Daniela Olejníková,

ilustrátorka

Priznám sa, že pozeraniu filmov sa v poslednom čase nestíham venovať tak, ako by som rada, a už tobôž nie sledovaniu slovenskej produkcie. To, čo ma však z čerstvej domácej tvorby našťastie neminulo, je krátky film Nina z dielne Ové Pictures. Je o tom, že prekonať strach je niekedy poriadne ťažké. Dokonale prepracované výtvarné stvárnenie, množstvo vizuálnych nápadov a nesmierne vtipný scenár, plný nezabudnuteľných hlášok, tvoria dohromady neobyčajne svieže dielo. Môj ďalší obľúbený slovenský film Ružové sny Dušana Hanáka som videla pred veľa rokmi. V pamäti mi uviazla hlavne letom nasýtená poetická atmosféra a pôvabné výkony (ne)hercov Ivy Bittovej a Juraja Nvotu v hlavných úlohách. Tretím, pre mňa zásadným filmom je Záhrada Martina Šulíka. Videla som ju toľkokrát, že mi pravdepodobne úplne chýba odstup, no stále pre mňa ostáva ideálnym zobrazením raja ako miesta na únik od zamotaných problémov bežného života a na získanie času a pokoja na pohrúženie sa do seba. Špeciálnu zásluhu na celkovom zážitku z tohto filmu má hudba Vladimíra Godára.