Detské časy 
v rozdelenom svete

Koniec šesťdesiatych rokov. Peter vyrastá u starých rodičov a vymýšľa najrôznejšie spôsoby, ako sa dostať za hranice za rodičmi, ktorí emigrovali do Viedne. Taký je základ príbehu nového hraného filmu režiséra Juraja Nvotu Rukojemník.

Spomienky na svoje vlastné detstvo premietli do scenára Peter Pišťanek a Marian Urban, ktorým sa podarilo natáčaním predbehnúť vydanie rovnomennej knihy. „Väčšinou filmy vznikajú na motívy knižne publikovaných románov, poviedok. V tomto prípade však kniha vznikla neskôr ako scenár filmu. Postupne, ako sme písali scenár, Peter vkladal svoje prvotné minipríbehy do tvoriaceho sa románu, ktorý dotvára vesmír filmu a súčasne tvorí autonómny, od filmu nezávislý celok,“ hovorí Urban, ktorý je zároveň producentom Rukojemníka. „Hoci s Petrom nie sme úplne rovesníci, nebol problém spájať situácie, charaktery, útržky spomienok do celkom nového spoločného príbehu, charakterizujúceho jednu z tragikomických podôb dnes už asi legendárnych šesťdesiatych rokov minulého storočia,“ pokračuje Urban a priznáva, že prakticky každý dialóg a situácia, hlavne čo sa týka detských protagonistov, je spracovaním jeho, Pišťankových aj Nvotových konkrétnych spomienok.

„V mojom detstve podobne ako v Pišťankovom hral starý otec veľmi zapamätateľnú rolu. Každý deň ma brával na Kolibu, k Dunaju, na Hrad a rozprával mi príhody zo svojho života. Narodil sa
v roku 1883. Ani do škôlky som nemusel chodiť. Keď som to spomínal svojej osemročnej dcére, povedala, že už vie, prečo som taký nevychovaný. Vzťah sa tvorí kontaktom. Absurditu hranice si v našom príbehu uvedomujem srdcom najsilnejšie, keď vnuk znovu získa rodičov a stráca starého otca. Navždy," približuje režisér Juraj Nvota. Do hlavnej úlohy malého Petra si vybral Richarda Labudu (vnuka Mariána Labudu). Ten si opisované puto so starým otcom vytvoril pred kamerou s Milanom Lasicom a v úlohe starej mamy sa predstaví Libuše Šafránková. „Rukojemník je minulosť, ktorú môžu priblížiť deťom dospelí na vlastnom príbehu,“ myslí si Nvota.

Príbeh snímky, ktorý sa odohráva počas všetkých ročných období, sa nakrúcal v Bratislave a na Záhorí vo Vysokej na Morave, v Záhorskej Vsi, v Borinke a okolí. Počas zimy sa natáčanie presunulo aj do Rakúska (Alpy, ľadovec Kaunertal), keďže na Slovensku neboli priaznivé snehové podmienky. Do Rukojemníka sa podľa tvorcov vyrábali náročné digitálne triky. „Je to historický film, a hoci architekt našiel domy, ulice a byty zo šesťdesiatych rokov, objektív kamery sústredený na akciu postáv nechtiac zabral aj nepatričnú strechu v pozadí či plastové okno v susedstve. Našťastie, grafickou úpravou obrazu sa tieto chyby za peniaze dajú ľahko odstrániť. Ale producent musí riešiť aj väčšie dilemy, ako napríklad či reálne postaviť pol kilometra dlhú hranicu, alebo ju vyrobiť digitálne,“ rozpráva Nvota, ktorý má už svetovú premiéru Rukojemníka za sebou, pretože film sa pod názvom Jak jsme hráli čáru dostal minulý mesiac do českých kín.

„Pôvodne mala byť premiéra v rovnaký deň v Česku i na Slovensku. Pri príprave distribučnej stratégie pre slovenské kiná vyjadril distribútor obavy, že pri nasadení nemenovaného blockbustera a niekoľkých žánrovo obľúbených filmov by Rukojemník pravdepodobne nemal šancu prežiť v kinách viac ako týždeň, najmä mimo Bratislavy. Zdá sa, že slovenský film je zväčša to posledné, čo majiteľov kín zaujíma. Navyše Rukojemník patrí k tomu druhu slovenských filmov, aké sa u nás viac než 25 rokov nenakrúcali, preto je veľmi zložité odhadnúť, aké skupiny potenciálnych divákov môže osloviť. No distribútor a majitelia kín potrebujú najmä istotu,“ prezradil Urban. V Česku podľa neho vzhľadom na niekoľkonásobne väčší počet sál taký problém nie je. Podmienkou českej distribúcie bol však dabing. No v pôvodnej slovenskej verzii by film mali vidieť diváci Českej televízie – jej predstavitelia ju prisľúbili odvysielať v repríze. Český kinodistribútor CinemArt už dokonca ponúka Rukojemníka aj školám. Slovenský distribútor informoval producenta, že bude ponúkať školské predstavenia približne mesiac po uvedení filmu do kín.  

Rukojemník (r. Juraj Nvota, Slovensko/Česko, 2014)

► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 562 517 eur (55 percent z rozpočtu tvorí podpora z Audiovizuálneho fondu a RTVS, ostatné prostriedky sú od českých a slovenských koproducentov a partnerov projektu)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: 15 kusov DCP a toľko blu-ray nosičov, koľko bude potrebných v druhej a tretej vlne distribúcie

► JANUÁROVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: Do 20. januára tento titul nie je v programe kina.

