Premyslená stratégia je kľúčom k festivalom

Nedávny úspech filmu Deti režiséra Jara Vojteka a jeho tri ocenenia zo vzdialeného Medzinárodného filmového festivalu v Pekingu alebo úspešná festivalová púť nového filmu Koza Ivana Ostrochovského potvrdili trend posledných rokov. Slovenský film sa zobudil a prekračuje vlastné hranice. Máme viacero festivalovo úspešných filmov, významné ocenenia a tvorcov, ktorých meno už rezonuje v medzinárodnom audiovizuálnom prostredí. Neznamená to však, že umiestniť film do programu prestížnych zahraničných festivalov ide lusknutím prstov. „Žiaden návod neexistuje a ľahká úloha to nie je,“ hovorí Ľudmila Cviková.

Viditeľne prvý festivalový úspech v súčasnej audiovízii zaznamenal dokument Juraja Lehotského Slepé lásky. V roku 2008 ho vybrali do sekcie Quinzaine des Réalisateurs (Directors’ Fortnight) na MFF Cannes, kde získal Cenu Art Cinema Award. Významným bol nielen jeho výber spomedzi viac ako 2 000 snímok a medzinárodná premiéra v oficiálnom programe festivalu po tridsiatich siedmich rokoch od uvedenia filmu Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni, ale aj jeho priaznivé prijatie festivalovými návštevníkmi vrátane profesionálov z audiovizuálneho prostredia. O filme vyšli recenzie v prestížnych periodikách a začali sa oň zaujímať programeri mnohých zahraničných festivalov i svetové distribučné spoločnosti. Úspech sa dostavil vďaka najlepšej kombinácii. Tú predstavuje dobrý film a správna festivalová stratégia.

„Prípravu festivalovej stratégie odporúčam každému producentovi už pred samotnou výrobou filmu,“ hovorí nezávislá filmová kurátorka a poradkyňa pre festivalové stratégie Ľudmila Cviková. „Treba sa zamyslieť nad charakterom filmu a festivalom, na ktorý by sa hodil, pretože najdôležitejší je prvý festival, kde bude film odpremiérovaný a kde si ho môžu pozrieť festivaloví dramaturgovia z celého sveta. Nie každý film sa však dostane na prestížny festival (Berlín, Cannes, Karlove Vary, Locarno, Benátky, Rotterdam) a vtedy treba vypracovať inú stratégiu a kontaktovať sa s menšími alebo špecializovanými festivalmi. Iná situácia nastáva, ak producent pre svoj projekt nájde sales agenta už v začiatočnom štádiu výroby alebo pri postprodukcii. Sales agent sa stará aj o festivaly.“

Producent a režisér Peter Kerekes, ktorého filmy 66 sezón, Ako sa varia dejiny i Zamatoví teroristi pochodili mnoho festivalov, prednáša producentskú stratégiu na VŠMU. Skúsenosť s vlastnými filmami ho presvedčila, že dobrý štart filmu je naozaj veľmi dôležitý. Podľa neho už v momente, keď je hotový námet filmu, treba mať premyslené, na aký festival sa dá umiestniť. Festivalovú stratégiu si vyskúšal sám aj so sales agentom a nebráni sa priznať, že naplánovaná situácia sa môže vyvíjať úplne inak. Stalo sa mu to po mimoriadnom ohlase filmu 66 sezón, ktorý na festivaly umiestňoval sám, živelne, no pritom s úspechom. „Keď sme potom robili Kuchárov, mali sme sales agentku a premyslenú festivalovú stratégiu, ktorá totálne skrachovala. Film sme chceli odpremiérovať v Berlíne. Tušili sme, že nemáme šancu dostať sa do hlavnej súťaže, ale mohli sme sa dostať do sekcií Fórum alebo Panoráma, no film nevybrali. Dali sme ho teda do Nyonu, a to bola strategická chyba. Ukázalo sa, že nesmie byť režisér a producent v jednej osobe. Ako producent by som čakal minimálne na Karlove Vary, ak nie na Benátky alebo IDFA v Amsterdame, aby to malo elegantný štart. Ako režisér som však bol nedočkavý. Mal som pochybnosti či je to dobré, feedback som mal len od pár kamarátov, čo je vždy veľmi skreslené, a po piatich rokoch práce som chcel vedieť, ako ľudia na ten film reagujú.“

Kerekes si aj z týchto dôvodov myslí, že pre producenta je veľmi dôležitý dobrý sales agent. Pozná prioritu festivalov, vie dohodnúť festivalové projekcie a za producenta preberá aj celú agendu. V súčasnosti mu sales zabezpečuje Deckert Distribution, spolupracoval aj so spoločnosťou Taskovski Films. Podľa Alexandry Strelkovej, riaditeľky Národného kinematografického centra SFÚ, ktoré zabezpečuje prezentáciu slovenskej kinematografie na významných medzinárodných festivaloch typu A, „sales agent je partner pri propagácii filmu. Chce film predať, a ak sa s producentom dohodnú, môže využiť na propagáciu a umiestnenie filmu aj festivaly. Tie sú veľmi často v mnohých krajinách jediným spôsobom ,distribúcie‘ filmu v kinách. Vo väčšine prípadov sa sales agenti starajú aj o festivalový servis, a vtedy je producent alebo napríklad filmové centrum ,doplnkovým‘ partnerom, ktorý tiež komunikuje s festivalmi, no samotné uvedenie filmu sa rieši cez agenta. Ten preberá na seba veľkú časť práce so zabezpečením ponuky, prihlásením filmu i so samotnou organizáciou propagácie a prípravou propagačných materiálov“.

