Piate zníženie cien potešilo pracujúcich

Filmové týždenníky ako žáner spravodajského filmu sú dnes vzácnosťou. Na Slovensku sa o ne vo svojich zbierkach stará Slovenský filmový ústav (SFÚ), ktorý ich v spolupráci so spravodajskou televíziou TA3 uvádza v jej programe. V mesačníku Film.sk ich čitateľom približuje Milan Černák, ktorý pôsobil ako dramaturg a režisér Spravodajského filmu.

Nevedno, čo bolo toho príčinou, ale je neodškriepiteľné, že v týždenníkoch sa v polovici päťdesiatych rokov dĺžka šotov postupne skracovala. Možno to spôsobila vyššia profesionalita tvorcov (neslobodno zabúdať, že v tom čase sme začínali takmer všetci ako amatéri a profesionalizovali sa na pochode) či prechodné zvýšenie počtu snímok zo zahraničných zdrojov, ale výsledkom bolo, že sa do jedného žurnálu podarilo režisérovi vtesnať desať i viac šotov, ktorých dĺžka nedosahovala v priemere ani minútu, a to zvyšovalo tematickú pestrosť celku. Aj keď to vždy nezaručovalo, že divák už nemusel sledovať dlhé tri minúty „dramatickosť“ novej metódy dojenia kráv/rekordérok – no predsa bolo takýchto šotov menej.

Hneď v prvom týždenníku roka mohol divák nazrieť do Hamburgu, Bruselu, anglického Sunderlandu a s Nikitom Chruščovom navštíviť Indiu. Slovenské deti na oplátku navštívil Dedo Mráz: dobrým porozdával darčeky a tie sa mu za to odvďačili piesňami a tancami. Prvé číslo bolo naozaj bohaté: nechýbala v ňom česká romantická poézia, štylizovaná kritika plytvania energiami, ani konkrétna kritika popíjania v krčmách ako prejavu kapitalistického tmárstva. Nuž, na jeden žurnál nevídane pestrá nádielka – ozaj ako od Deda Mráza...

V Anglicku začali stavať prvú atómovú elektráreň (TvF č. 2), zatiaľ čo v Sovietskom zväze prvá už dva roky fungovala. V Leningrade otvorili prvý úsek metra – nuž to v Londýne funguje už od roku 1863. Takže Anglicko – Sovietsky zväz 1:1.

A aby to nebolo len o ťažkom priemysle, prišli si na svoje aj gurmáni (č. 3): v Moskve otvorili reštauráciu Praha. Okrem plzenského piva boli atrakciou aj „ruské vajíčka“. Neviem, kto u nás vymyslel tento originálny názov, ale v Rusku túto pochúťku nepoznali a stala sa lákadlom. Nečudo, že hostia hodiny čakali na voľné miesta.

Trenčiansky Zlatokov neokrášľoval iba české a slovenské ženy. Jemná práca zlatníkov (č. 4) zaujala aj v zahraničí, exportné zásielky smerovali do Egypta. Zaujímavá reportáž o rádioamatéroch pripomenula 50. výročie smrti vynálezcu rádia Rusa A. S. Popova. Ozaj, a nebol to náhodou Slovák Jozef Murgaš, čo tvrdíme my, Srb Nikola Tesla z rakúskej monarchie, čo tvrdia Chorváti, alebo dokonca Gugliemo Marconi, čo tvrdí ostatný svet? Hlavná vec, že to niektorý z nich objavil, a či sa podelili o autorský honorár – ak nejaký bol –, to môže byť dnes každému ľahostajné. Na Sachaline domestikovali mývaly zo Severnej Ameriky. Dnes je to medvedík čistotný a podľa najnovších správ sa ich únia chystá vyhubiť ako v Európe neželaný invázny druh. Tak si ich ešte pozrite – na Sachaline.

Sliepky začali znášať vajcia aj v zime (č. 5)! Vo výskumnom ústave Vígľaš zvýšili nosnosť až na 200 vajec ročne, za čo dostali cenu SAV. Vtedy ešte nemerali štvorcové centimetre ich životného priestoru ani kategórie krmív: sliepky zobali zelenú trávičku a znášali žlté vajíčka. Aké jednoduché. V rámci šetrenia drevom ho na stavbách úspešne nahrádzali betónom a pôtorskí baníci zvyšovali ťažbu (nekvalitného) uhlia až na 140 %. Karol Divín sa opäť stal majstrom republiky v krasokorčuľovaní.