Zuzana Sotáková
FOTO: Alef Film & Media 

Nevšedný návrat k Povstaniu

Slovenské národné povstanie. Téma, ktorá rokmi nestráca nič zo svojej naliehavosti. Významné jubileum SNP sa v tejto filmovej sezóne snažili uchopiť hneď niekoľkí tvorcovia. Kreatívny dokument režisérky a scenáristky Anny Gruskovej sa v konkurencii určite nestratí. Filmová novinka Návrat do horiaceho domu má originálnu hrdinku Chavivu Reickovú, silný odkaz a kladie mimoriadne aktuálnu otázku: Ako môže v krajine, ktorá v SNP bojovala proti extrémizmu, opäť bujnieť nenávisť k menšinám?

„Mňa a našťastie aj producentku Mirku Molnár Ľachkú zaujala Chaviva svojou odvahou a statočnosťou, kombinovanými so sympatickými ľudskými slabosťami. Pomáhala budovať dnešný Izrael a prešla rovnakým výcvikom ako Ian Fleming, ktorý na základe týchto svojich skúseností vytvoril postavu Jamesa Bonda,“ hovorí o výbere výnimočnej hrdinky Anna Grusková. Vznik filmu Návrat do horiaceho domu je úzko spätý s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. „Oslovil ma jeho riaditeľ Stanislav Mičev, ktorý rozbehol viacero aktivít na pripomenutie pamiatky Chavivy Reickovej a videl aj môj predchádzajúci film Rabínka. Ten rozprával príbeh bratislavskej židovskej aktivistky Gisi Fleischmannovej. Chaviva Reicková sa mala s Gisi stretnúť na Slovensku a dostať od nej peniaze. To však už nebolo možné.“

Chaviva Reicková – žena, ktorá sa neváhala vrátiť do krajiny sužovanej vojnou, vstúpila do britskej spravodajskej služby a bola zanietenou sionistkou. Nešlo o obyčajnú tridsiatničku, jej odvážny boj za slobodu utláčaných prekračuje aj dobové hrdinstvo.

„V súčasných politických pomeroch v Izraeli by film mohol ľahko vyznieť ako jednostranná propaganda. To pochopiteľné a krásne nadšenie, s ktorým Židia v Chaviviných časoch budovali svoju zasľúbenú krajinu, dnes vstupuje do nových súvislostí. Ako hovorí na začiatku filmu riaditeľ arabsko-izraelského vzdelávacieho campusu, pomenovaného práve po Chavive Reickovej, Palestínci aj Izraelci musia nájsť mierovú budúcnosť a musia sa o ňu usilovať obe strany, lebo to je jediná možná budúcnosť Izraela,“ dodáva k ďalšiemu tematickému rozmeru dokumentu jeho scenáristka a režisérka.

Návrat do horiaceho domu prináša okrem pútavého príbehu Chavivy Reickovej aj nové historické skutočnosti. Množstvo archívnych materiálov, putovanie po Chaviviných stopách v medzinárodnom kontexte a intenzívne spomienky pamätníkov. „Keď Chaviva Reicková odchádzala na misiu späť na Slovensko, do povstania, povedala, že sa vracia do Európy ako matka, ktorá sa vrhá do horiaceho domu po svoje deti. Mimochodom, práve tento európsky rozmer umožnil, že sme dostali podporu
z Európskej únie,“ objasňuje názov filmu autorka s pochopením pre ženské postavy. A čo bolo pre Annu Gruskovú počas nakrúcania filmu najnáročnejšie? „Zachytiť vnútorný svet hrdinky, nielen vonkajšie, ale aj jej vnútorné boje. Pomáhajú tomu jej monológy, ktoré nás filmom sprevádzajú. Vznikli na základe jej listov, spomienok pamätníkov a trocha aj mojej intuície. Ďalej som chcela divákom poskytnúť aj zmyslové, rýdzo filmové vnímanie jej cesty cez farby, zvuky, hudbu, originálne detaily, ktoré vedia povedať viac než dlhé rozprávanie.“

Stojí za to vymeniť lásku či rodinu za hrdinské skutky? Aký je odkaz Chavivy Reickovej – pre Banskú Bystricu, Slovensko, Izrael aj Európu – dnes, v čase silnejúcich nacionalistických hnutí? Aj toto sú naliehavé otázky kreatívneho dokumentu Anny Gruskovej, ktorá pozýva divákov na film týmito slovami: „Popri pútavom Chavivinom príbehu sa v ňom môžu dozvedieť veľa o histórii budovania Izraela, o Slovenskom národnom povstaní z málo známeho aspektu úlohy spojeneckých misií alebo o výcviku Jamesa Bonda. A môžu rozmýšľať nad tým, ako by sa zachovali oni, keby im horel dom. Aj nad tým, či nám v Európe náhodou už opäť niečo nehorí.“

Na vzniku snímky sa koprodukčne podieľal aj Slovenský filmový ústav. Tento dokument sa bude premietať v kinách vďaka iniciatíve jeho tvorcov a producentov, nemá klasické uvedenie prostredníctvom distribučnej spoločnosti. Viac informácií o Návrate do horiaceho domu nájdete na internetovej stránke www.haviva.sk.

Návrat do horiaceho domu (r. Anna Grusková, Slovensko, 2014)

► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 81 000 eur (podpora AVF: 17 000 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: Naplánované sú DCP nosiče, blu-ray a DVD formáty, konečný počet nebol v čase uzávierky Film.sk známy a závisel od úspechu vo fundraisingovej kampani.
► JANUÁROVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: Do 20. januára tento titul nie je v programe kina.

Róbert Pospiš ( filmový publicista )
FOTO: haviva.sk