Marché du Film online. Úplne ako v Cannes?

Tohtoročný Medzinárodný filmový festival Cannes, plánovaný na 12. až 23. mája, sa napokon nekonal. Pokiaľ ide o jeho trhovú súčasť Marché du Film, určenú filmovým profesionálom, organizátori ju presunuli na internet. Od 22. do 26. júna sme tam v online pavilóne Slovak film ako zástupkyne Národného kinematografického centra (NKC) a Slovenskej filmovej agentúry (SFA) reprezentovali slovenský audiovizuálny priestor. 

Na akcii, ktorú spoza svojich počítačov navštívili aj ďalší slovenskí filmoví profesionáli, sa konalo 1 200 trhových projekcií a v rámci nich sa premietalo aj 10 slovenských filmov. Jeden pripravovaný projekt, na ktorom sa Slovensko koprodukčne podieľa, predstavila platforma Goes to Cannes. Celkovo spojila online verzia trhu 10-tisíc účastníkov zo 122 krajín sveta a predstavila 3 500 hotových a pripravovaných filmov. „Bolo to úplne ako v Cannes,“ hodnotili v záverečnej správe online trh organizátori, ktorých potešili komplimenty účastníkov za spoľahlivosť platformy a možnosť jej intuitívneho používania. Niektorých táto správa jemne pobavila, lebo orientáciu na jednotlivých webových podstránkach filmového trhu ani v partnerskej online databáze Cinando by za intuitívnu, ústretovú k používateľom neoznačili. Podľa iných bola užívateľsky v poriadku. Najhoršie asi dopadla komunikačná platforma Talque, keďže mnohí dali prednosť emailom, WhatsAppu, Zoomu či Skypu.Aj napriek snahe trhu zorganizovať rýchle stretnutia (speed meeting) prebehla väčšina našich online schôdzok na základe vopred dohodnutých termínov. 

Na podobných trhoch predstavujeme ako zástupkyne NKC a SFA slovenské filmové prostredie: možnosti a podmienky nakrúcania, podporné schémy, pripravované a dokončené slovenské projekty aj relevantných jednotlivcov, spoločnosti a inštitúcie. Pomáhajú nám pri tom katalógy a iné špecializované materiály. Niektoré pripravíme vo svojej réžii, iné nám dodajú profesionáli z praxe. Tento rok sme všetky materiály nahrali na stránku nášho pavilónu Slovak film, aby ich tam našli naši partneri, ale aj náhodní návštevníci. No počas online stretnutí sa, logicky, nedalo na tieto pomôcky celkom spoľahnúť. Podávanie informácií sa tak výraznejšie než po minulé roky rozdelilo na rozhovor o tom, čo/koho zúčastnení zástupcovia festivalov alebo industry platforiem hľadajú, a následné vyberanie, zvýrazňovanie, prepájanie. 

Spontánnosť prvých stretnutí mala čiastočne nahradiť funkčnosť. Algoritmus nástroja Match and Meet, ktorý mal uľahčiť nájdenie vhodného partnera, však fungoval zvláštne, a tak sme nové kontakty hľadali radšej „manuálne“. Vďaka tomu sme sa zoznámili s profesionálmi, s ktorými by sme sa naživo asi nestretli. Navyše, na trh tento rok „prišli“ aj tí, ktorí ho pre vyťaženosť či vysoké náklady v minulosti nenavštívili. 

