Novela autorského zákona transponuje do nášho právneho poriadku dve nové smernice Európskej únie (EÚ), ktoré si vyžiadal predovšetkým rýchly rozvoj digitálneho prostredia. Mala by prispieť k posilneniu ochrany obsahu v online priestore. Najviac sa v tomto kontexte už dlhšie diskutuje o úprave vzťahov medzi autormi a používateľmi ich diel. Diskusia pokračuje aj po schválení novely (16. februára), ktorá 25. marca nadobudla účinnosť.

Dve rozsiahle smernice EÚ riešia čiastkové témy, ktoré sa primárne týkajú online prostredia. Prvá z nich je smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/790, ktorá napríklad stanovuje nové povinné výnimky z autorského práva, rieši problematiku obchodne nedostupných diel, vytvára pravidlá pre vydavateľov periodík a zavádza nové povinnosti pre poskytovateľov online služieb vrátane ich zodpovednosti za konkrétne spôsoby použitia autorskoprávneho obsahu. Upravuje aj problematiku vzťahov medzi nositeľmi práv a používateľmi a vzťahy s organizáciami kolektívnej správy. Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/789 sa vzťahuje na cezhraničné poskytovanie online služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu a retransmisii televíznych a rozhlasových programov. Vďaka nej nebude nutné vyrovnávať práva v členských štátoch, kde sú tieto služby dostupné. Význam a efektívnosť nových podmienok ukáže až ich aplikácia v praxi.

Diskusia s protichodnými postojmi

Zo smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/789 vychádza aj úprava odmeňovania autorov, ktorá vyvolala najväčšiu diskusiu. Ešte v septembri 2020 iniciovala Asociácia nezávislých producentov (ANP) vznik platformy pre autorské právo v audiovízii a médiách, v rámci ktorej o novele diskutovali zástupcovia autorov a výkonných umelcov s používateľmi práv. Výstupom bol materiál s odporúčaniami k novele, zaslaný na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v apríli 2021. „Napriek záujmu a snahe všetkých zúčastnených sa nepodarilo dosiahnuť želanú zhodu vo viacerých oblastiach, a teda predkladaný výstup z platformy prináša určité minimalistické, no z pohľadu iniciátorov projektu realistické návrhy a zároveň plne rešpektuje pozície jednotlivých členov, ktoré sú súčasťou materiálu ako relevantné prílohy,“ napísala ANP na svojej stránke.

Organizácie kolektívnej správy na čele s LITA, autorskou spoločnosťou pripravili samostatné stanovisko a ich iniciatíva vyústila až do petície za férovú kultúru. „Pandémia dala tvrdú ranu celému kultúrnemu odvetviu, ale dlhodobou príčinou je najmä zle nastavený systém, pre ktorý 90 percent autorov nedostáva adekvátnu odmenu za svoju prácu. Neférové podmienky a nízky príjem z autorskej činnosti spôsobujú, že dvaja z troch autorov musia mať popri svojej autorskej tvorbe iné zamestnanie,“ informovali v texte signatári petície, medzi nimi aj tvorcovia z audiovizuálneho prostredia. Novelu vnímali ako jedinečnú príležitosť na posilnenie pozície autora v autorskom zákone. Umelci, často ako samostatne zárobkovo činné osoby, sú bez garancie pravidelného príjmu, minimálnej mzdy, dovolenky, ale aj v rámci zmluvných vzťahov sú v slabšej pozícii voči ostatným subjektom autorského práva, a teda sú často nútení podpisovať nevýhodné zmluvy. Signatári petície kritizovali najmä jednorazové odmeny ako vykupovanie práv, ktoré nezohľadňuje ďalšie používanie a úspešnosť diela.

„Autorský zákon už pred aktuálnou novelou zaručoval slovenským autorom práva v rámci všetkých európskych štandardov. Zmyslom novely bolo rozšírenie práv aj autorov v ďalších oblastiach šírenia audiovizuálnych diel. Slovenskí nezávislí producenti filmových diel a seriálov, ktorých SAPA – Slovenská asociácia producentov v audiovízii zastupuje v oblasti kolektívnej správy práv (a ich filmy tvoria väčšinu slovenských filmov uvádzaných aj v kinách), rešpektujú práva autorov nielen preto, že takmer polovica z nich sú tak producenti, ako aj autori,“ hovorí Marian Urban, prezident SAPA. „V praxi je bežné, že producent pri uzatvorení zmluvy s autorom audiovizuálneho diela dohaduje pre autora osobitne odmenu za vytvorenie audiovizuálneho diela a odmenu za jednotlivé použitia audiovizuálneho diela,“ informovala SAPA v stanovisku k návrhu novely autorského zákona. Ako príklad uviedla aj Slovenský filmový ústav (SFÚ), ktorý vykonáva majetkové práva autorov, výkonných umelcov a výrobcu k filmovým dielam vyrobeným pred rokom 1997 a je jediným subjektom na udeľovanie súhlasu na použitie týchto audiovizuálnych diel. Ako producenta filmov ho zastupuje SAPA, SFÚ má zároveň zmluvu o spolupráci pri vyrovnávaní odmien autorom s LITA.

