K Rytmusovi za dvere

„Utieklo to ako voda. Osem rokov zase nie je až taká dlhá doba. V živote ľudí sa nemusí nič udiať. Dokonca ani vizuálne sa človek až tak nezmení. Prípad Rytmusa bol, našťastie, iný.“ Slová scenáristu a režiséra filmu Rytmus: Sídliskový sen Mira Drobného napovedajú, že do našich kín nemieri bežný dokument. Distribučnú premiéru má 20. augusta.

Drobný prežil s Patrikom Vrbovským alias Rytmusom takmer desaťročie. Jedna z najpopulárnejších postáv našej hudobnej scény mu dovolila nazrieť do svojho súkromia a výsledkom je film, ktorý pravdepodobne vzbudí rozporuplné reakcie. Tie od prvých divákov na kontrolných projekciách sú podľa Drobného vzácne rovnaké: „Silné emócie, výraz prekvapenia, že videli niečo neočakávané, a vzápätí otázka: To vám Rytmus dovolí zverejniť?”

„Sídliskový alebo detský sen má každý z nás. Naplniť ho, to je cieľom Rytmusových fanúšikov, ,neutrálnych‘ divákov, ale aj Patrikových ,hejterov‘. Film je určený všetkým, ktorí snívajú svoje sny. Je to príbeh inšpirácií, akou cestou sa vybrať, aby sme si po ôsmich rokoch mohli povedať, že sme sa posunuli a sme šťastnejší,“ dodáva k názvu filmu samotný režisér. Populárna osobnosť, ktorá prirodzene priťahuje pozornosť médií aj širokej verejnosti – Rytmus je v istom zmysle slova generačný hrdina. Napriek (či aj vďaka) svojej kontroverznosti a charakteristickému sebavedomiu. „Je zaujímavé, aké rôznorodé sú reakcie publika. Mužský divák vidí vo filme iné myšlienky ako ženský. Bol som svedkom, ako sa jeden pár po premietaní pohádal, lebo každý si film vyložil po svojom. Na druhej strane je dobré, že si tam vie nájsť ten svoj príbeh Rytmusov fanúšik, ale aj človek, ktorý sa o Patrika vôbec nezaujíma. Film je o jednom sne, ktorý mal malý chlapec vo svojej detskej izbe na sídliskách v českom Přerove a slovenských Piešťanoch, a ten sen sa mu splnil,“ ozrejmuje Miro Drobný.

Pri obdobných dokumentoch je mimoriadne dôležitý celkový prístup k vykresleniu ústrednej postavy. „Mal som jeden-dva námety, ako sa uberať, ale po troch rokoch nakrúcania prišla scéna, ktorá všetko zmenila. Potom som začal takmer odznovu. Život jednoducho nenaplánuješ. Mal som šťastie, že Patrik podvedome ukončoval určitú etapu svojho života a ,písal‘ svoj silný, emotívny filmový scenár. Prekvapil ma úprimnou sebareflexiou. Patrik dokáže vidieť sám seba z nadhľadu a triezvo zhodnocovať svoj obraz alebo činy,“ vysvetľuje režisér a scenárista v jednej osobe prístup k Rytmusovmu filmovému príbehu. Ten je nepochybne určený najmä jeho fanúšikom. Ponúka možnosť spoznať výraznú osobnosť do väčšej hĺbky. Takéto zadanie si vyžaduje veľkú mieru filmárskej trpezlivosti, ale aj odvahy. „Najdôležitejšie bolo získať si dôveru Patrikovej rodiny a jeho najbližších. Predstavte si, že sa niekto začne hrabať vo vašom súkromí a vyťahovať kostlivcov zo skrine. Najmä Patrikova mamina Vlasta má odo mňa veľký rešpekt, že nám to dovolila. Samotný Patrik pristupoval k filmu trochu s dešpektom. Myslím si, že až záverečná hodina nakrúcania ho presvedčila, že zvolená cesta je správna. Divák v kine po filme pochopí, o čom hovorím.“ Slová Mira Drobného naznačujú, že náročné časozberné nakrúcanie neprebiehalo bez konfliktov. „Patrik nezasahoval do nakrúcania ani do strihu filmu. Po poslednej klapke sa náš vzťah dostal do ideálneho stavu, navzájom sa rešpektujeme a dôverujeme si,“ dodáva filmár.

Rytmusove aktivity sa každým rokom rozširujú, no ešte vždy je to predovšetkým hudobník, ktorý patrí na Slovensku k tým najúspešnejším. Akú úlohu hrá v Sídliskovom sne jeho hudba? „Bez Rytmusových pesničiek by ten film jednoducho nemohol existovať. Dokonca sme uvažovali, že na plagát dopíšeme aj účinkujúcich v tanečných úlohách – Fredyho Ayisiho, Johnnyho Perfekta či Lady Mel. Sídliskový sen je viac hudobný ako biografický film. Bude to asi ešte dlhá diskusia, kam ho presne zaradiť,“ odpovedá autor dokumentu.