Marché du Film poskytol priestor aj pitchingovým fóram, mohli ste tu sledovať nové trendy a vytvoriť si obraz o vkuse jednotlivých partnerských festivalov a platforiem. Slovenská filmová agentúra zorganizovala v rámci networkingových aktivít dva online panely. Prvý, nazvaný Budúcnosť je zelená: Európske partnerstvo, sa zameral na tému environmentálnej produkcie. Predstavil aktivity projektu Green Screen, ktorý vytvárame spolu s ďalšími partnermi v EÚ, a prezentoval nový projekt európskej uhlíkovej kalkulačky pre audiovizuálne dielo. Na vývoj kalkulačky sme získali grant z programu Interreg Europe. Jeho úlohou je nájsť všeobecný nástroj, ktorý by filmárov a tvorcov audiovizuálneho obsahu v najširšom zmysle slova inšpiroval k udržateľnej produkcii, ale zároveň by nechal priestor na ekologické stratégie regionálnych a národných audiovizuálnych fondov. Panel sledovali desiatky divákov a mal dobrú spätnú väzbu so zaujímavými podnetmi od zahraničných filmových profesionálov. Druhý panel sa venoval nakrúcaniu na Slovensku, podpore audiovizuálneho priemyslu a zaujímavým lokáciám, ktoré Slovensko ponúka. Cieľom bolo prilákať k nám zahraničné filmové štáby. Po paneli nás oslovili producenti z Kanady, USA a Maďarska a vyžiadali si doplnkové informácie. 

Súčasná situácia, pochopiteľne, utlmila objem produkcie audiovizuálnych diel, ale zároveň vytvorila producentom väčší časový priestor na rešerše a plánovanie nakrúcania. Evidujeme zvýšený záujem o informácie o nakrúcaní na Slovensku a o tunajších schémach finančnej podpory, avšak konkrétnejšie plány sa odsúvajú na rok 2021. Dovtedy bude azda situácia stabilnejšia a dorieši sa aj možnosť poistenia projektov voči následkom prípadných ďalších koronavĺn.

Kristína Aschenbrennerová/NKC, Zuzana Bieliková/SFA

Efektívnejšie, lacnejšie aj menej spontánne

Na festival do Karlových Varov chodievam pravidelne. Ak prídete bez projektu, je to skôr oddych a pozorovanie. Keď sa zúčastníte s projektom, je to makačka pred podujatím, počas neho i po ňom. Prichádzate s konkrétnou ponukou a z reakcií získate koncentrovanú predstavu o jej potenciáli. Tento rok festival zrušili, ale jeho industry platforma Eastern Promises sa prvýkrát konala online. Veľmi oceňujem, že sme mali šancu zúčastniť sa na nej v kategórii Docs In Progress s dlhometrážnym dokumentárnym debutom Barbory Sliepkovej Čiary.

Eastern Promises je v rámci nášho regiónu najkomplexnejšie podujatie svojho druhu, zamerané na rôzne fázy pripravenosti projektov. Prepája filmových profesionálov naprieč celým spektrom a publicita projektov zvyšuje ich prestíž ďaleko za hranicami strednej Európy.

Prístup zo strany festivalu bol perfektný, predvídavý a maximálne profesionálny. Som presvedčená, že viaceré novinky v organizácii a programe sa stanú štandardnou súčasťou ďalších ročníkov. Šetrí sa tak čas i peniaze, stretnutia programuje počítač, komunikácia je efektívnejšia. Sterilita a bezpečie nahradili networking a neformálne stretnutia. Presné plánovanie vytesnilo spontánnosť a náhody, ktoré umožňuje živý festival.

Čiary zachytávajú premenu postsocialistickej Bratislavy na metropolu. Obrazovo vyhranená esej je vizuálne inšpirovaná konceptuálnou fotografiou. Prostredníctvom pozorovaní a mikropríbehov hľadá hranice medzi osobným a verejným priestorom. Na projekte pracujeme v komornom tíme štyri roky. Dokončíme ho v septembri a ešte pred októbrovou premiérou naň upozorní multižánrová inštalácia počas Bielej noci. S Čiarami sme sa prihlásili takmer naraz – a viac-menej na poslednú chvíľu – na prezentačné podujatie Docs In Progress aj na workshop dok.incubator. Chceli sme zistiť, ako projekt rezonuje v medzinárodnom prostredí. Po niekoľkých rokoch práce potrebujete vo finále aj pohľad zvonka. Máte šancu vstrebať odbornú spätnú väzbu, a kým je čas, môžete ešte mnohé veci prehodnotiť.

