Kryštof

Prekonávanie hraníc prináša slobodu ducha

Historická dráma Zdeňka Jiráskeho Kryštof sa odohráva v 50. rokoch minulého storočia, keď komunistická štátna moc v Československu čoraz tvrdšie zasahovala proti všetkým, ktorí sa jej nechceli podriadiť. Film vznikol v koprodukcii Slovenska a Česka a do kín príde v apríli.

Jeden z najtvrdších zásahov komunistického režimu proti cirkvi v Československu sa odohral v noci z 13. na 14. apríla 1950. Išlo o takzvanú Akciu K, keď predstavitelia režimu prepadli a obsadili kláštory a rehoľné spoločenstvá na území štátu. Jedným z nich bola aj komunita mníchov na Šumave, kde hlavný hrdina Kryštof hľadá svoje miesto a útočisko v živote. Popritom pomáha prenasledovaným pri úteku cez hranice do Nemecka až do momentu, kým sa sám nestane štvancom. Príbeh sa odohráva v čase intenzívneho budovania štátnych hraníc, ktoré postupne znižujú šance na úspešný prechod.

„V tomto príbehu je podstatným motív hranice. Prekonávanie hraníc tu má viacero významov (nielen línia rozdeľujúca štáty a v tomto prípade i ,svety‘) – od nepopierateľného konca detstva a uzavretia minulosti cez hranicu znesiteľného (v čom ešte som ochotný žiť a v čom už nie) až k hranici extrémnych zážitkov, v ktorých človek poznáva sám seba – odhalí svoje slabosti a prekvapí seba samého silou, o ktorej doposiaľ netušil. Tak si de facto utvára novú identitu. V postave Kryštofa tento prerod sprevádza ešte prehodnotenie a skutočné precítenie viery, ktorá sa náhle zaobíde bez kostolov, bez ,všeobecných pravidiel‘ – viery, ktorej je dovolené pochybovať a ktorú práve pochybnosti prehlbujú,“ približuje v explikácii pre Audiovizuálny fond Marian Urban, dramaturg a producent filmu zo spoločnosti ALEF FILM & MEDIA.

„Počas dokončovania scenára k filmu Rukojemník ma oslovil český dramaturg a scenárista projektu Kryštof s prosbou, či by som mu nepomohol s dramaturgiou. Neskôr oslovil českých – a aj skúsených a renomovaných – producentov, ktorí však film nechceli alebo neboli schopní realizovať, tak ma oslovil aj ako producenta. Projekt som prijal ako ojedinelú a trochu donkichotskú výzvu pripraviť česko-slovenský alebo slovensko-český film s dôsledne paritnou účasťou slovenských a českých tvorcov, výkonných umelcov, realizačných tímov, s nakrúcaním a postprodukciou v oboch krajinách, rovnocenne financovaný z Českej aj zo Slovenskej republiky s participáciou tretích strán,“ vysvetľuje pre Film.sk Urban a dodáva, že pri vstupe do projektu bola pre neho ako producenta dôležitá aj možnosť podieľať sa na kľúčových tvorivých riešeniach.

Českou producentkou filmu sa stala Olga Raitoralová zo spoločnosti Fulfilm. Kreatívny producent Josef Viewegh zastupuje Českú televíziu, ktorá je tak ako verejnoprávna RTVS koproducentom filmu. Dve z hlavných postáv stvárnili slovenskí herci Dávid Uzsák a Alexandra Borbély, no vo filme sa predstavia aj Éva Bándor, Peter Šimun, Marián Mitaš, Marek Geišberg, Ľuboš Kostelný, Ági Gubik a ďalší. Na filme spolupracovala kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová-Bieliková, umeleckí maskéri Martin Blizniak a Juraj Steiner, za strih bol zodpovedný Radoslav Dubravský, za zvuk Michal Džadoň a hudbu do filmu zložila Katarína Máliková. Laco Kraus bol supervízorom obrazového dizajnu. Na dramaturgii sa podieľala aj Zuzana Gindl-Tatárová a na dialógoch spolupracoval Dušan Dušek.