Spravodlivá autorská odmena 

„Autorská odmena vychádza zo smernice, ktorá hovorí o tom, že sa požaduje spravodlivé odmeňovanie autorov a že títo autori majú nárok na primeranú a proporcionálnu odmenu, na ktorej dosiahnutie sa môžu použiť rôzne mechanizmy,“hovorí Zuzana Adamová, odborníčka na právo duševného vlastníctva. Podľa schválenej novely zákona sa výnimkou stáva práve autormi kritizovaná jednorazová odmena. Tá sa môže uplatniť iba vo výnimočných prípadoch, ktoré sú vymenované v zákone – ak je časový rozsah licencie najviac jeden rok alebo ak ide o použitie diela s časovým rozsahom najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom licencie, ako aj v prípade, ak je v čase udelenia licencie možné vyčísliť očakávané výnosy z licencie, a v ďalších prípadoch. Ak však odmena nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela, autor má právo na dodatočnú odmenu alebo vyrovnanie, a to po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela. Na účely uplatnenia tohto práva má autor právo na informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie.

„Novela autorského zákona je pre autorov dobrou správou v otázke ,vykupovania práv‘ k ich dielam. Prináša totiž princíp odmeny za každé použitie diela, ktorý obmedzuje takéto vykupovanie práv, preto veríme, že pomôže spravodlivejšie nastaviť vzťahy medzi autormi a používateľmi ich diel. Zo zákona vyplýva, že odmena za každé použitie diela by mala byť pravidlom a nie výnimkou. Autori by tak nemali dostávať iba jednorazovú odmenu, ktorá bude zahŕňať vytvorenie diela aj všetky jeho ďalšie použitia v budúcnosti. Naopak, budú mať väčšiu šancu podieľať sa na úspechu svojich diel,“ hovorí riaditeľka LITA Jana Vozárová. „Pre autorov audiovizuálnych diel to znamená napríklad väčšiu záruku tantiém za reprízovanie ich diel, ktoré pred touto novelizáciou neboli pravidlom. Ide o kľúčovú požiadavku, o ktorú sa autori a LITA snažili v celom procese novelizácie zákona,“ vysvetľuje Vozárová. „Pochopiteľne, teraz je dôležité, ako sa tieto princípy pretavia do praxe. Autorom však takéto nastavenie dáva rozhodne väčšie možnosti na vyrokovanie férovejších podmienok, než mali doteraz.“

Podobne novelu hodnotí aj Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), ktorý spravuje práva k hudobným dielam. Vyzdvihuje hlavne posilnenie postavenia slovenských autorov voči silným mediálnym hráčom. „Štatistiky Európskeho združenia spoločností autorov a skladateľov (GESAC) ukazujú, že za posledné tri roky dostalo až 52,6 percenta európskych skladateľov ponuku na zmluvu o úplnom odkúpení ich práv a väčšina z nich uvádza, že počet takýchto ponúk v poslednom období vzrástol. Až 66 percent skladateľov zároveň uvádza, že v rokovaniach s online platformami na šírenie audiovizuálneho obsahu (kam spadajú služby ako Netflix, Disney+, HBO Go a pod.) boli nútení podpísať zmluvu, ktorou sa museli vzdať svojich synchronizačných alebo mechanických práv,“ píše vo svojom stanovisku SOZA. „Ak chce tvorca dostať zákazku, zväčša to musí byť za podmienok, ktoré stanovia producenti obsahu. Odmietnutím týchto podmienok autori riskujú, že sa dostanú na tzv. čiernu listinu tvorcov, ktorí odmietli výkupnú klauzulu a s ktorými je lepšie nespolupracovať. Autori sa tak často dostávajú do veľmi nevýhodnej a nespravodlivej pozície a práve správna transpozícia európskych smerníc im má garantovať rovnakú úroveň ochrany naprieč európskymi krajinami,“ dodáva SOZA. Podľa Slovgramu, ktorý zastupuje výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, bol potenciál novely na zlepšenie postavenia nositeľov práv ešte väčší.