Dobrá propagácia však nestačí. Alfou a omegou je mať dobrý film. „Musí byť kvalitný, prinášať niečo nové, prekvapiť témou, formou, najlepšie po všetkých stránkach. Kvalita sa presadzuje sama. Možno treba byť aj diplomatickejší: poznať rozhodujúce osobnosti, vedieť film osobne ponúknuť a zdôrazniť, prečo je výnimočný,“ hovorí Cviková. Tieto slová potvrdzuje aj Kerekes. „V momente, keď je hotový námet a viem, čo s ním chcem robiť, tak sa predvediem na niekoľkých pitching fórach. Tie dávajú šancu stretnúť sa s ľuďmi, ktorí sa práve o tieto filmy zaujímajú. A keď je námet naozaj zaujímavý, tak o ňom začnú hovoriť a tešiť sa naň. Vystihuje to nemecké slovo ,Mundpropaganda‘ (tzv. ústna reklama, ,šuškanda‘). Na to vôbec nemusíš mať nakrútený materiál, niekedy stačí, že máš dobre napísanú tému, alebo vieš o tom zaujímavo rozprávať, alebo o tom nevieš vôbec rozprávať, ale máš pekné fotky. Musí tam byť niečo, čo zaujme. Neskôr je dobré film prezentovať na paneloch pripravovaných projektov.“

Podľa Cvikovej ročne vznikne približne 3 000 filmov a nie každý je možné dostať na prestížny festival. Konkurencia je veľká a festivaloví pracovníci hľadajú vždy to, čo vytŕča. Aj pre nich je dôležité priniesť na svoj festival originálne diela. „U nás sa ťažko konkuruje v atraktívnosti témy, nič také nemáme,“ uvažuje Kerekes o dokumentárnej tvorbe. „My môžeme konkurovať v hĺbke a zaujímavosti rozprávania. Napríklad o slepých ľuďoch bolo nakrútených milión filmov, ale Lehotského Slepé lásky prerazili tým, že boli filmovo veľmi zaujímavo vyrozprávané.“ Cviková konštatuje, že nie každý film má dispozície stať sa festivalovo úspešným a zarezonovať na konkurenčnom medzinárodnom trhu. Navyše, každý festival má vlastné špecifiká a programové zameranie, a to sa treba naučiť rozpoznať. „Dnešný festivalový svet je veľmi komplexný, orientovaný na trh, zaťažený množstvom prihlásených filmov a veľa filmov sa posiela na festivaly úplne zbytočne. Možno nadarmo naháňame fantóm festivalov a producenti by sa s niektorými filmami mali sústrediť na domáci trh, aby uspokojili domáceho diváka, a snažiť sa predať film do regionálnych distribúcií a TV.“

V súčasnosti existuje pojem „kreatívny producent“. Podľa Cvikovej sa takíto producenti aktívne zúčastňujú aj na tvorivých debatách už o samotnom scenári, preberajú ho s režisérom a vďaka svojim bohatým skúsenostiam sú schopní odhadnúť, aký typ filmu robia a zvoliť festivalovú stratégiu. „Na túto tému existujú rôzne prednášky a školenia, no z môjho pohľadu je to hlavne o hĺbke osobnej zainteresovanosti a kvality partnerstva v celom kreatívnom tíme,“ myslí si Strelková. „Ak má producent záujem film presadiť aj medzinárodne, tak by mal začať cestovať, zúčastňovať sa koprodukčných a networkingových fór, spoznávať sa s ľuďmi z festivalov, nadviazať a udržiavať s nimi kontakty. Osobné vzťahy sú niečo, čo sa nedá ničím nahradiť.“ Podľa Cvikovej „v našich regiónoch sa takýto typ producenta ešte len vyvíja, i keď úspechy na festivaloch dosahujeme.“

Bez kvalitného filmu a dobrej propagácie to jednoducho nejde. Katarína Tomková z Národného kinematografického centra SFÚ poukazuje aj na to, ako sa z kinematografie buduje „značka“. „To, čo dnes funguje napríklad v rumunskom filme, sa postupne buduje aj u nás. Úspechy filmárov jeden druhému pomáhajú, vytvárajú kontext, a tým sa zvyšuje záujem o celú národnú kinematografiu.“

Simona Nôtová
FOTO: Film Deti na festivale v Pekingu, zdroj: FB stránka filmu