Príchod filmového vlaku do Lumièra

Od januára do konca roka sa bude v bratislavskom Kine Lumière objavovať Vlak zvaný film. Tak sa volá prehliadka, ktorá divákom predstaví desiatky titulov z dejín kinematografie. Jej počiatky sa často spájajú s udalosťou, ktorá sa odohrala pred 120 rokmi (presne 28. 12. 1895), pričom tematickým jadrom prehliadky je vlak vo filme.

Mnohí už vedia, o akej udalosti je reč. Išlo o prvú platenú verejnú projekciu kinematografu bratov Lumièrovcov v Grand Café na Boulevard des Capucines v Paríži – premietal sa údajne aj šot Príchod vlaku. Viaceré výskumy vnášajú do celej veci pochybnosti, čo pripomínajú aj kurátori prehliadky. No zároveň vedia, že prepojenie vlaku a kinematografie má zmysel. „Po prvé, udalosť jazdy vlakom a sledovania filmu v kinosále má veľmi podobný priebeh,“ vysvetľuje Michal Michalovič. „Okno vlaku a filmové plátno sú plochy, ktoré každá inak, no predsa v istých ohľadoch podobne takpovediac zmobilizovali pohľad človeka 19. storočia a otvorili ho novým skúsenostiam... Po druhé, dejiny kinematografie sú plné vlakov. Uchopiť dejiny kinematografie práve cez motív vlaku znamená vytýčiť pomerne rozľahlé územie bez hraníc: môžeme pracovať s filmami najrôznejších vročení, metráží, krajín pôvodu, žánrov, autorov...“

Kľúčový motív prehliadky, ktorá by sa mala začať 21. januára (ešte v kinosále SFÚ), obsahujú aj názvy viacerých filmov z programu – napríklad Ostře sledované vlaky (r. J. Menzel), Cudzinci vo vlaku (r. A. Hitchcock), Bitka o koľajnice (r. R. Clément), Vlak (r. J. Kawalerowicz), Posledný vlak z Gun Hillu (r. J. Sturges), Prepadnutie poštového vlaku (r. R. Farias), Zločin v exprese (r. Costa-Gavras), Pes, ktorý mal rád vlaky (r. G. Paskaljević), Tajomný vlak (r. J. Jarmusch) či Vlak života (r. R. Mihaileanu). Už na tejto vzorke filmov dobre vidieť veľký rozptyl tém, žánrov, autorských rukopisov, krajín pôvodu i vročenia naprogramovaných titulov. Prirodzene, nie každá snímka prehliadky vyslovene stojí na motívoch a prostrediach spojených s vlakmi a so železnicou. Niekde prenikajú do rozprávania len okrajovo, zato s dôležitou funkciou. Spomeňme aspoň odchádzajúci vlak v Kieślowského Náhode, ktorý rámcuje rôzne varianty životných peripetií ústredného hrdinu. A v programe nechýbajú ani slovenské filmy. Hanákov titul Ja milujem, ty miluješ bude prehliadku slávnostne otvárať, ďalej sa bude premietať Slávnosť v botanickej záhrade (r. E. Havetta), Deň, ktorý neumrie (r. M. Ťapák), Panna zázračnica (r. Š. Uher) či Vlakári (r. J. Lihosit). Ale aj čosi z celkom iného súdka – napríklad Oceľová cesta režiséra Vladimíra Bahnu.

Projekcie by mali byť spojené s lektorskými úvodmi, o ktoré sa v prevažnej miere postarajú kurátori prehliadky Michal Michalovič, Richard Šteinhübel, Rastislav Steranka a Martin Kaňuch.

A že je „zrod kinematografie“ datovaný
28. decembrom 1895 spochybniteľný mýtus? To azda neprekáža. Ako k prehliadke Vlak zvaný film uvádza Michal Michalovič: „Kinematografii prisudzujeme predovšetkým symbolickú, magickú moc osloviť nás, opantať, poblúzniť, skrátka dostať do stavu iného vnímania. Nejde o to, aby sme v panike utekali spred plátna, skôr o to, aby sme ako prikovaní sedeli na stoličkách a sledovali pohyblivé obrázky, ktoré sa odvíjajú pred našimi očami.“

Daniel Bernát