13. Fest Anča

Fest Anča sa pozrie na apokalyptické konce a nové začiatky

Potom, čo ho anticovidové opatrenia na pol roka preťali, sa festivalový kolobeh opäť rozbieha. Jedným z prvých domácich podujatí, ktoré fanúšikom filmu v nových podmienkach ponúkne maratón kinoprojekcií, networking a všetko ďalšie späté so zážitkom z filmového festivalu, bude 13. ročník Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča. Namiesto tradičného termínu na začiatku prázdnin sa koná na ich konci, od 27. do 30. augusta v Žiline. 

Nad mestom sa vznáša vojenský bombardér. Na pohľad nie je ničím iný než ostatné. Keď však na mesto dopadne jadrová bomba, svet sa na moment zastaví. Tváre ľudí osvieti biely záblesk a ich telá sa v zlomku sekundy roztápajú v jadrovom žiarení. Tlaková vlna likviduje všetko, čo jej stojí v ceste. Devastačný útok na Hirošimu, ktorý sa odohral pred 75 rokmi, ale aj trýznivé týždne po ňom ukáže na festivale anime Bosý Gen (1983). „Je to film Keidžiho Nakazawu, ktorý prežil bombardovanie Hirošimy. O svojich zážitkoch najprv napísal komiks, potom vznikla manga séria a neskôr film. Prináša jedno z najhrozivejších zobrazení toho, ako atómová bomba ničí mesto," približuje riaditeľka festivalu Ivana Sujová. Ďalším odporúčaným programovým tipom s celovečernou dĺžkou je Švankmajerova realizácia Alice v krajine zázrakov – Niečo z Alenky (1988). Animovanú fantáziu, v ktorej sa využívajú jedinečné bábkové a trikové technológie, natočil Švankmajer údajne preto, že s dovtedajšími spracovaniami literárnej predlohy nebol spokojný. Bosý Gen i Niečo z Alenky zapadajú do témy, ktorú si Fest Anča vybrala pre aktuálny ročník – Deň po. „Švankmajerov film vrhá na tému iný pohľad. Hovorí o tom, ako nás nejaký zážitok môže zmeniť, a svet, do ktorého sa vrátime, už nie je taký ako predtým. Ale zmenili sme sa vlastne my, nie svet. Nové začiatky nie sú len o zmene reality, ale aj o zmene nášho vnímania," vysvetľuje Sujová. 

Rôzne významy slovného spojenia „deň po“ a rôzne pohľady na túto tému predstaví v Žiline ústredný blok programu. Skladá sa zo šiestich sekcií. „Rozhodli sme sa, že v ústrednej téme sa postavíme tvárou v tvár najrôznejším globálnym i osobným apokalypsám, stratám a novým začiatkom: s humorom (aj keď často čiernym), s optimizmom (hoci niekedy nepatričným) a hlavne s pokojom a nadhľadom, ktorý môže vychádzať tak zo životnej múdrosti, ako aj z donebavolajúcej naivity,” vysvetľuje Eliška Děcká v kurátorskom príhovore. „Diváci tam nájdu filmy, ktoré sa vedia dotknúť niečoho hlbšieho, ale aj odľahčené snímky,“dodáva kurátorka. Apokalyptické konce a nové začiatky v programovom výbere festivalu reprezentuje podľa nej široký diapazón tém. Do ústredného bloku festivalu sa dostali aj filmy slovenských animátorov, ako Woo-hoo! Davida Štumpfa alebo Pandy Matúša Vizára. Domáca tvorba však dostane aj samostatný priestor. „Som rada, že aj tento rok sa nám prihlásilo dosť kvalitných filmov, ktoré sme mohli vybrať aj do nesúťažnej sekcie. Okrem filmov z VŠMU to budú napríklad filmy zo stredných škôl, aby sme ukázali rôzne typy animácie, ktoré sa na Slovensku robia," pokračuje Sujová. V súťaži slovenských filmov sa objavujú diela autorov ako Vanda Raýmanová a Michal Struss, Marta Prekopová a Michal Blaško, Lívia Suchá alebo David Štumpf a Michaela Mihályi. Poslední menovaní sa predstavia filmom Sh_t Happens, ktorý mal premiéru vlani v Benátkach a premietal sa aj na festivale Sundance.

