Peter Nágel,

riaditeľ Art Film Festu

Na Audiovizuálnom fonde je vraj dusno. Po dlhšie trvajúcom období relatívneho pokoja sa pozornosť nielen kinematografickej obce opäť nasmerovala na Grösslingovú 53. Od roku 2011 som s menšími prestávkami členom odbornej komisie AVF. Tej, ktorá posudzuje žiadosti a rozdeľuje finančné prostriedky na hrané audiovizuálne diela. Najskôr rozhodovala o „veľkých“ peniazoch skupina v deväťčlennom zložení, neskôr zredukovaná na sedemmiestne obsadenie. V posledných dvoch rokoch má aj táto komisia päť vylosovaných členov. Zdôrazňujem – vylosovaných. Aj pre mňa bolo záhadou, ako som sa ocitol vo schvaľovacom konaní niekoľkokrát za sebou. Pravda však bola jednoduchá. Proste moje meno v prítomnosti dvoch členov dozornej rady riaditeľ fondu z ďalších vyše dvadsiatich náhodne vybral. No, ale vysvetľujte to „odbornej“ verejnosti...

Ďalším z evergreenov je, že väčšina členov v komisii sa „spoľahlivo dohodne“, ktorým žiadostiam je potrebné venovať „zvýšenú“ pozornosť. Nemám nič proti konšpiračným teóriám, ale som skôr za vyjadrenie názoru priamo v hodnotiacej diskusii. Čo však s tým, ak sa niektorí členovia nevyjadria vôbec – za ani proti – a potom sa k niekomu priklonia. Netrpím ilúziou, že podporené musia byť len tie žiadosti, ktoré oslovia mňa. Ale priznávam, že občas je ťažké zmieriť sa so skutočnosťou, že „aj doma i v zahraničí oceňovaná mladá generácia slovenských filmárov“ je niekoľkokrát za sebou v odbornej komisii ignorovaná výhradami typu „snáď si nemyslia, že budú nakrúcať všetko, čo predložia“. Pritom žiadosti, ktorých kvalita je niekedy prinajmenšom diskutabilná, podporu získajú.

A nedávno som si prečítal „otvorený list“, že na fonde vládne korupcia. Podporené žiadosti znamenajú „povinný“ bakšiš do konkrétneho vrecka. A preto je nevyhnutné celý fond podrobiť detailnej a hĺbkovej kontrole, aby sa tieto nekalé praktiky (ne)potvrdili...

Od nového roku sa bude ešte dôkladnejšie posudzovať každá jedna žiadosť. Nie preto, že si to niekto želal alebo nariadil. Inovovanému systému pravidiel predchádzala niekoľkomesačná diskusia, vnímajúca spomínané signály „zvonka“. Hoci ide o stav, ktorému musí aj Transparency International zatlieskať, nemám ilúziu, že nastane trvalé obdobie „fajky mieru“. Možno sa vďaka precíznejšiemu hodnotiacemu procesu na Slovensku nenakrúti viacej nadpriemerných filmov. Ale ak to zamedzí vzniku tých zbytočných, má najnovšia úprava pravidiel zmysel. A verím, že sa prečistí vzduch.