„Na Václavskom námestí v Prahe sa zrejme niečo stalo. Áno – zastavil tu náš nový šesťsedadlový osobný voz Tatra 603,“ predstavuje komentár (č. 6) nové osobné auto, ktoré bolo nasledujúce desaťročia ozdobou našich ciest. Dosahovalo rýchlosť 170 km/h a malo ďalšie vynikajúce parametre. Malo jedinú chybu: stalo sa symbolom papalášizmu, lebo „normálny“ občan sa k nemu nedostal. Teraz je to jednoduchšie: papaláš-nepapaláš, každý si môže vybrať z celosvetovej produkcie, za čím mu srdce piští. Len by si mal predtým skontrolovať bankové konto...

Aby sa dostupnosť televízneho signálu rozšírila aj na južné Slovensko, finišovali práce na stavbe televízneho vysielača v Bratislave (č. 7).

V ôsmom čísle žurnálu bola prvá reportáž zo zimných OH v talianskej Cortine, ale pre divákov bol atraktívnejší šport z druhej strany zemegule: v Kalifornii hrali basketbal – delfíny.

Začiatok roka 1956 bol typický nevídanými mrazmi (č. 9 a 10): teplota 9. februára klesla na najnižšiu hodnotu za 105 rokov, v Bratislave zamrzol Dunaj a napadlo 60 cm snehu. Spôsobilo to dopravnú kalamitu a stavbári prestali pracovať, čo ohrozilo plán výstavby.

Družstevníci v Zelenči si dali na počesť XX. zjazdu sovietskych komunistov záväzky, lebo ešte netušili, čo vedel len Nikita Sergejevič a niekoľko jeho prívržencov. Ba ani v reportáži zo zjazdu (č. 11) niet zmienky o tom, čoho sa Chruščov vo svojej tajnej správe odvážil: vyriecť pravdu o kulte osobnosti Stalina a jeho dôsledkoch. Naopak, v Bratislave otvorili výstavu, ktorá mala dokumentovať, ako „sa škorpióni z Wall Streetu pokúšajú púšťať jedovaté sliny cez vysielač Slobodná Európa, 180 000 balónov nenávisti vypustila táto pirátska spoločnosť“. Na úseku Žilina – Spišská Nová Ves dokončili montéri elektrifikáciu železničnej trate.

Týždeň vo filme č. 12 oslávil ako každoročne ženy na ich medzinárodný deň a rovnako tradičný Marec – mesiac knihy ozdobil Ján Kostra prednesom básne.

Zima vo svete neustávala: v Čechách museli na zamrznutú Labe zavolať ľadoborec, gdanský prístav bol tiež ochromený (č. 13). A v Japonsku usporiadali najväčšiu výstavu ľadových sôch.

V Kulichovej doline odstraňovali následky katastrofálnej lavíny, ktorá si 8. marca vyžiadala 16 ľudských životov (č. 14). Považskobystrická fabrika začala vyrábať prvý malý motocykel Pionier.

Myjavský muzikant Samko Dudík sa dožil 75 rokov (č. 15). Jedenásť rokov po vojne našla bývalá juhoslovanská partizánka svoju stratenú dcéru, keď ju ako vojnovú sirotu spoznala vo filmovom týždenníku. Taká bola sila žurnálu v časoch, keď facebook neexistoval ani v najsmelšej fantázii!

Pracujúci v celej našej vlasti ráno 31. marca napäto čakali na dennú tlač, aby sa mohli dočítať o zlacnení 22 000 druhov tovarov, čo im spôsobilo obrovskú radosť a pridalo chuť do práce (č. 16). Najmä ženám, ktorým „zákazkové závody“ pripravili nové kolekcie jarnej a letnej módy.


FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2015
4. 7. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 1/1956 a 2/1956 (repríza 5. 7. o 15.30 hod.)
11. 7. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 3/1956 a 4/1956 (repríza 12. 7. o 15.30 hod.)
18. 7. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 5/1956 a 6/1956 (repríza 19. 7. o 15.30 hod.)
25. 7. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 7/1956 a 8/1956 (repríza 26. 7. o 15.30 hod.)

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – AUGUST 2015
1. 8. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 9/1956 a 10/1956 (repríza 2. 8. o 15.30 hod.)
8. 8. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 11/1956 a 12/1956 (repríza 9. 8. o 15.30 hod.)
15. 8. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 13/1956 a 14/1956 (repríza 16. 8. o 15.30 hod.)
22. 8. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 15/1956 a 16/1956 (repríza 23. 8. o 15.30 hod.)
29. 8. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 17/1956 a 18/1956 (repríza 30. 8. o 15.30 hod.)

Milan Černák