Atomy věčnosti. Krátký film 30. až 50. let
Lucie Česálková
(NFA, Praha, 2014, 434 strán)

Tie tisíce osvetových a inštruktážnych krátkych filmov, vyprodukovaných a distribuovaných v meniacich sa českých pomeroch tridsiatych až päťdesiatych rokov, dávno nikoho nezaujímali. Ako predfilmy v kinách, ale aj v čakárňach alebo podnikových jedálňach premietané produkty spolupráce filmárov s ministerstvami a odborníkmi z oblasti priemyslu, poľnohospodárstva, vedy, zdravotníctva, pedagogiky a sociálnej politiky mali divákov občiansky kultivovať a popritom cvičiť adeptov kamery a réžie. Mladá filmová historička sa pustila do objavovania dávno nevidených a nikdy neprebádaných kotúčov, zaznamenávajúcich všakovaké výzvy a praktické informácie podľa dobového gusta a potrieb zadávateľa témy, teda najmä štátu. A výsledky svojho dlhodobého záujmu teraz priekopnícky uvádza do vedeckého diskurzu. Elektronická verzia knihy obsiahne aj filmové ukážky. Tie sa uplatňujú aj v tematicky spätom televíznom dokumente Lucie Královej Jak se chovat z pripravovaného cyklu ČT a NFA Arzenál, zameraného na filmové dedičstvo v dobe digitalizácie.


Vyprávět příběh
Jean-Claude Carrière

(preklad Tereza Brdečková, Jiří Dědeček; Limonádový Joe, Praha, 2014, 204 strán)

Prominentný scenárista Jean- Claude Carrière (*1931), spolutvorca filmov Buñuela, Formana, Schlöndorffa, Wajdu či Godarda, nadobudol hviezdny status, korunovaný Oscarom za celoživotné dielo, čo je v jeho profesii ojedinelý úkaz. Jeho nápadito, sviežo a vtipne napísaný úvod do scenáristiky spája v stručných kapitolkách esejisticky podfarbený výklad s vysvetleniami, radami a reminiscenciami. Prvá časť knihy obsahuje prednášky o scenáristických prostriedkoch rozprávania, druhá časť zohľadňuje širšie kultúrno-historické súvislosti pri vysvetľovaní stavby príbehu. Muž, ktorý vie, koľko nocí by mal obsahovať jeden film aj ako správne používať klišé, uctieva metódy tradičného orientálneho umenia a obáva sa unifikačného tlaku na rozprávanie príbehov. „V každém případě vyprávět příběh, to je jako kdyby se člověk vpletl do času a zároveň jej popřel,“ čítame v českom preklade, ktorý vyšiel v roku 1995 v NFA, a hoci sa titul stal odporúčanou literatúrou pre študentov umenovedy, vracia sa až po dvadsiatich rokoch – v inom vydavateľstve a s fotografickým doplnkom.

Peter Ulman