Počas prvého polroka 2015 malo v slovenských kinách premiéru 119 filmov, čo je o štyri menej než za rovnaké obdobie minulého roka. Na druhý polrok ich distribútori zatiaľ naplánovali 97. Pokiaľ by sa to naplnilo, tak by sa tento rok dostalo do kín 216 noviniek – najmenej za posledné štyri roky.

Najviac noviniek majú spoločnosti Barracuda Movie (25), Forum Film (15) a Asociácia slovenských filmových klubov (12). Zatiaľ čo v rubrike Premiéry nájdete informácie o 33 filmoch, ktoré sa do kín dostanú už počas leta, v tomto článku sa sústreďujeme najmä na tie, ktoré uvidíte od septembra do konca decembra. Ani jeden z filmov už nebude na 35 mm nosiči a, naopak, až 14 noviniek bude aj vo formáte 3D, čo znamená nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Čo sa týka produkcie slovenských filmov, po rekordných rokoch 2012 – 2014 očakávame mierny pokles. Dokončiť by sa ich malo asi 16 a premiéru v druhom polroku má zatiaľ potvrdenú 7 titulov – 4 hrané, 2 dokumenty a 1 animovaný. Štyri z nich sú minoritné koprodukcie. O filme Andílek na nervy píšeme v rubrike Novinky. V auguste sa dostane do kín časozberný dokument Mira Drobného Rytmus: Sídliskový sen (20. 8. , rubrika Novinky), 3. septembra to bude animovaná Malá z rybárne Jana Baleja a 10. septembra sa po úspechu v Berlíne konečne predstaví aj domácemu publiku Koza Ivana Ostrochovského. Titul Očami fotografky (17. 9.) v réžii Mateja Mináča je portrétom jeho mamy, známej fotografky Zuzany Mináčovej. Z nakrúcania Wilsonova (1. 10.) Tomáša Mašína sme priniesli reportáž v čísle 10/2014 a poslednou naplánovanou domácou novinkou je psychologická dráma Petra Bebjaka Čistič (15. 10.).

Zo zahraničných titulov patria u nás už dlhé roky k najnavštevovanejším české a animované filmy. Z tých prvých bude mať premiéru napríklad dvojdielny kriminálny triler Gangster Ka (10. 9.) a Gangster Ka – Vojna polosveta (26. 11.) Jana Pachla, Kameňák 5 (3. 12.) F. A. Brabca či Padesátka (24. 12.) Vojtěcha Kotka. Medzi ôsmimi animovanými novinkami je nemecký Malý dráčik (30. 7.), francúzsky Mune (17. 9.), Hotel Transylvánia 2 (1. 10.), Peanuts: Snoopy a Charlie Brown vo filme (5. 11.), ruské filmy Snehová kráľovná 2 (10. 12.) a Savva (31. 12.) či pixarovky V hlave (13. 8.) a Dobrý dinosaurus (26. 11.).

Z pokračovaní úspešných zahraničných titulov sa počas druhého polroka objavia v kinách okrem piatich letných titulov napríklad aj piaty diel Paranormal Activity (29. 10.), Hry o život: Drozdajka – 2. časť (19. 11.) alebo Star Wars: Sila sa prebúdza (17. 12.). V druhom polroku 2015 na vás čakajú akčné filmy, drámy, fantasy, horory, trilery, sci-fi, životopisné filmy i nová bondovka Spectre (6. 11.) v réžii Sama Mendesa. Svoje novinky predstavia aj režiséri Robert Zemeckis – The Walk (8. 10.), Steven Spielberg – Most špiónov (22. 10.) s Tomom Hanksom, Ridley Scott – The Martian (26. 11.) s Mattom Damonom, Danny Boyle – Steve Jobs (12. 11.) s Michaelom Fassbenderom, Jonathan Demme – Ricki and the Flash (10. 9.) s Meryl Streep či M. Night Shyamalan – The Visit (10. 9.).

Na plátna našich kín sa vrátia aj hviezdy ako Daniel Radcliffe – Frankenstein (1. 10.), Emma Stone – Aloha (3. 9.), Johnny Depp – Black Mass (17. 9.) alebo Tom Hardy – Legenda (29. 10.). A v septembri sa zase začne nekomerčná putovná prehliadka Projekt 100, tentoraz s filmami Koza Ivana Ostrochovského, Aferim! Radu Judea, Mladosť Paola Sorrentina, Fénix Christiana Petzolda, Zbrusu Nový zákon Jaca Van Dormaela, Ma ma Julia Medema, Ztraceni v Mnichově Petra Zelenku a s obnovenými premiérami snímok Klub bitkárov Davida Finchera, Okno do dvora Alfreda Hitchcocka a Sunrise F. W. Murnaua.

