Kino Lumière v januári

Malý filmový zázrak

Trocha znepokojená som sledovala novinové titulky a ohlasy na Facebooku, keď do kín prišiel Interstellar. „Nolan nakrútil film roka! Už aj táto generácia má svoju 2001: Vesmírnu odyseu,“ písali. Neviem, nemáme trochu problém s krátkodobou aj dlhodobou pamäťou?

Som rada, že teraz, keď sa budú na všetkých stranách vyhlasovať filmové ceny a keď sa bude najviac hovoriť o filmoch, ktoré prišli do kín v októbri, novembri a decembri, Lumière pripomenie, že tento rok sme už jednu historickú chvíľu zažili. Pred niekoľkými mesiacmi, keď do kín prišlo Chlapčenstvo. Pretože to ani nebol film roka, ale malý filmový zázrak.

Poznamenala ho inteligencia Richarda Linklatera, jeho citlivosť, umelecký vkus, špeciálny názor na dobré herectvo a veľký rozprávačský aj režisérsky talent. Nápad, že za dvanásť rokov nakrúti s tým istým hercom film o dospievaní chlapca, znie možno prosto, ale zrkadlí sa v ňom, ako nenápadne naše dni plynú – a nakoniec uplynú, často aj bez toho, aby sme si uvedomili, aké krásne a veľké veci sa v nich diali.

Pamätám si, ako som sa rozplakala už vtedy, keď som o tomto projekte prvýkrát počula. Len tá predstava sama ma dojala... A výsledok potom ešte viac. Producentom síce taký nápad nedával na papieri veľký zmysel a neverili filmu, ktorý nemá zjavnú zápletku. Linklater však dokázal, že jeho ambíciou nebolo život dramatizovať a robiť ho príťažlivým. Jeho film mal byť – a aj je – spomienkou na život.

Chlapčenstvo malo premiéru na festivale Berlinale a Linklater zaň vtedy dostal cenu pre najlepšieho režiséra. A bol to len začiatok úspechov a chvál. Asi si ich aj musel nejako zaslúžiť, pretože šťastie mal po celý čas pri sebe a všetko mu bez problémov vyšlo. Napríklad výber chlapca v hlavnej úlohe: kedže v Amerike mu žiadny zákon neumožňoval podpísať s ním zmluvu na dvanásť rokov, musel sa spoľahnúť len na ústnu dohodu. A veriť, že sa s ním nič nestane. No a nielenže sa s ním počas celého nakrúcania nič nestalo, ale chlapec ešte aj film pochopil, výborne zahral a napokon aj sám svojou osobnosťou formoval.

Neberte, prosím, celú túto ódu ako čosi, čo je namierené proti Interstellaru, aj to je fajn film. Len si myslím, že po témy netreba vždy chodiť do vesmíru a že niekedy ani netreba skúmať človeka a jeho možnosti v historickom kontexte. Biť sa so sestrou, hádať sa s mamou, objaviť prvý pornočasopis, presťahovať sa, zmeniť školu, zaľúbiť sa, vidieť Hviezdne vojny, nájsť si hobby a začať myslieť – to, čo je v našich životoch naozaj veľké, býva napohľad neuveriteľne prosté.

poznámka redakcie:
 Projekcie filmov z programu Kina Lumière
 sa až do druhej polovice januára konajú v kinosále SFÚ na Grösslingovej ulici 32.

odporúča
 filmová publicistka Kristína Kúdelová