František Gyárfáš, Juraj Malíček:
Naše filmové storočie 
(Slovenský filmový ústav, Bratislava, 2019, 496 strán)

Koncom roku 2014 vydal Slovenský filmový ústav publikáciu Naše filmové storočie Františka Gyárfáša a Juraja Malíčka, ktorí si vybrali sto filmov z dejín kinematografie a jeden i druhý autor zaujal postoj ku každému z nich v samostatnom texte. Kniha sa vypredala, a tak sa medzi čitateľov aktuálne dostáva jej druhé, rozšírené vydanie, obohatené o štyridsať nových textov, vzťahujúcich sa na dvadsiatku filmov, ktoré v prvom vydaní nefigurovali. Sú medzi nimi napríklad tituly Apokalypsa (r. Francis Ford Coppola), Prázdniny v Ríme (r. William Wyler), Čínska štvrť (r. Roman Polanski), Sils Maria (r. Olivier Assayas), Prvý kontakt (r. Denis Villeneuve), Tri billboardy kúsok za Ebbingom (r. Martin McDonagh), O tele a duši (r. Ildikó Enyedi) či Všetko čo mám rád (r. Martin Šulík). Druhé vydanie publikácie obsahuje na rozdiel od prvého aj menný a názvový register. Kniha je rozdelená do dvanástich kapitol a najstarším filmom, ktorý autori reflektujú, je Chamtivosť (r. Erich von Stroheim) z roku 1924.


Andrea Schnapková, Zdeněk Hudec a kol.: 
Daleká cesta: Kritické a analytické studie
(Casablanca, Praha, 2019, 188 strán)

Významný divadelný režisér Alfréd Radok (1914 – 1975) priradil vo svojom nekonvenčnom filmovom debute, ktorý začal nakrúcať na jeseň 1948, k príbehu pražskej židovskej rodiny vystavenej holokaustu aj šoty z dobových dokumentov a avantgardne zdôraznil silne štylizované kompozičné prvky, najmä v expresionisticky inscenovaných metaforických scénach. Schvaľovacie orgány nového politického režimu film v tichosti odmietli ako neprípustne formalistický a bez oficiálnej pražskej premiéry ho nakrátko zaradili do periférnych kín, aby ho následne urobili nedostupným. Novátorské dielo filmársky neskúseného tvorcu ešte stihlo získať v New Yorku cenu za najlepší zahraničný film. V tomto roku bol titul digitálne reštaurovaný a štyri štúdie monografie, na ktorej vzniku sa podieľala olomoucká univerzita, analyzujú jeho inšpiračné zdroje, literárnovednú genézu, textovú a filmovú realizáciu. Rozširujú tak predchádzajúce príspevky Jiřího Cieslara či zborníka AMU a NFA z roku 2007 Alfréd Radok mezi filmem a divadlem.


Jan Dobrovský: 
The Painted Bird – Photography essay 
(Paseka v spolupráci s 400 ASA, Praha, 2019, 214 strán)

Výtvarná stránka filmu Václava Marhoula Pomaľované vtáča našla výraz v kameramanskom prístupe Vladimíra Smutného a jej odrazom je aj knižný súbor stodesiatich čiernobielych fotografií, ktoré vytvoril v priebehu nakrúcania filmu jeho oficiálny fotograf Jan Dobrovský. Člen spolku 400 ASA, ktorého cieľom je rozvíjať tradíciu českej dokumentárnej fotografie, sa podujal dokumentovať vznik ambiciózneho projektu a zachytiť svojráznosť jeho výtvarnej koncepcie; podľa vlastných slov sa zameral na vystihnutie línie medzi skutočnosťou a filmovou fikciou, medzi filmovým záberom a jeho vznikom. Snímaním sveta vo filmových kulisách sa usiloval zaznamenať viac ako priebeh nakrúcania. Zatiaľ čo táto kniha je určitým dôvetkom k filmu, príspevkom k diváckemu zaujatiu je zoznámenie sa s jeho výnimočnou predlohou. Pri príležitosti uvedenia filmovej transkripcie kontroverzného románu Jerzyho Kosinského z roku 1965 prezentuje Argo jeho český preklad už vo štvrtom vydaní (predtým 1995, 2011 a 2017) a Ikar ponúka po siedmich rokoch druhé vydanie knihy v slovenčine.

dan, Peter Ulman