Príležitosť na zoznámenie sa so slovenskou animáciou prinesie aj profil štúdia Ové Pictures, ktoré tento rok oslavuje 10. výročie založenia. „Štúdio tvoria dve umelkyne, Veronika Obertová a Michaela Čopíková, a je zaujímavé, že na všetkých projektoch pracujú spoločne. Majú široký záber a okrem filmovej animácie majú úspech aj v reklame či v ilustrovaných projektoch," hovorí Ivana Sujová. Široký záber svojej tvorby predstavia výtvarníčky v Žiline aj na masterclasse.

Hostí zo zahraničia, ktorým by festival venoval profilovú sekciu, tento rok v Žiline pre pandémiu neprivítajú. „Program súvisiaci so zahraničím sme museli zmeniť. To, že jednoducho nemôžeme mať zahraničných hostí, sme si uvedomili veľmi rýchlo. Okrem porotcov z Česka a Poľska zostávame slovenskí. Program sme zostavovali tak, aby nestál na tom, že niekto musí pricestovať," vysvetľuje Sujová s tým, že 13. ročník bude „lokálnejší, čo sa týka hostí, ale program ostane medzinárodný". Do súťaže sa tento rok prihlásilo rekordných 1 650 filmov zo 65 krajín sveta. Z nich vybrali 250 snímok, ktoré vytvorili aj viaceré známe mená či držitelia ocenení z predošlých ročníkov festivalu, ako Peter Millard, Max Hattler, Julia Ocker, Lena von Döhren, Miloš Tomić. Vybrali aj viaceré tituly z prestížneho katalógu spoločnosti MIYU Distribution.

Aj keď sa Fest Anča nesústreďuje na detského diváka, v programe neobchádza ani túto vekovú kategóriu, ktorej ponúkne napríklad projekcie celovečerných filmov Rango (2011) a Železný obor (1999). Ten druhý je debutom Brada Birda, ktorý stojí za kinohitmi ako Ratatouille či Rodinka Úžasných. „Železný obor je kreslený science-fiction príbeh, situovaný do čias studenej vojny, ktorý témou aj spracovaním pôsobí mimoriadne nadčasovo – preto zostal v čase svojho vzniku, žiaľ, nedocenený," opisujú organizátori. Vzhľadom na prázdninový termín konania nebude tentoraz prvý deň festivalu venovaný detským divákom, ale festival plánuje uviesť špeciálny program pre deti po otvorení školského roka. (Informovať bude o ňom neskôr.) Na Fest Anči si však menší návštevníci môžu vyskúšať kreatívne workshopy, napríklad s Vandou Raýmanovou a jej Drobcami, ktorí sa budú rovnako ako Tresky plesky Veroniky Kocourkovej aj premietať. 

V sprievodnom programe festivalu nebudú chýbať koncerty, párty, Pecha Kucha Night, ďalšie zaujímavé workshopy či výstavy. „Jednou je semestrálna práca Dreams of Eden mladej animátorky Kriss Sagan, ktorá študovala na MOME v Budapešti, druhou výstavou bude Domased, čo sú diela českých a slovenských animátorov, ktorými reagovali na pandémiu a karanténu," dodáva Ivana Sujová. 