„Neobyčajne príjemnou a kreatívnou skúsenosťou bola aj spolupráca s Ivom Trajkovom, ktorý sa podieľal na reeditingu záverečnej verzie filmu. Len v postprodukcii sme strávili viac ako rok, keďže pätina filmu sa dotvárala špeciálnymi digitálnymi efektmi, ktoré takmer kompletne tvorivo zabezpečovali slovenskí členovia štábu,“ ozrejmuje Urban. „Z istého pohľadu som sa tuším na zložitejšom projekte ešte nepodieľal – tak v štádiu vývoja, keď režisér so svojimi pomocníkmi pri hľadaní miest nakrúcania rok a pol overovali len v Česku minimálne sto potenciálnych možností, kde by bolo možné film realizovať, ako aj v štádiu samotnej realizácie. Zvládnuť takmer tri desiatky miest nakrúcania, voľne rozhodené v oboch republikách – navyše takmer žiadne vrátane exteriérov sa nezaobišlo bez náročných príprav a úprav –, bolo extrémne náročné nielen na čas a energiu, ale aj na finančné zdroje,“ opisuje producent. 

Natáčalo sa na Šumave, ale aj v Liberci, Plzni, Prahe a v Štiavnických vrchoch, kde tvorcovia našli jeden z hlavných priestorov – provizórny kláštor. „Z pohľadu finančného zabezpečenia projektu a naplnenia mojej producentskej koncepcie to bol prekvapivo jeden z najjednoduchšie sa rozvíjajúcich projektov, a to napriek nadpriemernému rozpočtu na pomery slovenských filmov,“ dodáva na záver Marian Urban.

Kryštof (r. Zdeněk Jiráský, Slovensko/Česko, 2021)
CELKOVÝ ROZPOČET: 2 236 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 550 000 eur, podpora audiovizuálneho priemyslu z Audiovizuálneho fondu: 197 000 eur, vklad RTVS: 120 000 eur vrátane DPH)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: Fulfilm/Jan Mihalíček, Karel Cudlín

Tieňohra

Je možné odpustiť, keď tak veľmi nenávidíte?

Po rovnomennej adaptácii knihy Jozefa Kariku Trhlina (2019) a filme Správa (2020), inšpirovanom skutočným príbehom z obdobia druhej svetovej vojny, prichádza na plátna slovenských kín ďalší film režiséra Petra Bebjaka. Triler Tieňohra cieli podobne ako jeho predošlé počiny na širšie spektrum divákov.

Hlavný hrdina Jan Kavka, štyridsaťročný záchranár z malého mesta, práve opustil manželku Evu. V okamihu rozchodu sa Eva stane obeťou zločinu. Jan žije s vedomím, že jej smrť nepriamo zavinil a v kritickej chvíli jej nepomohol. Útočisko pred neodbytným pocitom viny nachádza vďaka kamarátovi Michalovi v miestnom boxerskom klube. „Asi každý v živote aspoň raz túžil zobrať spravodlivosť do vlastných rúk a pomôcť tomu, aby zvíťazila. Ale,  našťastie, drvivá väčšina ľudí ten úmysel hneď zavrhne. Je to len fáza vyrovnávania sa s pocitom krivdy, s nespravodlivosťou. Niekomu sa však ten pocit či túžba stanú životnou métou,“ hovorí o filme Tieňohra pre Film.sk Peter Bebjak. „Téma pomsty sa mi páčila hlavne v spojitosti s pocitom viny, ktorý hlavná postava v sebe nesie. S pocitom alebo aspoň s myšlienkou, že mohol niečo urobiť, aby sa tragédia nestala. A to už je osobné.“