Nech už je teda váš pohľad na osobu Patrika Vrbovského alias Rytmusa akýkoľvek, Sídliskový sen by mohol byť kľúčom k jej podstate. „Nie je to len fráza či marketingový ťah, že film ukáže Patrika tak, ako ho bežný fanúšik nepozná. Sídliskový sen nie je film, je to život, Patrikov život,“ uzatvára Miro Drobný.

Rytmus: Sídliskový sen (r. Miro Drobný, SR/ČR, 2015)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: V čase uzávierky Film.sk nebol rozpočet uzavretý.
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: 20 kópií, približne 50 pláten.

Róbert Pospiš ( filmový publicista )
FOTO: Itafilm

Otec, dcéra a starosti

Rodiace sa puto medzi otcom a dcérou a konfrontácia rozmaznanej mládeže s realitou obyčajnej dediny sú motívmi nového česko-slovenského filmu Andílek na nervy, ktorý na ne nazerá prostredníctvom humoru.

Keď 14-ročnej Viktórii zomrie mama, musí si vybrať, či bude žiť v detskom domove alebo na dedine s otcom, ktorého dovtedy nepoznala. A tak kroky mladej módnej blogerky zamieria zo sveta štýlovej mestskej spoločnosti na dedinu, ktorá je plná „exotov“ vrátane jej otca. Autorom scenára a režisérom filmu je Juraj Šajmovič, syn známeho slovenského kameramana. „Musím sa priznať, že podkladom pre námet aj scenár bolo ozaj veľa skutočných príbehov z môjho okolia. Z vlastného života viem, aké je to pre tínedžera ťažké, keď ho vytrhnú z prostredia, v ktorom dlho žil. Skutočne nie je ľahké nájsť si nových kamarátov a opustiť v tomto veku komunitu, ku ktorej patríte. Ďalšou inšpiráciou bolo, že svoju dcéru Báru som spoznal, až keď mala šesť rokov. Len málokto si vie predstaviť, čo je to potom za ,tanec‘, aby človek vykryl všetky štrbiny v takomto vzťahu,“ odkrýva Šajmovič podnety, ktoré viedli k filmu Andílek na nervy.

Komediálnou snímkou sa vinie aj motív postavenia súčasnej mládeže, ktorá má v porovnaní s predošlými generáciami mnoho odlišných čŕt. „Tieto veci sú videné prizmou doby s fenoménom rozmaznanej mládeže, ktorej rodičia kompenzujú nedostatok lásky prebytkom peňazí. Taký človek sa potom stáva na dedine atrakciou. Preto sme zvolili komediálny pohľad na tento, dalo by sa povedať, dobový fenomén,“ približuje Šajmovič, ktorý mal pred tromi rokmi v kinách rodinnú komédiu Tady hlídám já. Jeho novinka by mala priniesť humorné situácie aj vďaka samotnej dedine, ktorá je česká i slovenská a jej jedinečnú tvár vytvárajú rôzne typy charakterov.

„O postavách uvažujem vždy ako o svojbytných osobnostiach, ktorým musí herec v spolupráci so mnou vdýchnuť uveriteľnosť, emócie a ľudskosť,“ hovorí Šajmovič, ktorý mal pôvodne iné plány s hlavnou predstaviteľkou. „Hlavnú hrdinku som chcel najprv urobiť z úplnej neherečky. A tak som si dupol. No čím viac sa blížilo nakrúcanie, začal som chápať, že mám málo času na to, aby som ju všetko naučil. Veľmi som trpel, keď som tej dievčine nakoniec po prvej kamerovej skúške s Pavlom Řezníčkom (predstaviteľ otca, pozn. redakcie) musel povedať, že nebude hrať Viktóriu. Potom sme šli na stretnutie s Annou Kadeřávkovou, ktorá sa na kastingu umiestnila na druhom mieste.“

Nakrúcanie, ktoré trvalo 36 dní, prebiehalo len v Českej republike, konkrétne v Ředhošti, Žatci, Špindlerovom Mlýne a pri Prahe. „Veľmi som chcel nakrúcať v slovenských lokáciách, ale vzhľadom na to, že nám Audiovizuálny fond neposkytol ani euro, môj sen sa nesplnil. Ako polovičnému Slovákovi je mi to ľúto. Dúfam, že pri ďalšom filme to bude inak,“ dodáva Juraj Šajmovič.

Andílek na nervy (Andílek na nervy, r. Juraj Šajmovič, ČR/SR, 2015)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 16 miliónov Kč (približne 586 080 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: 5 – 10 DCP nosičov

Zuzana Sotáková
FOTO: Continental film