Jedno kino, štyri sály, 100 000 divákov

Kinu Lumière v Bratislave, ktoré od roku 2011 prevádzkuje Slovenský filmový ústav (SFÚ), sa podarilo presiahnuť návštevnosť 100 000 divákov už v roku 2017 a vlani sa tento úspech zopakoval. Štatistika za aktuálny rok ešte nie je uzavretá, ale už začiatkom novembra 2019 sa dalo skonštatovať, že kino hranicu 100 000 divákov opäť pokorilo. Čo je za tým? Ako sa kino snaží osloviť publikum a čo ho čaká v budúcnosti?

Manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová vidí za jeho tohtoročným diváckym úspechom dva hlavné dôvody. „V distribúcii sa objavilo viac zaujímavých a v mnohých prípadoch i kvalitných filmov, ktoré mali dobrú propagáciu a vysoký divácky potenciál. Aby ste však dobré filmy ,nezabili‘, potrebujete zabezpečiť divákom kvalitnú projekciu a dostatočné pohodlie. Domnievam sa, že sa nám vyšší štandard kinokultúry darilo až na výnimky v priebehu celého roka napĺňať a snáď i preto sa k nám diváci vracajú.“

Najnavštevovanejším tohtoročným filmom v Lumièri bol v období do 15. 11. titul Quentina Tarantina Vtedy v Hollywoode, ktorý si pozrelo 3 441 divákov. Na druhej priečke sa umiestnil ďalší americký projekt Joker (r. T. Phillips) a tretia skončila snímka Všetci to vedia (r. A. Farhadi). Päticu divácky najúspešnejších filmov dopĺňa Bolesť a sláva (r. P. Almodóvar) a Favoritka (r. Y. Lanthimos). Hneď za nimi sa umiestnil celovečerný debut slovenského režiséra Teodora Kuhna Ostrým nožom, ktorý si v danom období pozrelo v Kine Lumière 2 031 divákov. Viac ako 2 000 ľudí tam videlo aj slovenský triler Trhlina (r. P. Bebjak), ktorý sa umiestnil celkovo na siedmej priečke. A do Top 10 sa zo slovenských, respektíve koprodukčných filmov dostala aj minorita Sklenená izba (r. J. Ševčík). 

Čo sa týka slovenských snímok, za trojicou menovaných sa umiestnila novinka Marka Škopa Nech je svetlo, nasledovaná romantickou komédiou Loli paradička (r. V. Staviarsky, R. Staviarsky). Návštevnosť nad 1 000 divákov mali aj tituly Punk je hned! (r. J. Šlauka) a Pomaľované vtáča (r. V. Marhoul). Slovenské filmy dosiahli v sledovanom období 19-percentný podiel na počte predstavení a 22-percentný podiel na celkovej návštevnosti. Návštevnosť európskych filmov (bez domácej produkcie) tvorila v Kine Lumière, ktoré je súčasťou siete Europa Cinemas, 60-percentný podiel a amerických len 13-percentný. Od začiatku roku do 15. 11. sa uskutočnilo dovedna 3 400 filmových predstavení a návštevnosť sa vyšplhala nad 104 000 divákov.

Generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký si myslí, že za diváckym záujmom o Kino Lumière treba vidieť viacero faktorov. „Samozrejme, kľúčovú úlohu zohráva jeho špecifická dramaturgia, ktorá ťaží aj z výhody štyroch sál. Tá dramaturgia vzniká v spolupráci manažérky kina, programovej rady a kurátorov Filmotéky; za kinom proste stojí skvelý tím, ktorému patrí vďaka. Dnes ponúka filmový i edukatívny program pre široké spektrum divákov a na tieto účely zmysluplne využíva aj menej lukratívne časy. Z Kina Lumière sa podarilo urobiť jeden z najvýznamnejších arthousov na Slovensku. A jeho diváci oceňujú spôsob, akým sa vymedzuje voči bežným komerčným kinám, s čím súvisí aj nižšia cena vstupeniek alebo zákaz občerstvenia priamo v sále.“

Ak hovoríme o návštevnosti, ďalšou aktualitou je, že cyklus Music & Film, ktorý už šesť rokov zostavuje Miro Ulman zo SFÚ, zaznamenal na konci novembra na projekcii snímky Depeche Mode: Spirits in the Forest svojho desaťtisíceho návštevníka. Ide o populárnu súčasť programu Kina Lumière, ktorý sa skladá z viacerých vrstiev. V ponuke sú filmové novinky s dôrazom na európsku a slovenskú kinematografiu. Ďalšie významné vrstvy vytvára Filmotéka, samostatná programová zložka kina, ktorá pracuje zväčša so staršími audiovizuálnymi dielami, vo veľkom využíva archívne zbierky SFÚ a k divákom sa touto cestou dostáva i koncepčne prezentovaná krátkometrážna tvorba (napr. formáty Očami filmových spravodajcov, Kraťasy z archívu). Neraz sa tým ozrejmujú dobové kinematografické, autorské či spoločensko-politické kontexty. A edukatívny rozmer programu umocňuje špecializovaný projekt Filmový kabinet, populárno-náučný cyklus o dejinách svetovej a slovenskej kinematografie, ktorý funguje od roku 2013 a aktuálne sa koná jeho štvrtý ročník. Do 3. 2. 2020 bude prebiehať prvý semester s názvom Od zrodu po Kristove roky, ktorý obsahuje desať prednášok spojených s projekciami. Ďalší vzdelávací cyklus Filmový kabinet deťom sa realizuje od roku 2014. Pozostáva z interaktívnych prednášok, projekcií a tvorivých workshopov a je určený pre žiakov základných škôl, ktorým predstavuje rôzne animačné techniky a buduje u nich povedomie o slovenských animovaných filmoch a ich tvorcoch. 