Film Tieňohra je slovenská minoritná koprodukcia s netradične výrazným slovenským zastúpením vrátane predstaviteľa hlavnej úlohy Milana Ondríka, kameramana Martina Žiarana, strihača Mareka Kráľovského a režiséra Petra Bebjaka. „Na výber spolupracovníkov som dostal voľnú ruku a veľmi rád robím s ľuďmi, ktorí sú talentovaní, profesionálni a hlavne skvelí. Producent Jan Bradáč má prvýkrát oslovil okolo roku 2011 a dal mi prečítať scenár k filmu. Stretli sme sa a nič z toho nebolo – asi sa mu nepozdávalo moje videnie jeho príbehu. Keď hovorím ,jehoʻ, myslím to doslovne, pretože to, čo zažívala postava v scenári, bolo zachytenie osobných pocitov producenta po strate manželky. Po siedmich rokoch sa mi so scenárom Tieňohry ozval znovu. Tentoraz bol príbeh vyrozprávaný úplne inak, napísala ho jeho súčasná manželka Vendula Bradáčová. S prvou verziou však mal spoločnú základnú tému: Je možné odpustiť, keď tak veľmi nenávidíte? Kam až môže viesť túžba po pomste?“ približuje režisér vznik spolupráce.

Bebjak sa podobne ako v predchádzajúcej tvorbe ani v Tieňohre neobmedzil na hranice jedného žánru, naopak, pohráva sa s viacerými, používa napríklad prvky kriminálky, melodrámy, trileru, akčného filmu či psychologickej drámy. „Vždy ma fascinovalo a bavilo miešanie žánrov, pretože nič samo osebe nie je len komédia alebo tragédia, to je nudné. Miešanie pôsobí ľudskejšie.“ Medzi neobvyklé patrí aj rozhodnutie nakrútiť Tieňohru na 16 mm film. „S tým nápadom prišiel kameraman Martin Žiaran. Chceli sme, aby príbeh vizuálne pôsobil surovejšie, aby z neho vychádzala do popredia naturálnosť, živelnosť. A čo je ďalšia výhoda, k nakrúcaniu na filmovú surovinu pristupujete úplne inak, pracujete premyslenejšie,“ dopĺňa režisér.

Hlavnú postavu Jana Kavku hrá herec Milan Ondrík. „Milan je skvelý, nadmieru talentovaný herec. Má v sebe istú surovosť a na druhej strane nesmiernu zraniteľnosť,“ hovorí Bebjak a zdôrazňuje, že na jeho výbere sa zhodli všetci. „Milan nás presvedčil nielen premysleným herectvom, ale i prirodzenou emóciou, bezhraničnou ochotou oddať sa úlohe fyzicky i jazykovým tréningom, aby zvládol rolu autenticky v českom jazyku,“ uviedol český producent Jan Bradáč v žiadosti o podporu z AVF. „Jeho relatívne neznámu hereckú tvár nevnímam vo vzťahu k českému publiku ako kastingový hendikep. Také herecké výkony a ich ohlas, aké sa podarili napríklad Györgyovi Cserhalmimu v Želaroch alebo Olafovi Lubaszenkovi a Bogusławovi Lindovi v dráme Je treba zabiť Sekala, dokazujú, že český divák nemá problém pristúpiť na voľbu menej známej alebo úplne neznámej hereckej osobnosti zo zahraničia.“ Vo vedľajších úlohách sa predstavia herci Hynek Čermák, Leona Skleničková, Vladimír Javorský, Kristýna Frejová, Jan Jankovský a Dominika Morávková-Zeleníková. Film Tieňohra prinesie do slovenských kín distribučná spoločnosť Continental film.

Tieňohra (r. Peter Bebjak, Česko/Slovensko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET: 1 000 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu z programu 1.5: 78 000 eur, vklad z RTVS: 50 000 eur bez DPH)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Lea Pagáčová
foto: Hangar Films

Peter Dvorský

Na svetové pódiá aj do ľudských sŕdc

Sólista a popredný tenor Peter Dvorský je osobnosťou našej aj svetovej opernej scény. Jeho talent i jedinečnosť predstaví rovnomenný dokument Ivety Malachovskej, ktorý príde do slovenských kín v apríli.

