Dušan Taragel

editor, spisovateľ a publicista

Mám rád veľa slovenských filmov. Mnohé z nich ani nie ako celok, ale len pre niektoré scény či atmosféru, ktorú majú. Napríklad film Rodná zem (1953). To je socialistická folklórna fantasy, dokonca vo farbe. Keď drevorubač Martin blúdi v kroji a konopných gatiach po Bratislave, potom prejde akýmsi parkom a vynorí sa pred zámkom, z ktorého znie ľudová hudba, to je nádhera. Alebo Vlčie diery (1948), prvý film o SNP. Veľakrát som ho videl ako dieťa na školských predstaveniach a scéna, keď naši partizáni strieľajú zlých Nemcov ako zajace odstreľovačkou, postavila vždy celé kino na nohy. Tento film obsahuje aj jednu z najznámejších a najsilnejších filmových scén, keď Jozef Budský s nohou zakliesnenou medzi brvnami kričí: „Nespúšťajte! Zabije ma!“ Zo súčasnej produkcie vysoko obľubujem film Muzika (2007). Keď ho odpremiérovala Česká televízia, ktosi u nás v redakcii zahlásil: „Konečne slovenský film, za ktorý sa nemusíme pred Čechmi hanbiť.“ Humor, irónia, krutá pravda a to všetko bez pátosu, tento film si môžem pozrieť vždy a znova. Nuž a na záver ešte Babie leto (2013), žánrový film, ako má byť, pomsta, krv, minimum logiky, zato plno mŕtvol, tomu sa nedá odolať.