Priestor na prezentáciu a profesionálny networking dostanú animátori v rámci industry day, program vzniká aj v spolupráci s agentúrou LITA. Fest Anča bude tento rok aj súčasťou dvoch špeciálnych spoluprác. Jedna z nich je s európskou platformou ALICE (Animation League for Increased Cooperation in Europe) a Ministerstvom kultúry SR a smeruje k rozvoju podpory animácie. Druhá spolupráca je s poľským festivalom animácie O!PLA, ktorý predstaví slovenskému publiku výhercov svojho ôsmeho ročníka. Novomediálny festival Sensorium prinesie do Žiliny jednodňovú minikonferenciu o umení, dizajne vede a technológiách na tému Nová senzibilita. Jej hlavnými hosťami budú novomediálne štúdio Ouchhh a slovenská ilustrátorka Ivana Palečková.

Zuzana Sotáková
foto: Fest Anča

15. Cinematik Piešťany

Cinematik – viac domácich noviniek aj pohľad do Poľska

Medzinárodný filmový festival Cinematik bude od marca zrejme prvým veľkým filmovým podujatím na Slovensku, ktoré sa uskutoční v pôvodne ohlásenom termíne a v nezmenenom formáte. Aktuálny 15. ročník prinesie do Piešťan od 10. do 15. 9. rozšírenú ponuku domácich titulov vrátane súťaže slovenských a koprodukčných dokumentárnych filmov a zaostrí aj na poľskú kinematografiu.

Pandémia poznačila prípravu všetkých filmových festivalov, niektoré zmenili formát a presunuli sa do online prostredia alebo zredukovali program, iné zmenili termín konania, ďalšie sa tento rok konať nebudú. Podľa slov umeleckého riaditeľa MFF Cinematik Vladimíra Štrica je faktorov, ktoré prípravu festivalu ovplyvňujú, viacero. „Niektorí partneri začali váhať s výškou podpory. Niekedy je to oprávnené – chápeme, že mestá majú citeľný výpadok príjmov, ale inokedy mám skôr pocit, že pandémia je dobrou výhovorkou, prečo podporu krátiť alebo priamo zrušiť,“ vysvetľuje pre Film.sk. „Festival má o niečo menej finančných prostriedkov, ale rozdiel našťastie nie je priepastný,“ozrejmuje umelecký šéf Cinematiku. „Ďalší problém je, že festivaly (Fest Anča, Febiofest), ale i niektoré podujatia (Slnko v sieti), ktoré sa mali konať v prvej polovici roka, sa všetky presunuli k septembru. Nastáva tlačenica, ktorá je kontraproduktívna pre všetkých zúčastnených. Takisto chýbajú veľké festivaly, ako Cannes či Karlove Vary, ktoré sa už mali konať, čo má v praxi dosah na dostupnosť filmov,“ dodáva umelecký riaditeľ.

Cinematik ponúkne desať sekcií, z toho dve súťažné. Sekcia Miesto stretnutia Európa je zostavená z najlepších európskych filmov minulého roka. Vzniká na základe hlasovania pätnástky európskych kritikov a ponúkne 10 filmov. Sú medzi nimi Dlhaňa (r. Kantemir Balagov), ktorá získala minulý rok v Cannes Cenu za réžiu aj Cenu medzinárodnej poroty. Cenu poroty na tom istom festivale získal film Až príde oheň Olivera Laxa. Strieborného leva v Benátkach a francúzskeho Césara za najlepšiu réžiu získal Dôstojník a špión Romana Polanského. Sekcia uvedie aj najlepší švédsky film roku 2019 Kým sa tancuje (r. Levan Akin), akčnú sci-fi komédiu Ježiš ti ukáže cestu k diaľnici (r. Miguel Llansó) či čiernobielu drámu Návnada (r. Mark Jenkins), ktorá vlani získala cenu BAFTA za najlepší debut. 

