Jesenná vôňa agátov

Na strome visia červené jablká, spod kotlíka sa šíri dymová vôňa, na stole stoja sklenené fľašky plné kadejakých dobrôt, ktoré drzo provokujú prázdny žalúdok. V záhrade Pisztoryho paláca to vyzerá ako ospalé letné doobedie, až na to, že v Bratislave je koncom októbra nezvyčajne chladné počasie a bez rukavíc, čiapok a búnd sa odvážia sedieť pod holým nebom snáď len herci pripravovaného filmu Agáva.

Filmový režijný debut scenáristu Ondreja Šulaja na motívy druhej kapitoly románu Agáty spisovateľa Ladislava Balleka sa v jeseni prehupol do poslednej tretiny nakrúcania. Výroba sa od konca mája sústredila, prirodzene, na juh Slovenska, kde sa Ballekove príbehy odohrávali – do Šiah, Jahodnej, Želiezoviec, Malých Vozokán a Tesárskych Mlynian. „Príbeh filmu sa odohráva počas troch letných mesiacov a bol by som šťastný, keby sa mi aj film podarilo nakrútiť v tomto intervale. Je to zdanlivo jednoduchý príbeh lásky, možno až banálny, vnútri však ide o silnú psychologickú štúdiu rôznych charakterov. Odohráva sa v prelomovom období tesne po druhej svetovej vojne. Za dverami sa už nenápadne hlási Víťazný február, ktorý vymazal z dejín takmer celú jednu vrstvu slovenskej inteligencie,“ povedal pre letné dvojčíslo Film.sk režisér, ktorý považoval Ballekovu prózu za výzvu „jej témou o hľadaní istôt v povojnovom svete, zdanlivo banálnym príbehom na pôdoryse milostného trojuholníka, atmosférou južanského dusného horúceho leta s vôňou agátov, ktorá rozjatruje a dráždi mysle obyvateľov pohraničného mestečka... Je ťažké toto všetko zachytiť vo filme a dúfam, že sa nám to aspoň čiastočne podarí,“ uviedol Šulaj.

Hoci na pľaci vôňu agátov nahradila vôňa pahreby, do ktorej sám režisér prikladá polienka, zdá sa, akoby sa na ten malý kúsok Bratislavy naozaj vrátilo ospalé leto. Kým sa v záhrade všetko pripravuje na filmový obed, za stôl si postupne sadajú vyštafírovaní herci – Vlado Kobielsky, Ady Hajdu, Boris Farkaš a nakoniec prichádza rozvážnym krokom aj Milan Lasica, ktorý sa v Agáve predstaví v jednej z hlavných úloh. Jeho doktor Varga si pomaly sadá ku kotlíku a mieša jeho obsah vareškou. Po technickej skúške musia ísť dole deky aj bundy, Dada Duditšová sa prezúva z teplých čižiem do krpcov a začne sa zvŕtať pri stole. Aj keď sa filmárom podarilo vytvoriť letnú atmosféru, zákony prírody nepustia a režisér si musí poradiť s parou, ktorá hercom pri replikách vychádza z úst. „Dajme si do úst ľad, to nám bude taká zima, že para zmizne,“ žartuje Hajdu, no problém nakoniec vyrieši cigareta. „Sme tu taká partia a hráme vlastne malé postavy. Ale páči sa nám, že režisér nás profesionálnych hercov obsadil do, nazvime to, komparzových rolí,“ hovorí cez pauzu Boris Farkaš, ktorý sa s Ondrejom Šulajom pozná dlhé roky, ešte z čias Novej scény, kde pôsobil ako dramaturg a režisér. „Je tu veľmi príjemná a pokojná atmosféra, scenár je dobre napísaný, takže je vlastne všetko jasné. Scenár ma zaujal najmä tým, že sa robí slovenská tvorba, že sa filmuje Ballekov román, čo je mne blízke, pretože som ako herec debutoval v Nitre v Ballekovom Pomocníkovi,“ pokračuje Farkaš, ktorý sa potom pridáva k svojej hereckej partii a spoločne uchlipkávajú z červeného vína, za ktoré sa maskuje ríbezľový džús. Čaká nás ďalší obraz, ale na scéne chýba Milan Lasica. „Choďte za ním, furt sa odlepuje,“ hovorí s úsmevom Hajdu maskérke, ktorá ide predstaviteľovi doktora Vargu upraviť husté fúzy.

Keď sa na scéne dohoduje, všetkých čaká skutočný obed, ale pred ním si stihnú urobiť niekoľko spoločných fotografií ako spomienku na končiace sa nakrúcanie. Z 33 filmovacích dní čakajú tvorcov ešte tri, ale až na budúci rok. „Bude sa nakrúcať v Bratislave, priestor ešte nie je celkom jasný, ale scény áno. Okrem iného pôjde o veľkú scénu za účasti približne dvadsiatich hercov a veľkého komparzu i rómskej kaviarenskej kapely,“ prezradila PR manažérka filmu Iveta Pospíšilová.

Po obede nasleduje scéna s ďalšou hlavnou postavou – staviteľom Hamplom, ktorého stvárňuje Milan Kňažko. Chvíľu si na neho počkáme, ale keď príde, razantne uchopí ríbezľový džús a popred kameru schádza zo schodov. Obraz zopakujú asi trikrát, kameraman Tomáš Stanek vyzerá spokojný, režisér takisto. „Milan, ten odchod bol dobrý,“ hovorí Šulaj. „Ale veď každý bol iný,“ odpovedá Kňažko, ku ktorému sa neskôr pridá mladá herečka Katarína Šafaříková, ktorá hrá Hamplovu manželku Naďu. Aj keď je vonku relatívne slnečno, čaká ich ešte večerný záber. „To sa bude potom dorábať v postprodukcii,“ šepne mi jeden člen štábu.

Hoci sa v snímke objaví veľké množstvo známych slovenských a českých hercov, príbeh podľa jedného z našich najlepších rozprávačov Ladislava Balleka bude stáť na štyroch postavách – na spomínanom doktorovi Vargovi, staviteľovi Hamplovi a jeho žene Nadi a na mladom učiteľovi Orešanskom, ktorého hrá Marek Geišberg. Film, ktorý sa má dostať do kín na jeseň budúceho roka, by sa mal teraz pobrať do strižne a podľa Pospíšilovej k nemu bude v najbližšom období písať hudbu skladateľ Michal Novinski.

Zuzana Sotáková
FOTO: Trigon Production/Michaela Hošková