Viac subjektov – viac nositeľov práv 

V oblasti audiovízie pri filmovej produkcii je však na rozdiel napríklad od hudobnej produkcie neporovnateľne väčšie množstvo nositeľov práv. „Napríklad pri nahrávaní hudobného nosiča máme autora hudby, autora textu a niekoľko hudobníkov. Pri veľkej filmovej produkcii je obrovské množstvo subjektov. Navyše, Slovensko je špecifické ešte aj v tom, že máme koncept spoluautorstva audiovizuálneho diela. To znamená, že autorom filmu nie je len režisér. Medzi spoluautorov patria vlastne všetky subjekty, ktoré participujú na tvorbe filmového diela, vrátane autora scenára či autora dialógov. Takisto je potrebné vyrovnať práva výkonných umelcov a všetky práva k ostatným predmetom, ktoré sú zaradené do filmu. Pre producenta bude preto veľmi náročné hľadať rovnováhu a nastaviť zmluvné vzťahy tak, aby odmena skutočne zodpovedala zákonným parametrom,“ opisuje Adamová.

„Filmoví (i televízni) producenti pôsobia v podmienkach, ktoré sú veľmi presne vymedzené verejnými pravidlami, a to z dôvodu využívania verejných zdrojov či už slovenských, alebo európskych. Alebo sú vymedzené súkromnými zdrojmi, ktorým musí zase producent garantovať, že je schopný dielo vyrobiť a vyrovnať tak, aby mohlo prípadne investorovi vrátiť zdroje, ktoré doň vložil,“ hovorí Zuzana Mistríková, producentka a prezidentka Asociácie nezávislých producentov (ANP), podľa ktorej schválená novela autorského zákona nereflektuje existujúce obchodné modely a podporné systémy. „Úprava podmienok odmeny najmä v § 69 ods. 4 autorského zákona však ohrozuje alebo zužuje možnosti získavania zdrojov, lebo priamo mení možnosti, ktoré je možné pri získavaní zdrojov garantovať. Tento dôsledok, resp. hľadanie riešení, ako eliminovať negatívne dôsledky, aby neboli ohrozené finančné zdroje alebo prístup k licenciám na formáty, si vyžiada čas, lebo žiadne rýchle a jednostranné riešenie neexistuje,“ vysvetľuje Mistríková a dodáva, že zákon sa nebude dať aplikovať bez zvýšenej administratívnej, a teda aj finančnej náročnosti.

Podľa Mistríkovej bolo už od začiatku nesprávne argumentovať v prospech prijatej novely tým, že autori budú mať viac peňazí. „Táto právna úprava nevnáša do systému audiovízie viac finančných prostriedkov, to znamená, že pre nikoho v reťazci výroby audiovizuálneho diela táto situácia neznamená viac príjmov,“ ozrejmuje Mistríková. Podľa Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska môže novela autorského zákona dokonca priniesť problémy, a to nielen vysielateľom a vydavateľom, ale aj samotným autorom, a ohroziť domáce produkcie. Zuzana Adamová tvrdí, že problém by mohli mať aj zahraničné produkcie, ktoré by sa rozhodli realizovať svoje projekty na Slovensku.

„Samotný zákon je dôležitý prvý bod, no významný bude aj spôsob, ako bude uvedený do praxe. Preto budú podstatné aj ďalšie diskusie autorov s používateľmi diel, vydavateľmi, vysielateľmi či producentmi, ale aj s Ministerstvom kultúry SR. Veríme, že budú otvorené a konštruktívne, pretože zlepšenie podmienok pre slovenské umenie a kultúru je naším spoločným cieľom,“ uvádza LITA vo svojom stanovisku. Zuzana Mistríková k tomu dodáva: „Od začiatku prípravy novely autorského zákona producenti deklarovali vôľu nájsť čo najlepšie riešenia pre všetky strany. Budú sa preto o to pokúšať aj v novo nastavenom režime. Návrhy a rokovania o nových zmluvných podmienkach sú však ešte pred nami. Možno len pevne veriť, že nebudú smerovať k obmedzeniu či už výroby, alebo distribúcie slovenských audiovizuálnych diel, čo, bohužiaľ, dnes nemožno vylúčiť.“

Podľa Mariana Urbana si treba tiež uvedomiť že „väčšinou ide o filmy s kultúrnymi ambíciami a možno desatina takýchto filmov je komerčne úspešná či už v kinách, alebo v akejkoľvek alternatívnej distribúcii. Logicky aj príjmy autorov, o ktorých v diskusiách o novele autorského zákona primárne išlo, sú diferencované. Agresívne, hektické a argumentačne zmätočné kampane predovšetkým zástupcov autorov, v ktorých sa nerozlišovalo medzi rôznymi skupinami producentov a používateľov, však pri realizácii novely otvorili priestor aj pre záujmové skupiny, ktoré dlhé roky deštruujú sekundárne príjmy autorov i producentov v oblasti retransmisie,“ myslí si Urban. „Sme presvedčení, že táto novela vychádza viac ako dostatočne v ústrety autorom, no je oveľa menej ústretová voči nezávislým producentom, ktorí v drvivej väčšine nemajú ani najmenší záujem poškodzovať práva autorov, pretože bez nich audiovizuálne diela nemôžu vzniknúť. Bez korektnej snahy hľadať synergické prieniky a kompromisy medzi autormi, producentmi a používateľmi je každá takáto aktivita v najlepšom prípade len kozmetickou zmenou.“ 

Diskusia medzi subjektmi autorského práva bude teda nutná nielen preto, že novela autorského zákona otvorila veľa tém, ale aj preto, že sa navzájom potrebujú.