O víťazovi sekcie Miesto stretnutia Európa rozhoduje spomínaných 15 kritikov, víťaznú snímku súťaže slovenských dokumentov však vyberá klasická porota. Účasť v nej predbežne potvrdili kritička a zástupkyňa šéfa FIPRESCI Barbara Lorey z Francúzska, dánsky strihač a dramaturg Tom Ernst a domácim zástupcom v nej bude filmový teoretik Martin Kaňuch. „Napriek tomu, že premiéry slovenských filmov sa na jar v podstate zastavili, máme v tomto okamihu celkom zaujímavú kolekciu kvalitných dokumentov. Viaceré z nich budú mať slovenskú premiéru,“ prezrádza Štric. Medzi premiérové tituly patrí dokument Neviditeľná režisérky Maie Martiniak, ktorý otvára tabuizovanú tému traumy z pôrodu. V súťažnej sekcii Cinematik.doc premietnu aj nový film Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta o výstupe na najvyšší vrchol sveta jeho juhozápadnou stenou alpským štýlom, ktorý ako prvá zvládla slovenská expedícia. Sekcia uvedie aj Raj na zemi Jara Vojteka, FREM Viery Čákanyovej či Zlatú zem Dominika Jursu.

Plánované jarné premiéry viacerých z týchto dokumentov sa pre koronakrízu presunuli na jeseň. Viacero slovenských premiér prihrala pandémia festivalu aj v rámci rozšírenej sekcie Čo dom dal. Nielen ju, ale i celý festival otvoria Služobníci Ivana Ostrochovského. V slovenskej premiére uvedie Cinematik aj česko-slovenskú Krajinu ve stínu Bohdana Slámu. Príbeh z tridsiatych až päťdesiatych rokov minulého storočia, poznačených nacizmom aj komunizmom,  sa odohráva v dedinke neďaleko rakúskych hraníc, kde sa z obyvateľov, pôvodne dobrých susedov, stávajú najväčší nepriatelia. Cinematik uvedie aj dokument Králi videa Lukáša Bulavu o dovoze, kopírovaní, dabovaní a distribúcii západných filmov na VHS kazetách v socialistickom Československu, ale aj v Poľsku a Maďarsku. O ďalších tituloch organizátori v čase našej uzávierky ďalej rokovali. Na krst domácim publikom pôvodne čakal aj debut režisérskej dvojice Anastasia Hoppanová a Samuel Vičan Na prach o tom, že je podstatne ľahšie sa do sveta drog dostať, ako sa z neho vyslobodiť. Jeho premiéra sa však posunula až na budúci rok, a tak vypadol aj z festivalového programu.

Popri domácej tvorbe zaostrí tento rok Cinematik hneď v dvoch sekciách –Poľsko pod lupou a Rešpekt Wojtek Smarzowski – na poľskú kinematografiu. Vladimír Štric dúfa, že Wojtek Smarzowski si popri nakrúcaní nového filmu nájde čas a príde do Piešťan osobne. Jeho ostatný kontroverzný film Klérus (2018) zobrazuje odvrátenú stranu cirkvi a jej predstavitelia ho spolu s viacerými poľskými politikmi odsúdili. Klérus videlo už počas otváracieho víkendu takmer milión Poliakov – najviac od roku 1989. 

V polnočnej sekcii Za hranicou kultu priblíži festival aj tvorbu amerického herca, režiséra a producenta Larryho Fessendena, zakladateľa newyorskej nezávislej produkčnej spoločnosti Glass Eye Pix, ktorá sa zameriava predovšetkým na žánrové – hororové filmy. Sekcia dokumentov DokMa zase ponúkne filmy, ktoré by sa podľa Štrica dali tematicky zastrešiť názvom O zvieratách a ľuďoch. Ďalšími témami v programe budú Cesty slávy či Nádej a sekcia Free Zone ponúkne projekcie pod holým nebom bez vstupného. „Ak pôjde všetko podľa plánu, budeme mať aj nový priestor na premietanie, letný amfiteáter za kinom Fontána,“ dúfa Štric.

Účasť zahraničných hostí na festivale závisí podľa umeleckého riaditeľa od vývoja situácie v súvislosti s pandémiou a od mapy bezpečných krajín. Organizátori však predpokladajú, že príde dosť delegácií k slovenským a koprodukčným filmom. Viaceré z nich už účasť potvrdili.

Jaroslava Jelchová
foto: BeOnMind, Filmpark production