„Počas dlhých ciest lietadlom rada pozerám dokumenty, ktoré pasažierom ponúkajú na palubách. Vďaka tomu som začala rozmýšľať nad filmom, ktorý by mohol priblížiť svetu naše osobnosti. Rozhodnutie natočiť dokument o pánovi Dvorskom padlo v októbri 2020, keď som si všimla bilbordy k filmu o bojovníkovi MMA. Uvedomila som si, že každá generácia má svoje hviezdy a na tie moje sa akosi zabúda. Väčšiu osobnosť operného sveta u nás, ako je pán Dvorský, nepoznám, tak som ho oslovila a veľmi ma potešilo, že súhlasil – najmä jeho dôvera,“ hovorí pre Fim.sk autorka námetu, režisérka a producentka filmu Iveta Malachovská, známa z televíznej obrazovky predovšetkým ako moderátorka. Zároveň je však absolventkou produkcie na pražskej FAMU a ako koproducentka sa podieľala napríklad na filme Tobruk (2008) Václava Marhoula. Peter Dvorský je jej celovečerným režijným debutom.

„Najprv som do filmu vstúpila ako producentka, oslovila som režiséra Borisa Bočeva, kolegu, s ktorým robím viacero projektov. Predstavila som mu svoje zámery, hudbu, ktorú chcem mať vo filme, ukážky atď. Po tej prezentácii mi povedal, že ho nepotrebujem, lebo presne viem, ako má film vyzerať. Treba sa doň len pustiť! Ale mnohé veci som s ním konzultovala. Dlhé roky pracujem v televíznom a vo filmovom prostredí a od svojho prvého dňa v televízii sledujem kolegov, učím sa od nich a to všetko som teraz vo filme zužitkovala,“ približuje Malachovská, ktorá dobre pozná aj svet opery a s Petrom Dvorským ju spája dlhoročný blízky vzťah.

„Z filmárskeho hľadiska som sa držala toho, čo sama preferujem. Ak je film alebo rozhovor o mne – prosím, rešpektujte moju osobnosť,“ vysvetľuje režisérka, ktorá chcela, aby sa Peter Dvorský pri natáčaní cítil dobre, bol spokojný a v maximálnej možnej miere aj sám sebou napriek prítomnosti štábu a kamier. Podľa režisérky je film poctou výnimočnému umelcovi, ale aj človeku, ktorý je priateľom, manželom a otcom. Osloviť by podľa nej mohol aj širšie publikum, nielen okruh priaznivcov opery a predstaviť chce Petra Dvorského aj mladším generáciám, pre ktoré by mohol byť inšpiráciou. Malachovská chcela upozorniť aj na to, ako sa mení svet vážnej hudby, a celkovo podčiarknuť dôležitosť umenia pre spoločnosť.

„Realizácia filmu bola náročná najmä z producentskej stránky, ktorá spočívala aj v zháňaní peňazí na jeho dokončenie. Najdôležitejším partnerom a koproducentom filmu je RTVS. Aj vďaka bohatému archívu televízie sa vo filme môžeme vrátiť v čase a na miesta, kde pán Dvorský zaznamenal najväčšie úspechy. Vďaka archívnym nahrávkam môžeme obdivovať jeho výnimočnú farbu hlasu, ktorá zaujala aj Pavarottiho,“ opisuje Malachovská a dodáva: „Nakrúcali sme v covidovom období, plnom testovaní, zmien a nových termínov. Najťažšie bolo dostať sa do Viedenskej štátnej opery. Dlho bola zatvorená a potom sme mali problém, aby nás vedeli vtesnať do programu medzi skúšky a predstavenia.“

Autorom scenára je Marián Turner a na filme spolupracovali aj kameraman Štefan Rybár, strihač Tono Fabian a zvukár Miloš Hanzély. Okrem Petra Dvorského sa v dokumente objavia i jeho kolegovia, ako operná speváčka Gabriela Beňačková alebo rakúsky operný spevák Kurt Rydl, ako aj jeho ďalší priatelia, rodina, manželka a dcéry. Film vznikol v koprodukcii spoločnosti FREE COOL IN a RTVS. Do slovenských kín ho uvedie spoločnosť Continental film.

Peter Dvorský (r. Iveta Malachovská, Slovensko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: cca 112 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 12 200 eur, vklad RTVS: 47 555 eur bez DPH)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Jaroslava Jelchová
foto: FREE COOL IN