Pokiaľ dnes stačí na status idolu vizáž, naše mamy mali okrem vizuálneho zážitku aj ten umelecký. Milan Kňažko patrí do výraznej generácie hercov, ktorá dokázala rovnako kvalitne stvárniť postavu na javisku, v televíznej inscenácii aj na veľkom plátne. V auguste oslávi Kňažko sedemdesiatku.

Štúdium herectva na VŠMU absolvoval v prelomovom roku 1968 a dnes už ťažko uveriť, že ho na prvý pokus na školu neprijali, pretože mal vraj zlý hlas. Po stáži vo Francúzsku sa Milan Kňažko vrátil na Slovensko, pôsobil v Divadle na Korze, na Novej scéne a napokon v SND. Na Novej scéne si zahral aj v hre Amadeus, ktorá sa stala predlohou pre Formanov film. Miloš Forman videl množstvo inscenácií Shafferovej hry a táto ho údajne mimoriadne inšpirovala. „Všetci zhodne ocenili, že hlboký tragikomicko-sarkastický podtón v predmetnom úseku Mozartovho života našiel v Kňažkovi ideálneho interpreta,“ povedal režisér Vladimír Strnisko. A práve istý ironický nadhľad, s ktorým stvárňoval jednotlivé postavy, sa pre Kňažkovo herectvo stal typickou črtou.

Postupne sa vypracoval na všestranného herca, dozrel na predstaviteľa náročných a rozporuplných postáv, ale dokázal, že je aj komediálnym hercom. Jeho filmografia je bohatá a čo do charakterov pestrá. Z filmov treba spomenúť Nevestu hôľ, kde stvárnil jednu z prvých hlavných úloh, a medzi dôležité diela určite patria Rusalka, Zánik samoty Berhof, Devět kruhů pekla či „československý Prelet nad kukučím hniezdom“ Dobří holubi se vracejí. V snímke Dušana Kleina ukázal celú šírku svojho hereckého talentu, podľa dobovej kritiky podal životný herecký výkon a siahol až na dno svojej duše.

Prijal však aj úlohy vo filmoch, za ktoré si po roku 1989 vyslúžil kritiku, ako bola postava kapitána Nálepku v Ťapákovej snímke Zajtra bude neskoro. Ako uviedol, až počas nakrúcania si uvedomil, že tvorcom nejde o zachytenie príbehu daného človeka, ale príbehu nehynúceho priateľstva so Sovietskym zväzom.

Počas Nežnej revolúcie sa Kňažko aktívne zapojil do politického diania, tejto oblasti sa venoval niekoľko rokov a herectvo išlo bokom. Napokon sa však na javisko a pred kamery vrátil. V roku 1997 prijal v Štúdiu S rolu Augusta v inscenácii Kumšt, za ktorú v ankete slovenskej divadelnej kritiky Dosky ‘98 získal miesto v prvej desiatke najlepších mužských hereckých výkonov roka. Filmové ponuky však prichádzali najmä z Česka (Lidice, Hranaři, Normal), na Slovensku nakrúcal televízne snímky a seriály (napríklad Čerešňový chlapec, Kriminálka Staré mesto, Nesmrteľní).

V súčasnosti si držiteľ vysokých francúzskych vyznamenaní Komandér umenia a literatúry (Commandeur des arts et lettres) a Dôstojník Čestnej légie (Officier de la Legion d’Honeur) úlohy v divadle a vo filme veľmi starostlivo vyberá. „Neakceptujem ponuky len preto, aby som v nejakom filme hral, alebo aby som sa objavil na plátne, takéto veci ma už nezaujímajú,“ vyjadril sa počas MFF Art Film Fest, kde si v roku 2010 prevzal cenu Hercova misia. Najbližšie uvidíme jubilujúceho Milana Kňažka v pripravovanom filme Ondreja Šulaja Agáva.

