Kristián Németh

výtvarník

Viaceré filmy zo slovenskej kinematografie vo mne zanechali silnú stopu a viedli ma pri uvažovaní o umení, ale aj o samotnom živote. Naposledy ma takto zasiahol minuloročný film Nech je svetlorežiséra Marka Škopa. Silný príbeh so silným hereckým obsadením rozpráva o súčasných problémoch a o súčasnom stave Slovenska mimo „kaviarenského“ prostredia. V mojej výtvarnej tvorbe často zaznieva kritický hlas voči cirkvi a jej predstaviteľom a práve preto ma zaujala postava dedinského farára, jeho vzťah k militantnej mládežníckej domobrane a jej podpora. Na slovenské kinematografické pomery je nezvyčajné, že autori filmu bez servítky a veľmi výstižne poukazujú na jeden z pálčivých problémov súčasnej cirkvi. Málokedy sa stane, že duchovný je vo filme zobrazený ako problematická a nie ako pozitívna, prípadne priam komická postava stereotypne zmýšľajúceho farára. Toxické osoby cirkevných predstaviteľov a ich autoritársky vplyv presahujúci aj samotný film sú súčasťou našich každodenných životov, ba zasahujú aj do aktuálneho politického diania. Práve preto oceňujem odvahu autorov poukázať i na odvrátenú tvár cirkvi, hoci vieme, že cirkev na Slovensku znáša kritiku do vlastných radov len veľmi ťažko.