V poslednej fáze strihu sme navyše čelili situácii, ktorej sa desí asi každý tvorca. Jedna z kľúčových línií nebola celkom funkčná a musela ísť von. Režisérka spolu so strihačom Matém Csuportom a s dramaturgičkou Ingrid Mayerovou hľadali riešenie, skúšali rôzne alternatívy, ale na ničom sme sa nevedeli zhodnúť. Až kameraman Maxim Kľujev v istej chvíli ponúkol tip na úplne nového protagonistu. Ako producentka som spočiatku bola k ďalšiemu nakrúcaniu skeptická. No už po prvom dni spoločnej práce sa srdce režisérky roztopilo. Ukázalo sa, že našla nielen posledný, ale aj kľúčový diel skladačky. Paralelne tak pokračoval strih i nakrúcanie a na obe industry podujatia sme stihli pripraviť materiály, s ktorými sme boli spokojní.

Priznám sa, že online aktivít mám už trochu plné zuby. Porady, strih, webináre, kino, stretnutia s rodinou... Keď ste naraz v spojení s viacerými ľuďmi z rôznych kútov sveta niekoľkokrát za deň, potrebujete doplniť energetický výdaj ako po výdatnom odbere krvi. Prezentácie projektov neprebiehali v priamom prenose, ale účastníci si ich pripravovali vopred podľa inštrukcií a prísne stanovených pravidiel, ktoré určovali formát a dĺžku videoprezentácie. Trémisti mali výhodu, že si mohli svoj pitch (prezentáciu) nahrať aj niekoľkokrát. Kto má rád interakciu s publikom, mal smolu. Akreditovaní ľudia si mohli vybranú časť programu pozrieť počas limitu aj o niečo neskôr. Následné stretnutia s rôznymi filmovými profesionálmi sa diali na platforme Zoom.

Vyhodnotenie som videla cez živý stream. Počítač som si zapla vo chvíli, keď vyhlásili Čiary za víťazný projekt v kategórii Docs In Progress. Ide o signál do profesionálneho prostredia, projekt potom priťahuje pozornosť ako magnet. Nasledovala veľmi povzbudzujúca vlna gratulácií a záujmu z rôznych strán. Veľmi milo nás prekvapili reakcie festivalových a sales reprezentantov z európskych trhov aj amerického kontinentu. Vnímame veľký rozdiel, keď sa o nás zaujímajú na opačnom konci sveta. V tejto situácii máme výhodu v komunikácii s prestížnymi festivalmi a zároveň veľmi dobrú pozíciu pri výbere sales reprezentanta.

Barbara Janišová Feglová, producentka
foto: HITCHHIKER Cinema

Annecy na diaľku

Výnimočná situácia prináša výnimočné riešenia. Už niekoľko mesiacov sledujeme, ako filmové podujatia zápasia s pretrvávajúcou pandémiou a s opatreniami s ňou spojenými. Prirodzene, riešenie situácie sa prípad od prípadu líši, no zväčša ústi do virtuálneho priestoru, odkladu či úplného zrušenia akcie. Medzi mimoriadne odvážne patrí rozhodnutie festivalového a trhového tímu v Annecy, ktoré do virtuálneho priestoru presunulo od 15. do 30. júna bezmála celý pôvodne zamýšľaný obsah.

Pôvabné Annecy je miestom, kde animovaný film pravidelne dostáva tie najhlbšie poklony, kde na jeden týždeň v roku nahrádzajú dovolenkárov filmoví nadšenci i zástupcovia nadnárodných spoločností, a v neposlednom rade je aj miestom, kde ľahko miniete starostlivo našetrené úspory. Veru, účasť na festivale i trhu patrí medzi nákladnejšie položky, no sľubuje adekvátny zážitok. Preto mnohých nepochybne potešila správa, že tohtoročné náklady na festival klesli na príjemných pätnásť eur (festivalová akreditácia) a na ďalšie obvyklé výdavky spojené s cestou, ubytovaním či francúzskou gastronómiou sa mohlo pokojne zabudnúť. 