Jaroslava Jelchová
foto: Budujeme Slovensko/Peter Kerekes Film

Slovenský filmový ústav (SFÚ) sa v rámci novely autorského zákona, ktorá rozširuje okruh výnimiek z autorského práva na účely vzdelávania, výskumu, zberu dát a zachovávania kultúrneho dedičstva, stal jedným z národných registrátorov obchodne nedostupných audiovizuálnych, dramatických, divadelných a choreografických diel a audiovizuálnych záznamov. Ide o diela, ako vyplýva z ich názvu, s ktorými nie je možné obchodovať pre ich nedostupnosť na trhu. Tento status nadobúdajú po šiestich mesiacoch od registrácie na portáli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), ktorú bude vykonávať SFÚ. Tieto diela sú trvalo uložené v knižnici, archíve, múzeu alebo u zákonného depozitára a publikované vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel EUIPO. Ich používanie je založené na mechanizme rozšírených hromadných licenčných zmlúv, ale ak by sa stalo, že neexistuje subjekt oprávnený udeliť licenciu, podľa novej úpravy zákona sa môžu použiť na nekomerčné účely aj bez súhlasu autora, aby sa nestalo, že dielo bude úplne vylúčené z použitia. 

„Podľa predošlého zákona bola registrátorom pre literárne diela Slovenská národná knižnica, ktorá túto činnosť vykonávala už niekoľko rokov. Má v tejto súvislosti vybudované konkrétne administratívne aj technické podmienky a má aj skúsenosti vo vzťahu k EUIPO. Preto sme navrhovali, aby bola Slovenská národná knižnica ustanovená ako jeden centrálny národný registrátor pre všetky obchodne nedostupné diela, čo by umožnilo koncentrovať túto prácu v rámci jedného subjektu, ktorý v tejto oblasti už nadobudol potrebné znalosti a odborné skúsenosti,“ hovorí riaditeľ SFÚ Peter Dubecký. „Tu sme boli v miernom rozpore aj s naším zriaďovateľom, pretože Slovenský filmový ústav by sa mal primárne starať o záležitosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii, no v tomto smere už prebral viaceré registračné povinnosti, ako vedenie registra slovenských audiovizuálnych diel, zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii a následne činnosti v oblasti audiovizuálneho dedičstva spojené s uchovávaním registrovaných audiovizuálnych diel,“vysvetľuje Dubecký. Podľa neho SFÚ nemá s registráciou dramatických, divadelných a choreografických diel odborné skúsenosti. „Svojím charakterom spadajú skôr do kompetencie Divadelného ústavu, s ktorým bude SFÚ v tomto smere spolupracovať. Inšpirovať sa určite budeme aj Slovenskou národnou knižnicou, ktorá vedie databázu obchodne nedostupných diel už dlhodobo,“ opisuje Dubecký, podľa ktorého bude zákon znamenať nárast finančných nákladov aj zvýšené požiadavky na činnosť zamestnancov.

Novela autorského zákona prináša pre SFÚ zmenu aj ako pre vykonávateľa majetkových práv k audiovizuálnym dielam a pre vydavateľa. Filmového ústavu sa podľa Dubeckého dotkne i doplnenie slova „preukázateľne“ do § 86. „SFÚ ako vykonávateľ majetkových práv musí v tejto chvíli preukázateľne dokladovať svoje práva pre prevádzkovateľov retransmisií, ktorí hľadajú cestu, ako sa vyhnúť povinnosti platiť, a to nielen autorom, ale aj producentom,“ hovorí. Čo sa týka vydavateľskej činnosti SFÚ, „problematické bude v praxi aj uzatváranie takzvaných vydavateľských licenčných zmlúv. Podľa novej právnej úpravy bude musieť takáto zmluva obsahovať aj odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženiny diela alebo sprístupňovania diela verejnosti. To znamená, že už v čase uzatvárania zmluvy, keď používateľ ešte len získava právo na použitie, bude musieť v zmluve upraviť odhad hrubých príjmov. Pokiaľ by sa neskôr ukázalo, že odmena nebola primeraná, autor si ju môže uplatňovať dodatočne,“ dopĺňa na záver odborníčka na právo duševného vlastníctva Zuzana Adamová.

Jaroslava Jelchová