Miro Ulman
FOTO: Záber z filmu Čistič, zdroj: FB stránka filmu

Keď sme sa vo Film.sk venovali letným kinám naposledy, nebolo to veľmi optimistické. Článok s názvom Zánik letných kín na Slovensku? konštatoval, že leto 2012 bude pre väčšinu z nich poslednou sezónou. Teraz je situácia oveľa povzbudivejšia.

V roku 2014 bolo v prevádzke 16 letných kín a 1 autokino. Najviac divákov prišlo do letného kina v Pezinku (11 060), ale veľký záujem bol aj o projekcie v Senci (10 541), Košiciach (7 504) a Podhájskej (5 490). A najväčšia priemerná návštevnosť na predstavenie v letných kinách, kde sa vyberalo vstupné, bola v Košiciach (375,2), Senci (130,14) a Pezinku (121,54). Na porovnanie – priemerná návštevnosť v slovenských kinách bola vlani 30,46 diváka.

A aká bola situácia pred začiatkom leta 2015? Okrem putovného Bažant Kinematografu a jedného autokina by malo premietať 28 letných kín. Sedemnásť z nich spĺňa medzinárodnú definíciu letného kina ako priestoru určeného na hromadné sledovanie filmových predstavení pod šírym nebom, za ktoré sa vyberá vstupné, a vybaveného sedadlami. Zdá sa teda, že o neopakovateľnú atmosféru je ešte vždy záujem. „Amfík v Pezinku má dlhoročnú tradíciu a sú ľudia, ktorí ho uprednostňujú pred kinom. Stane sa, že idú na amfík naslepo, bez toho, aby vedeli, čo sa premieta. Láka ich atmosféra letného kina, veľký kvalitný obraz, pivo, malinovka, pukance, dievča okolo krku, niekto uprednostní deku na tráve... panuje tam pohoda,“ objasňuje vedúci kina Timo Matiaško.

Najmodernejšiu technológiu D-cinema bude tento rok využívať už 7 kín: amfiteátre v Košiciach a Trnave, ktoré boli digitalizované v roku 2013, a letné kiná v Krupine, Pezinku, Podhájskej, Senci a Senici, ktoré využívajú projektor z jednosálového kina. „Rozhodnutie sťahovať v lete techniku z kina na amfík si pochvaľujeme,“ hovorí Timo Matiaško. „S výnimkou leta 2014, keď sa s nami zahrávalo počasie, máme za tri letné mesiace v amfíku viac divákov ako za zvyšok roka v kine.“

Všetky ostatné letné kiná (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, letné kino Film Europe v Bratislave, Nové Zámky, Oslany, Prešov, Rožňava, Sereď, Topoľčany, Zvolen) budú využívať technológiu E-cinema – projekcie z blu-ray a DVD –, ktorá však neumožňuje premietať väčšinu premiérových titulov alebo klasické 35 mm kópie. Michal Vanko, konateľ spoločnosti, ktorá prevádzkuje Amfiko v Martine, vysvetľuje: „V rokoch 2012 a 2013 sme fungovali na tituloch z predchádzajúcich rokov, zopár filmov ešte vyšlo na 35 mm. Na naše prekvapenie to boli aj napriek obmedzenej ponuke titulov divácky úspešné roky. Vlani sme však znova hrali to isté a diváci sa nám už začali vytrácať. Preto sme sa rozhodli, že túto sezónu pravdepodobne nebudeme premietať vôbec, alebo pustíme iba zopár starších titulov.“ V roku 2016 by chceli amfiteáter v Martine digitalizovať. Tak ako v Banskej Bystrici, kde po dlhých 20 rokoch ožíva rekonštruovaný Amfiteáter Paľa Bielika, ktorý je kapacitou najväčší na Slovensku a má dokonca najväčšiu premietaciu plochu v rámci bývalého Československa. „Chceme nadviazať na dlhú históriu letných filmových večerov na tomto mieste s jedinečným genius loci a širokej verejnosti ponúknuť na pravidelnej báze hodnotné filmy,“ vysvetľuje Juraj Havlík z občianskeho združenia za! amfiteáter.