Mariana Jaremková ( filmová publicistka )
FOTO: Milan Kňažko v Ťapákovom filme Návrat Jána Petru, zdroj: archív SFÚ

V auguste oslavuje sedemdesiatku režisér Miloslav Luther, ktorý patrí k najskúsenejším tvorcom inklinujúcim k historickým látkam, no neraz v nich odkrýva tematické okruhy s univerzálnou platnosťou.

Skôr než začal rodák z obce Jakub (teraz mestská časť Banskej Bystrice) študovať na pražskej FAMU, získal cenné skúsenosti ako asistent réžie pri Barabášovom televíznom filme Krotká, Balaďovej Dáme aj Havettovej Slávnosti v botanickej záhrade. Na FAMU nastúpil v roku 1968, ale neskôr obdobie jeho štúdia poznačila normalizácia. Ako absolvent pracoval v 70. rokoch pre Spravodajský film aj pre Československú televíziu Bratislava.

Spomedzi jeho ranej tvorby treba spomenúť najmä televíznu adaptáciu novely Thomasa Manna Mário a kúzelník (1976), za ktorú získal hlavnú cenu v kategórii dramatických programov na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle a viacero ďalších ocenení. Aj jeho nasledujúca televízna tvorba sa spájala s adaptáciami, no po literárnych predlohách neraz siahol aj pri kinofilmoch. Do polovice 80. rokov nakrútil pre televíziu adaptácie noviel Alfonza Bednára (Ráno pod mesiacom, 1979), Choderla de Laclos (Nebezpečné známosti, 1980) či Jozefa Gregora-Tajovského (Starý včelár, 1981). Dodnes je známa predovšetkým jeho päťdielna epická sága Lekár umierajúceho času (1983), kde azda najväčšmi uplatnil svoju ambíciu odhaľovať spôsoby myslenia, cítenia a konania historických postáv v bežných i vyhrotených situáciách.

Veľmi zaujímavá je Lutherova tvorba v polovici 80. rokov. Ide o koprodukčnú „trilógiu“ so Západným Nemeckom – rozprávky Kráľ Drozdia brada (1984) a Mahuliena zlatá panna (1986), ku ktorým sa pridala historická detektívka Zabudnite na Mozarta (1985), kde účinkoval aj svetoznámy Armin Mueller-Stahl. Len o niečo neskôr Luther nakrútil film z obdobia druhej svetovej vojny Chodník cez Dunaj (1989).

V porevolučnom období patria medzi významné jeho ďalšie historické filmy Anjel milosrdenstva (1993) a Útek do Budína (2002). Najnovšie sa k historickej téme vrátil snímkou Krok do tmy, na ktorej spolupracoval aj so svojím bratom – kameramanom Igorom Lutherom. Celkovo sa režisér od začiatku svojej kariéry zaujímal o príbehy, ktoré rozprávajú o tom, ako sa človek pokúša odolávať mocenským tlakom. Aj jeho štýl je z veľkej časti homogénny. Na jednej strane je známy princíp Čechovovej pušky, na strane druhej zmysel pre tlmenú štylizáciu obrazov, keď nachádza, podobne ako jeho brat Igor, zaľúbenie v pološere a v polotieňoch. Luther tvorí predovšetkým epicko-dramatické filmy, kde pracuje s gradáciou konfliktov, no v jeho snímkach sa nájde priestor aj pre lyrické obrazy, ktoré priamo nesúvisia so zápletkou. V jeho dielach teda dostávajú obrovský priestor obrazy aj – a to najmä – herci na plátne. Podstatu jeho tvorby by sme mohli označiť za syntézu konkrétneho a expresívneho v hereckej postave.

PREDAJŇA KLAPKA.SK PONÚKA: DVD Chodník cez Dunaj, Mahuliena zlatá panna, Útek do Budína – režisérska verzia

Marcel Šedo ( poslucháč audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU v Bratislave )
FOTO: archív SFÚ