Výdavky návštevníkov klesli, ale diváci nezostali oproti predchádzajúcim ročníkom ochudobnení. Programová štruktúra zostala zachovaná v približne rovnakej podobe ako v minulosti. O ceny súťažili celovečerné i krátke animované filmy, ktoré vznikli v nezávislej, televíznej, školskej, objednávkovej či inej produkcii. Samozrejme, s uvádzaním filmov online sa vynárajú i oprávnené obavy z ich zneužitia a ilegálneho šírenia, preto sa z 20 súťažných celovečerných filmov dalo online vidieť len 12. K ďalším obmedzeniam patril maximálny čas „strávený na festivale“ a poistka proti opakovanému sledovaniu rovnakého obsahu. Nastavené pravidlá však výraznejšie nezasiahli do zážitku diváka, skôr ho priblížili k reálnym možnostiam fyzického podujatia. Samotný výber súťažných filmov do veľkej miery reflektoval súčasné trendy, ako aj programy iných filmových festivalov. Keďže podľa pravidiel súťaže sa nevyžaduje, aby mali uvádzané filmy premiéru v Annecy, neraz sa stane, že skúsený divák narazí v bloku na kúsky, ktoré už videl. Na rad tak prichádzajú dve možnosti: buď si pri odchode z kinosály vyslúžite pár pohľadov vyrušených divákov, alebo sa rozhodnete vychutnať či pretrpieť si film znovu, dúfajúc, že nasledujúci už nebudete poznať. Virtuálny priestor však ponúka anonymitu. Preklikávame diskrétne. Hravo dodržiavame sociálny dištanc a skladáme si program podľa vlastného uváženia.

Alternatívny formát zastihol i súbežne prebiehajúci filmový trh Mifa (Marché international du film dʼanimation dʼAnnecy), ktorý prepája filmových profesionálov z celého sveta. Medzi kľúčové časti programu patria prezentácie pripravovaných audiovizuálnych diel (Mifa Pitches), ktorých kapacita sa obvykle zaplní rýchlejšie než projekcie už dokončených filmov v súťaži. Tento rok bol stres tvorcov z verejného vystúpenia vystriedaný im bližším spôsobom vyjadrenia – krátkym, vopred nahratým videom. Súčasťou trhu boli aj dva slovenské projekty. V kategórii televíznych seriálov predstavil producent Peter Badač náučný projekt pre deti Chcem vedieť!, ktorý nadväzuje na úspešný krátky film Šarkan. Druhým prezentujúcim bol režisér Martin Smatana, ktorý za prezentáciu krátkeho filmu Ahoj, leto! získal cenu Open Workshop Prize. Jej súčasťou je aj rezidenčný workshop vo Viborgu (Dánsko) a finančná odmena. Navyše, pri online formáte podujatia sa z pôvodného programu zachovali aj tematicky zostavené pásma, masterclassy, ukážky z pripravovaných filmov, „speed meetingy“ so zástupcami filmových festivalov a vydavateľstiev, s hudobnými skladateľmi, diskusie s filmovými profesionálmi a ďalší odborný program. Na trhu nechýbali ani virtuálne stánky Slovenského filmového ústavu a Asociácie producentov animovaných filmov, ktorí tu už tretí rok prezentujú nielen súčasnú, ale aj klasickú slovenskú animovanú tvorbu. 

Pandémia uzavrela hranice i starostlivo vyšliapané chodníčky. Nové trasy síce nevyhovujú všetkým, ale ich vznik priniesol mnohé riešenia, na ktoré by pri príprave ďalších ročníkov bolo škoda zabudnúť. Zároveň pevne verím, že už čoskoro podobné podujatia bezpečne opustia naše obývačky či kancelárie a prinavrátia nám čaro bezprostredných okamihov.

Lea Pagáčová