Dva tradičné retroautobusy Bažant Kinematografu vyrážajú aj tento rok na cestu po Slovensku a navštívia 33 miest. Súčasťou projektu je aj letné kino na Magio pláži v Bratislave. V posledných rokoch však pribudlo niekoľko ďalších letných kín či skôr otvorených priestorov, kde majú diváci možnosť vidieť filmy zadarmo: Kino v bazéne v Banskej Bystrici, letné kiná v Bardejove, Lučenci, Vranove nad Topľou, v Bratislave kiná Yard 11, Aperol Spritz, Istracentrum, kiná na Kuchajde či v Líščom údolí a premietať by sa malo aj pri štiavnickom jazere Počúvadlo. A už od 30. mája premieta Autokino Shopping Palace v Bratislave – jediné autokino na Slovensku.

Miro Ulman
FOTO: Kino v bazéne v BB, zdroj: FB stránka kina

MFF Karlove Vary vstupuje do svojho 50. ročníka (3. – 11. 7.) a v jeho programe je opäť aj niekoľko slovenských filmov. V hlavnej súťaži sa síce ocitli „len“ dve minoritné koprodukcie, ale v hlavnom programe mimo súťaže sa premietne Koza v réžii Ivana Ostrochovského. Festival uvedie aj dokumenty Vlna vs. breh či Očami fotografky.

Česko-slovenská Domáca opatera a poľsko-česko-slovenský Červený pavúk – to sú dva koprodukčné tituly z hlavnej súťaže o Krištáľový glóbus. Prvý z nich rozpráva príbeh opatrovateľky, ktorá sa venuje predovšetkým starostlivosti o druhých – či už sú to jej pacienti alebo rodina. Jedného dňa sa však situácia zmení a pomoc potrebuje ona. Domáca opatera je dlhometrážny filmový debut českého režiséra Slávka Horáka. Psychologickým trilerom Červený pavúk zase debutuje v oblasti hraného filmu skúsený poľský dokumentarista a kameraman Martin Koszałka, ktorý sa rozhodol vyrozprávať príbeh z Krakova 60. rokov, kde vyčíňa masový vrah a jeho zvrátené konanie intenzívne zaujíma mladého Karola.

Film Koza sa do slovenskej distribúcie dostane až v septembri, no od svojej svetovej premiéry na Berlinale už prešiel viacerými zahraničnými festivalmi a vybrali ho aj do hlavného mimosúťažného programu v Karlových Varoch. Ústredným protagonistom filmu je Peter Baláž alias Koza – bývalý boxer, ktorý sa vracia do ringu, aby zarobil peniaze, pretože jeho partnerka je tehotná a chce ísť na potrat. Celovečerný režijný debut renomovaného kameramana Martina Štrbu Vlna vs. breh, ktorý sa už v tunajších kinách premietal a vo Varoch ho uvedú v sekcii Dokumentárne filmy – mimo súťaže, vypovedá o tvorbe, osobnostiach, inšpiráciách a kamarátstvach fotografov slovenskej novej vlny 80. rokov.

V sekcii České filmy 2014 – 2015 figurujú minoritné koprodukcie Miesta (r. R. Špaček) a Malá z rybárne (r. J. Balej) a v programovom bloku Návraty k prameňom sa ocitla oscarová snímka Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze.

Pre mladú poslucháčku VŠMU v Bratislave Martinu Buchelovú je určite úspech, že jej krátky film Zelená vlna zaradili do novej festivalovej sekcie Prvé podanie, ktorá vznikla v spolupráci s medzinárodnou organizáciou European Film Promotion a ponúka výber desiatich snímok talentovaných študentov a absolventov filmových škôl.

Päťdesiaty ročník festivalu má aj bohatý industry program pre filmových profesionálov. Na podujatí Works in Progress vlani získal cenu pre najsľubnejší projekt práve Ostrochovský s filmom Koza, tento rok sa tu uskutočnia prezentácie chystaných slovenských filmov Eva Nová – hraný debut dokumentaristu Marka Škopa a Punk je hned! – dlhometrážny režijný debut absolventa scenáristiky na VŠMU Juraja Šlauku. Predstaví sa aj koprodukčný českofrancúzsko- slovenský projekt Vlk z Královských Vinohrad v réžii Jana Němca.

Na podujatí Pitch & Feedback, ktoré spoluorganizuje SFÚ, budú mať prezentáciu aj zástupcovia troch slovenských projektov vo fáze vývoja: Ostrým nožom (r. T. Kuhn), Posol (r. I. Ostrochovský), SchengenStory (r. P. Bebjak). A na prezentácii Docu Talents from the East to budú projekty v štádiu produkcie alebo postprodukcie, medzi nimi aj slovenské príspevky Čierna (r. M. Rumanová) a Sféra (r. Martin Kollár).