K tohtoročným novinkám v ponuke Lumièra patria cykly Baby kino a Senior kino. „Senior kino funguje v podobe dvoch špeciálnych predstavení týždenne – v utorok a piatok – za zvýhodnené ceny pre seniorov a vyznačuje sa vytváraním priateľskej komunity starších cinefilov. Baby kino tvoria predstavenia pre rodičov s malými deťmi, ktoré zväčša počas predstavení spia alebo sa hrajú. V sále nie je úplná tma, projekcia má zníženú hlasitosť, bľabot či mrnčanie detí nikoho nevyrušuje. Tieto predstavenia realizujeme každú stredu,“ objasňuje Hosszúová. Špecifickou súčasťou programu Kina Lumière je cyklus Inkluzívne kino pre deti s poruchou ADHD.

SFÚ (spolu)organizuje v kine aj retrospektívy tvorby významných filmárov a okrem toho sa tam konajú festivaly a prehliadky, ako sú napríklad Febiofest, Filmový festival inakosti, Jeden svet, Festival slobody, Týždeň slovenského filmu, Projekt 100, Be2Can či Crème de la Crème.

V úvode spomína Zita Hosszúová nutnosť poskytnúť divákom pohodlie a kvalitné projekcie. S týmto cieľom prešlo kino už niekoľkými fázami rekonštrukcií a renovácií a v tomto smere sa plánujú ďalšie úpravy. „V najbližšom období nás čakajú kroky spojené s technologickými inováciami – predovšetkým postupná redigitalizácia kinosál. Vďaka podpore z Audiovizuálneho fondu začneme v novom roku pracovať s novým centrálnym serverom na správu filmového obsahu a projekcií, čo výrazne zmení zaužívaný spôsob práce premietačov v našom kine,“ vysvetľuje Hosszúová. V súvislosti s online prezentáciou kina hovorí o ambícii sprehľadniť jeho webovú stránku. „Na webe zároveň pribudne nová sekcia Lumiereblog, ktorú pripravujeme v rámci stáží poslucháčov audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU. Sekcia prinesie študentské recenzie filmov premietaných v našom kine.“O ďalších plánoch hovorí generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký. Podľa neho by sa mal v budúcom roku v kine vybudovať výťah pre seniorov a zdravotne znevýhodnených divákov, ktorý by viedol k sálam v suteréne. „Najväčšie technické úpravy sa uskutočnia zrejme až v roku 2021. Prioritou je výmena elektroinštalácie v sále K1 a vo foyer kina, ktorá je v súčasnosti v havarijnom stave. Takisto by sa mali v tejto sále doriešiť interiérové úpravy, ako je dizajnové akustické obloženie steny. Na rok 2021 sa plánujú aj úpravy kaviarne, ktorá by mala dostať takpovediac filmovejší ráz vrátane inovatívnych prvkov na podporu propagácie kina a jeho programu. S tým súvisí aj priestor priamo pred kinom, ktorý by sa mal využívať na účely kaviarne, nie na parkovanie. A zároveň rokujeme s Ministerstvom práce a sociálnych vecí SR o sprístupnení priľahlého parkoviska pre divákov kina. V neposlednom rade je tu otázka lumièrovskej zvučky – zvažujeme použiť jej vizuál pri vchode do kina ako taký vstupný monument,“ približuje Dubecký.

Zita Hosszúová vníma kino ako dynamický organizmus, ktorý by mal pružne reagovať na očakávania svojej diváckej komunity, no súčasne by mal tú komunitu aktívne viesť, navigovať. „Preto je z môjho pohľadu zásadné udržať dramaturgickú rôznorodosť – filmov, cyklov, podujatí. Samozrejme, zachytiť či viesť divákovu pozornosť môžeme len tak, že zabezpečíme dostatočnú, prehľadnú a informačne nasýtenú propagáciu. A to je oblasť, v ktorej je stále čo zlepšovať,“ myslí si manažérka Kina Lumière a dodáva: „Ak hovoríme o výzvach, pravdepodobne najväčšou celosvetovou kinárskou výzvou je takzvané mladé publikum – priviesť násťročných do kina, sprostredkovať im tú špeciálnu emóciu, ktorú v kine cítime my, čo sme na ňom vyrastali.“

Daniel Bernát
foto: archív SFÚ/Robert Tappert

Komunizmus a sieť. Čo pod tým vidí Karel Vachek?

