29. MFF Febiofest

Febiofest oslávil kinokultúru

Teraz už naostro! Po dvoch predchádzajúcich rokoch poznačených pandémiou sa 29. medzinárodný filmový festival Febiofest mohol tentoraz rozbehnúť konečne naplno. Citrusy v jeho vizuále vystriedali už napohľad ostré papričky čili a zvýraznili staré heslo v novom háve: Zaostrené na dobrý film. 

Od 16. do 22. marca uviedli bratislavské kiná Lumière a Mladosť už známe sekcie, medzi ktorými nechýbala ani súťaž krátkych filmov V strede Európy. Tú tento rok okrem filmov slovenských režisérov a snímok z našich susedných krajín Poľska, Česka, Maďarska a Rakúska tvorili aj filmy z Ukrajiny, čím sa zdôraznilo dnes natoľko potrebné gesto súdržnosti a spolupatričnosti. Na súčasné dianie reagoval Febiofest aj samostatnou sekciou venovanou Ukrajine. Zaostril na filmy, ktoré vyzdvihujú naliehavosť aktuálnej situácie, čím mnohým účastníkom pripomenul silu, akou môže filmové médium v súčasnosti plnej dezinformácií a poddimenzovaného vzdelávania disponovať. 

Festival otvorili špeciálnou predpremiérou filmu poľského režiséra Jana P. Matuszyńského Nezanechať stopy (2021), na ktorej sa zúčastnil aj sám režisér. Živá diskusia po projekcii signalizovala plnohodnotný návrat festivalovej atmosféry či oslavy kinematografie konečne naživo a spolu. Samozrejme, podobnými slovami možno opísať aj lektorské úvody či diskusie zaradené do programu, ale aj slávnostné premiéry filmov ako Jednotka intenzívneho života (r. Adéla Komrzý, 2021) alebo Správa o záchrane mŕtveho (r. Václav Kadrnka, 2021) za účasti tvorcov. Program bol pestrý ako po minulé roky. Febiofest venoval priestor aj velikánom svetového filmu, ako sú Agnès Varda, Ennio Morricone či Pier Paolo Pasolini, náročnejší program určený cinefilom vyvážil filmami pre detského diváka v sekcii Filmový kabinet deťom

Hlavnú cenu súťaže krátkych filmov V strede Európy si odniesla rakúska snímka Ako zmiznúť (r. Robin Klengel, Leonhard Müllner a Michael Stumpf). Český film Červené topánky Anny Podskalskej získal zvláštne uznanie poroty. Na podujatí pre filmových profesionálov Bratislava Industry Days, ocenili aj pripravované filmy. Hlavnú cenu Best Febio Pitch si odniesol dokumentárny film Pokiaľ ja žijem Romana Ďuriša. Celovečerný debut Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník získal cenu Cineuropa Work in Progress. Celovečerný debut Gregora Valentoviča Dvadsaťsedem vybrali do rezidenčného programu Pop Up Film Residency Visegrad.

Febiofest sa v roku 2022 vrátil vo svojej pôvodnej farebnosti, pestrosti a ostrosti a po jeho skončení v Bratislave putuje výber z jeho programu do takmer dvadsiatich ďalších kín po celom Slovensku.

Matej Ambroš

9. Visegrad Film Forum

Počuť film, vidieť za kameru

„O čom budete hovoriť vo svojej prednáške?“ „Neviem, uvidím na mieste.“ Takto reagovali na otázku zahraniční hostia vzdelávacieho podujatia Visegrad Film Forum (VFF), ktoré sa konalo od 16. do 19. marca v Bratislave paralelne s 29. MFF Febiofest. Dali sa viesť záujmom publika a otázkami študentov, pre ktorých bolo podujatie VFF primárne určené. 

Predstavte si, že by vám pri sledovaní filmu v kine vypadol zvuk. Asi by ste film bez neho nedopozerali. Zvuk je pre rozprávanie a vytváranie atmosféry nevyhnutný, avšak diváci (a dokonca aj niektorí filmári) ho často podceňujú a neuvedomujú si jeho význam a možnosti. To, ako dokáže odvážny a vynachádzavý nápad vo zvukovom riešení posunúť film na inú úroveň, ukázal oceňovaný írsky majster zvuku Eddy Joseph, ktorý mal na VFF projekciu hudobného filmu Pink Floyd: The Wall (1982) aj lekciu pre študentov. Na ukážkach svojich filmov Casino Royale (2006), Táto krajina nie je pre starých (2007), Nepriateľ pred bránami (2001) či Mŕtva nevesta Tima Burtona (2005) priblížil profesiu zvukového majstra a supervízora a bolo hneď jasné, že toto povolanie vôbec neberie ako technické, ale umelecké. 

Poľský režisér Jan P. Matuszyński hovoril o tom, ako konštruovať robustný príbeh, ako pracovať s hercami, i o rozdieloch medzi svojou hranou tvorbou a dokumentom. Do Bratislavy priniesol nielen svoj debut – portrét rodiny maliara Zdzisława Beksińského Posledná rodina (2016), diváci si mohli v slovenskej predpremiére pozrieť aj jeho novinku Nezanechať stopy o tom, ako sa z mladého muža razom stane nepriateľ totalitného molocha. Na záver sa na podujatí predstavila americká kostýmová výtvarníčka Debra McGuire. S návštevníkmi sa podelila o svoje skúsenosti s prácou nielen na kultovom seriáli Priatelia, priblížila tiež, ako sa tvoria ikonické kostýmy kreované charakterom postáv. 

Producent nezávislých filmov Jim Stark, ktorý začínal s prácou na filmoch Jima Jarmuscha, nakoniec na VFF neprišiel zo zdravotných dôvodov, avšak diváci si mohli pozrieť ďalšie filmy za účasti tvorcov, ako napríklad Bratstvo (2021) s režisérom Francescom Montagnerom alebo Keby radšej horelo (2022) s režisérom Adamom Kolomanom Rybanským. Ako býva zvykom, okrem uznávaných profesionálov dostali na plátne priestor aj študenti ôsmich vysokých škôl z rôznych krajín vrátane poslucháčov Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. 

Zuzana Sotáková