Pri príležitosti 50. ročníka festivalu sa premietne dokument Filmová lázeň, v ktorom mapuje históriu jubilujúceho podujatia režisér Miroslav Janek. Umelecká poradkyňa MFF Eva Zaoralová zase napísala knihu Příběh festivalu a jej texty budú dopĺňať aj fotografie Zuzany Mináčovej, ktorá už dlho nazerá (a dáva nám nazrieť) do útrob festivalu. No a ten festival počas svojho 50. ročníka uvedie vo svetovej premiére aj film o Mináčovej. Česko-slovenský dokument s inscenovanými prvkami nakrútil jej syn Matej a volá sa Očami fotografky.

Daniel Bernát
FOTO: Záber z filmu Koza, zdroj: FB stránka filmu

Slovenský filmový ústav vydal v júni publikáciu Film ako voľný verš (krstila sa na Art Film Feste) od Eduarda Grečnera s esejami o vybraných tvorcoch a filmoch, ktoré podľa autora formovali vývin svetovej a slovenskej kinematografie v 20. storočí. Eduard Grečner sa v nich dotýka autorských postáv ako Karol Plicka, Stanislav Barabáš, Juraj Jakubisko, Alain Resnais či Krzysztof Kieślowski. Jeho texty nie sú chronologickým záznamom zlomových udalostí v kinematografii a vymenovaním diel, ale zasväteným a kontextuálnym pohľadom režiséra, scenáristu i pedagóga, v ktorom sa komplexne prelínajú jeho poznatky z výtvarného umenia, sociohistorických fenoménov a osobnej účasti na formovaní domácej filmovej kultúry.

Aké impulzy vás viedli k vzniku jednotlivých textov a ako ste selektovali jednotlivé témy, keďže ich rozptyl je pomerne široký?
– Texty, ktoré som dostal do knihy, vznikali z podnetu školy – Akadémie umení v Banskej Bystrici. No a knižnú podobu získali vďaka snahe Martina Kaňucha, ktorý sa s textami oboznámil. Mal som za úlohu prednášať poslucháčom dejiny filmu, ale v tom časovom priestore, ktorý som mal k dispozícii, sa to nedalo robiť. A okrem toho by ma klasické dejiny ani nebavili, pretože by som si ich musel sám naštudovať. Tak som pre poslucháčov vymyslel kompromisný princíp – z neho vychádza aj kostra tejto knihy. Prednášal som im to, čo aj mňa samého zaujíma(lo) na filme, teda vývin filmovej tvorby, a snažil som sa ich infikovať láskou k filmu. Tento základ a vedomie vnútornej spojitosti mi pomohli pri výbere textov zameraných na formálnu analýzu filmov tak, ako v dejinách pribúdali rozličné odvážne spôsoby spodobovania reality. Slovenskí a svetoví tvorcovia, o ktorých píšem, prispeli k rozvíjaniu filmovej formy. Je to ústredný motív, prostredníctvom ktorého sa do výberu dostali rozličné druhy filmov, žánre i štýly. Nechcel som robiť klasifikáciu, ktorý film je dobrý a ktorý nie, ale východiskom je moja subjektívna perspektíva profesionálneho filmára. Nestaval som sa do úlohy filmového dejepisca ani kritika. Moja kniha je pre ľudí, ktorí majú radi film, radi o ňom premýšľajú a niečo im prináša. Myslím, že sa mi to čiastkovo podarilo, výsledky bolo vidieť na reakciách poslucháčov. Čitatelia, tak ako diváci a tvorcovia, sú rôzni. Nikto si nemôže nárokovať na postavenie, že by sa stal šíriteľom nových myšlienok. Niektorí majú radi filmy pre zábavu, niektorí pre poučenie a potom sú tu fajnšmekri, ktorí filmy vnímajú ako určitú rozkoš so silným zážitkom. Ja patrím medzi tých rozkošníkov filmu.

