objasňujú postavenie zvukovej zložky v audiovizuálnom rozprávaní, vysvetľujú základné kategórie filmového a televízneho zvuku (ticho, atmosféry, ruchy, ľudská reč, hudba), dotknú sa aj základov teórie a histórie zvukovej skladby, fyzikálnych vlastností zvuku, jeho pôsobenia na sluchové orgány a vnímanie. Ponúkajú odpovede aj na praktické otázky, ako tvorivo využiť a vybrať zvukovú a štúdiovú techniku (záznamové zariadenia, mikrofóny, mixážnu techniku) pri nahrávaní (kontaktného) zvuku a hudby, ktorej venujú väčší priestor. A ako s výrazovými prostriedkami pracovať tak, aby pri synchronizácii obrazu a zvuku, strihovej a zvukovej skladbe a mixáži bola výsledkom spojenia zvukovej zložky s obrazom požadovaná výpoveď alebo estetický zážitok.

mak, jj