Kontinuálny vývoj pokračuje pomaly

Rok 2014 priniesol do slovenskej animácie najmä štýlovú rôznorodosť animačných techník, posunul slovenskú porevolučnú kinematografiu trochu bližšie k celovečernému animovanému filmu, napredoval v oblasti marketingových stratégií a pokračoval v stieraní druhových hraníc i v tradičných rozprávacích postupoch či psychologizujúcich témach so širšími presahmi. Po sľubne našliapnutom roku 2013 v oblasti menej tradičnej distribúcie krátkych filmov však rok 2014 zaradil spiatočku.

Uvádzanie nových profesionálnych animovaných filmov v kinách sa vďaka Asociácii slovenských filmových klubov už stáva tradíciou. Do kín sa ako predfilmy dostali v roku 2014 v rámci Projektu 100 dva finančne i časovo náročné projekty, podporené Audiovizuálnym fondom. Ako prvý mal premiéru film Joanny Kożuch Fongopolis. Autorka stavila na svoje skúsenosti s pixiláciou, typickou pre jej generáciu, a aj na priznané kresliarske ťahy ceruzkou, ktoré v totálnej animácii jej predošlého, ešte študentského filmu Hra zobrazovali alegorické vojnové výjavy. Vo Fongopolise Joanna Kożuch nielen spája formou koláže animačné techniky založené na výtvarnej štylizácii kreslenej animácie a na fotorealistickosti, ale pripája k nim aj rôzne grafické štýly vizuálneho smogu. Veľmi aktuálna téma informačného pretlaku a z neho prameniaceho stresu a rozptýlenej pozornosti je teda pevne ukotvená už v rovine mizanscény. Kým v predošlom filme spoločnosti Feel me film Sneh (2013) sa hrdinka Ivany Šebestovej vo svojom vnútri takmer fatálne stratila a v záujme svojej záchrany musela zo seba vyjsť von, huslista vo Fongopolise nachádza práve v sebe pevný bod, z ktorého dokáže meniť okolitý svet. Film Joanny Kożuch stihol už získať niekoľko cien, napríklad na festivaloch v Poľsku a v Maribore.

Mladšiu generáciu zastupuje druhý distribučný film Nina. Aj tvorivé duo Ové Pictures stavia na svojich predošlých skúsenostiach, v tomto prípade s animáciou papiera v priestore (absolventský film Veroniky Obertovej Viliam, 2009), pričom túto techniku posúva do nového levelu. Priestorové (reliéfne) bábky a objekty animované tradične na ploche ozvláštňuje scénami animovanými na špeciálnom valci. Jeho otáčaním umožňuje kamere a postavám nekonečné putovanie po krajine. Veronika Obertová a Michaela Čopíková sa tematicky neodkláňajú od svojej tvorby, a teda na tejto úrovni nevyčnievajú ani zo ženského prúdu formovaného autorkami už v deväťdesiatych rokoch. Partnerské vzťahy a psychologizácia postáv sú pre nich určujúce, v prípade Ové Pictures sú odľahčené a spestrené príjemným humorom. V každom filme s partnerskou tematikou sú k nej však pridružené ďalšie, takisto hlavné témy. V Nine je to téma strachu, ktorá sa vlani objavila aj v niekoľkých ďalších, študentských filmoch. Ide o strach, s ktorým je človek schopný bojovať aj sám, avšak potrebuje na to inšpiratívne stimuly, respektíve silnú motiváciu. Vo filme Ové Pictures sa postavy Ondra a Niny motivujú navzájom. Marketing filmu síce nebol veľmi vypuklý, ale pre užšiu fanúšikovskú základňu dostatočný. Slogan filmu si mohli návštevníci premiéry otvorenej pre širokú verejnosť odniesť napríklad na taškách z dielne Ové Pictures.