Texty vznikali v dlhšom časovom rámci, venujete sa v nich slovenským aj zahraničným umelcom. Odlišoval sa váš prístup k témam na základe vašej osobnej skúsenosti?
– Texty o slovenských a zahraničných tvorcoch sú premiešané. V slovenskom filme som sa tiež venoval dielam, ktoré ma oslovili a inšpirovali, vrátane svojich kolegov aj režisérov z mladšej generácie. Naša filmárska generácia držala pokope, nepristupoval som k dielam svojich spolupútnikov ako ku konkurentom, ale ako k tvorivým partnerom a kamarátom, aj keď naše tvorivé štýly boli iné. Páčilo sa mi a chcel som to zaznamenať, ako slovenský film v šesťdesiatych rokoch vykročil na medzinárodnú úroveň a ako sme sa dostali k medzinárodnému vnímaniu kinematografie, aj keď sme boli dlho tlačení k jej prízemnému vnímaniu. Moja generácia bola spokojná, že vybojovala priestor pre pravdivý obraz skutočnosti, vedeli sme, kam smerujeme a čo chceme dosiahnuť. Keď sa to podarilo, ďalšia generácia sa prehupla do formálnych výbojov, Jakubisko, Havetta a Hanák to ,,rozbalili“.
 

V apendixe publikácie sa venujete vplyvu socialistickej ideológie na vtedajší kultúrny vývoj...
– Viac ako desať rokov pracujem s filmovou mládežou a zisťujem, že nemá predstavu o minulosti, pretože tá doba bola zhrnutá do stenčeného, a teda aj nepravdivého sloganu „socialistický režim, náš nepriateľ“, pričom sa nevysvetľuje, v čom spočíva(lo) jeho nebezpečenstvo. Zameral som sa na jeho charakteristické črty tak, aby si ďalšie generácie mohli uvedomiť, o čo išlo v ideologickom terore a ako zákerne zaobalil svoje posolstvo do príťažlivých fráz. Mnohí z nás – zasnívaní, dvadsaťroční – preto aj na začiatku podľahli. Zrod socializmu však nebol náhodný omyl, bol to pokus obnoviť chátrajúci humanizmus po druhej svetovej vojne. No režim zlyhal, lebo sa chcel zmocniť nášho myslenia. Človek by si totiž nemal nechať rozkazovať, o čom má rozmýšľať. Tu sa dopustil režim chyby, v tejto chvíli tí „snílkovia“ opustili tábor a stali sa z nich disidenti, pretože na svoju slobodu myslenia si človek nenechá siahať. Tieto ideologické myšlienky však nie sú definitívne porazené, môžu sa obnoviť tak, ako sa každá ideológia môže zvrtnúť vo svoj pravý opak.

Vnímate nejaký variant schém aj v súčasnej etape domácej kinematografie a kultúry?
– Dnes je diktatúra iného typu, diktatúra peňazí. Nejde o to, či peniaze na kinematografiu pochádzajú zo štátnych alebo súkromných zdrojov. Každý, kto investuje do filmu, očakáva nejaký svoj prospech. Komunisti vyžadovali prospech cez ideologický diktát. V súčasnosti sa peniaze stali dramaturgickým nástrojom, cez ktorý sa vyberajú témy filmov. Je to pochopiteľné a legitímne. Ak bude prevažovať názor, že film má priniesť hospodársky efekt, bude to pre umenie veľmi zlé. Umenie ho málokedy prináša v takom malom štáte, ako je Slovensko. Keďže nie sme v zóne anglického jazyka, musíme prerážať kvalitou. Tak, ako sa štát stará o zdravé životné prostredie, mal by sa starať aj o čistotu mysle. Naša generácia mala zabezpečený prísun prostriedkov na vznik filmov, nemuseli sme sa dominantne starať o ekonomiku tak, ako sa o ňu musí starať súčasná generácia – bohužiaľ či chvalabohu. Má to však aj svoj význam, prekážkami sa človek vnútorne cibrí. V pohodlnom prostredí môžete duševne zlenivieť.

V knihe sa súčasnej slovenskej kinematografii nevenujete, no ako jeden z mála filmových profesionálov ste o nej intenzívne blogovali.
– Dlho o tejto téme hovorím verejne, takže nové aspekty neviem priniesť. Opakovať to isté sa mi už nežiada, ale keď zacítim potrebu témy nejako spracovať, urobím to. Nerád by som k tomu pristupoval ako k apoštolskému poslaniu. No keby bol niekto zvedavý na porovnanie dvoch historických epoch, prežil som toho dosť na vlastnej koži, tlaky i protitlaky. Blog som prestal pestovať, lebo som sa sústredil na texty v tejto knihe. Výhodou blogu bolo, že môžete slobodne hovoriť, čo si myslíte, kým v redakciách sa mi stávalo, že najkrajšie časti textov boli editované.

Žofia Bosáková ( filmová publicistka )
FOTO: Miro Nôta