Nový autorský film osobnosti českej dokumentárnej esejistiky Karla Vachka bude mať premiéru 18. 12. v Kine Lumière v Bratislave. Volá sa Komunizmus a sieť alebo Koniec zastupiteľskej demokracie a jeho slovenským koproducentom je Robert Kirchhoff, sám tvorca dokumentárnych esejí.

Vachkova novinka skúma filozofickou optikou dejiny režimov a revolúcií, vodcov a mučeníkov. „Koláž osobných spomienok, inscenovaných výjavov a archívov kolektívnej pamäti porovnáva pražskú jar s Nežnou revolúciou a ukazuje expozíciu, kolíziu, krízu a katarziu ponovembrovej československej, neskôr českej i slovenskej spoločnosti,“ uvádza sa vo filmovej synopse s dodatkom, že „nádejou na záchranu je vnútorný smiech, ktorý rozpúšťa nedotknuteľnosť a skamenené egá predstaviteľov štátnych inštitúcií“. Sám Vachek označuje svoj film za komédiu a ozrejmuje, že sa v ňom nachádzajú výpovede 72 osobností, medzi ktorými sú napríklad Egon Bondy, Milada Horáková, Václav Havel, Ivan Martin Jirous, Antonín Kosík, Alexander Dubček, Vladimír Mečiar, ale aj Alain Delon, Clint Eastwood, Slavoj Žižek, George Bush, Augusto Pinochet, Vladimir Putin či Donald Trump. „Tak ako bol s vynálezom parného stroja koniec feudalizmu, s objavom dvojkového systému a so vznikom elektronickej siete sa končí hierarchicky, to jest pyramidálne usporiadaná spoločnosť a nastáva prvý raz v dejinách možnosť pravej demokracie (bez sústredenej moci a sústredeného majetku),“ uvažuje autor a vo filme ukazuje, „ako sa tento nový stav sveta prejavuje vo filozofii i v sociálnej realite a akými stále grotesknejšími figúrami sú súčasní vládcovia sveta“.

Robert Kirchhoff priznáva, že tvorba Karla Vachka mala na neho výrazný vplyv a spolu s Dušanom Hanákom ho označuje za svoje základné inšpiračné zdroje. Kirchhoff pritom koprodukoval už Vachkov predchádzajúci titul Tmář a jeho rod aneb Slzavé údolí pyramid (2012). „Jeho neopakovateľný štýl, kde strieda briskné monológy s brechtovským odcudzovaním a originálnou filozoficko-filmárskou teóriou vnútorného smiechu, vytvára ojedinelý systém ,myslenia filmom‘, ktorý významne ovplyvnil celé generácie českých a slovenských autorov dokumentárnych filmov,“ hovorí Kirchhoff na adresu Karla Vachka a k jeho novinke poznamenáva, že pokračuje v „hĺbkovom skúmaní politických a spoločenských systémov, je pokusom porozumieť dobe a vedieť ju interpretovať svojím vlastným autorským jazykom. Opäť žijeme v ,dobe chlebovej‘, keď je prednejšia existencia, v tomto prípade zarábanie peňazí – stredný prúd, než vlastný názor. Keď sa celistvosť ľudská aj umelecká premieňa v pozlátke komercie a ,slávy‘.“

Karel Vachek bol od začiatku výnimočným zjavom československej kinematografie, no vytŕčal z radu príliš na to, aby mu totalitný režim dovolil tvoriť. Zakázali už jeho absolventský film na FAMU Moravská Hellas a podobný osud postihol jeho celovečerný dokument Spřízněni volbou z roku 1968, v ktorom sa s kamerou pohybuje v zákulisí vtedajšej vysokej politiky a dostáva sa do blízkosti jej kľúčových predstaviteľov v období voľby prezidenta republiky. Po nástupe normalizácie musel Vachek odísť z Krátkeho filmu a bol robotníkom, než v roku 1970 emigroval do USA. Po revolúcii sa v Česku opäť vrátil k nakrúcaniu. Medzi jeho filmami sú však aj vzhľadom na povahu jeho dokumentárnych esejí, ktoré bývajú nevšedne dlhé, niekoľkoročné pauzy. Komunizmus, ktorý má vo výsledku zhruba päť a pol hodiny, sa podarilo dokončiť po siedmich rokoch, k čomu však prispeli aj zdravotné problémy autora. Snímka vznikla v produkcii českej spoločnosti Background films a podporil ju i tunajší Audiovizuálny fond.

Premiéra Vachkovej novinky sa v Kine Lumière uskutoční za účasti samotného tvorcu. Film by sa mal následne dostať aj do niektorých ďalších kín. Uvedie ho tam Kirchhoffova spoločnosť atelier.doc v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov. 

Daniel Bernát
foto: Background films