V kamenných i mobilných kinách sa objavila aj ďalšia animácia – mimo dominantného generačného kontextu Ateliéru animovanej tvorby FTF VŠMU. Dokumentaristka Vladislava Plančíková, nasledujúc medzinárodné pohyby v tvorbe, debutovala celovečerným dokumentárno-animovaným filmom o slovensko-maďarských vzťahoch Felvidék – Horná zem. Kolážový film s viacerými technikami animácie si už vyslúžil ocenenia doma i za hranicami.

Na čisto animovaný celovečerný film stále len čakáme, ale ako naznačuje marketing filmov Srdce veže (Peter Budinský a Patrik Pašš) a najmä kampaň k filmu LokalFilmis (InOut Studio) s niekoľkými trailermi, čakacia lehota sa skracuje. Premiéra filmu s postavami z televízneho a neskôr internetového projektu Lokal TV je ohlásená na rok 2015.

V roku 2013 sme boli svedkami niekoľkých pokusov o riešenie problémovej distribúcie krátkych, teda aj animovaných filmov. Pásma Slovak Shorts a Kobylky však v dôsledku zlej návštevnosti v nasledujúcom roku nepokračovali. Zastavilo sa aj napĺňanie VoD platformy animovanými filmami. Z tohto pohľadu je rok 2014 sklamaním. Prezentovanie ďalších nových animovaných filmov teda zostalo na pleciach filmových festivalov.

Fest Anča minulý rok priniesla novú súťažnú sekciu slovenských animovaných filmov – o cenu Anča Slovak Award súťažilo 10 filmov s rokmi výroby 2012 až 2014 a získal ju Fongopolis. Z titulov doposiaľ neuvedených v širšej distribúcii stojí za pozornosť študentský film NonStop Silvie Senešiovej. Karikované odtrhnuté ruky a nohy sú pre najmladšiu generáciu VŠMU typické a už sa stávajú vyprázdneným manierom. V tomto filme je telesná deštrukcia priamo spojená s hrozbou smrti, čomu dopomáha aj hororová štylizácia snímky. Smrť tu nie je samoúčelná, nie je atrakciou, ale upozorňuje na skryté spojenie konzumu s humanizmom.

Zo slovenských filmov na Fest Anči si vlani prvýkrát vyberala aj distribučná spoločnosť Film Europe. Svoju cenu Di Award venovala zábavno-vzdelávaciemu filmu pre deti Ako vzniká tornádo (Veronika Kocourková) a na konci roku 2014 mu poskytla priestor v kinách i v televízii Film Europe Channel.

Súťažná prehliadka festivalu študentských filmov Áčko odprezentovala nové talenty a ich veľmi rôznorodú, technicky i štylisticky pestrú produkciu. Široká plejáda filmov dokonca predstavila aj v domácom kontexte netradičné techniky, ako rotoskoping alebo motion capture.

V posledných rokoch vnímame postupné obrodenie tvorby pre deti. Na konci roku 2013 mal v televízii úspešnú premiéru seriál Mimi a Líza (Katarína Kerekesová). Jeho hrdinky sa stali súčasťou nielen slovenského mediálneho priestoru, ale aj domácností s malými deťmi. O dopyte po domácej tvorbe pre deti sa hovorí ako o vyprahnutej zemi, do ktorej Mimi a Líza vsiakli v knižnej, televíznej a DVD podobe. Aktuálne je vo výrobe okrem novej série Mimi a Lízy niekoľko ďalších večerníčkov podporených AVF a RTVS, dokonca by mal byť tento rok uzatvorený dlhoročný projekt Mať tak o koliesko viac (My Studio) s 52 časťami.

Rok 2014 síce nepriniesol prevratné zmeny ani ocenenia zatiaľ „čerstvých“ filmov, ale ani nenaznačuje stagnáciu. Animácia na Slovensku sa pomaly vyvíja a rastie do všetkých smerov.

Eva Šošková ( filmová publicistka )
FOTO: ASFK