Jeden svet 2022 víta v inkluzívnom domove

Dvadsiaty tretí ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet uvedie tento rok od 5. do 11. novembra viac ako 50 filmov vo viacerých kinosálach v Bratislave i online. V slovenskej premiére premietne niekoľko nových slovenských a koprodukčných dokumentárnych titulov vrátane nového filmu Mareka Kuboša ± 90, ktorý má byť „kolektívnym portrétom duše slovenského dokumentaristu“. Publikum uvidí v slovenskej premiére aj kreatívny dokument Veroniky Liškovej Návštevníci, ktorý sa premietal v Karlových Varoch, Locarne a Jihlave.

V programe môžeme nájsť niekoľko dokumentárnych portrétov – slovenskú premiéru intímneho portrétu českej ikony lezectva Adam Ondra: Posunúť hranice režisérov Jana Šimánka a Petra Zárubu, ktorý následne vstúpi do slovenskej distribúcie. Ďalšími zástupcami dokumentárnych portrétov sú Dežo Hoffamann – fotograf Beatles (r. Patrik Lančarič) a Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha (r. Martin Palúch), ktorý získal Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc na MFF Cinematik. Na Jednom svete budú súťažiť v sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva. 

Festival Jeden svet sa snaží byť inkluzívny v niekoľkých ohľadoch – napríklad ponúka možnosť kontaktovať organizátorov v prípade, že si niekto z finančných dôvodov nemôže dovoliť permanentku alebo vstupenky. Tie sú dostupné aj individuálne na jednotlivé premietania, ktoré budú v Bratislave v kine Klap na FTF VŠMU, v A4 – priestore súčasnej kultúry a v kine Mladosť. V spolupráci s občianskymi združeniami Proti prúdu a Vagus poskytne Jeden svet voľné vstupy pre ľudí bez domova a v Domci sa uskutoční komunitné premietanie filmu René – väzeň slobody za účasti režisérky Heleny Třeštíkovej. Voľný vstup na festival budú mať aj ľudia so zrakovým alebo sluchovým znevýhodnením. Nová aplikácia Earcatch, vyvinutá v Holandsku, navyše umožní publiku so zrakovým znevýhodnením sledovať filmy s audio komentárom cez aplikáciu vo vlastnom telefóne. Najnovším trendom v kultúrnej inklúzii sa bude venovať medzinárodná panelová diskusia, organizovaná v spolupráci s Katedrou translatológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre, menovite s Emíliou Perez, ktorá spolu so svojimi študentmi vytvára pre Jeden svet už tretí rok titulky pre nepočujúcich divákov.

„Odstraňovanie bariér je ako snehová guľa. Keď sa do toho raz pustíme, začneme vidieť množstvo ďalších bariér a s ich odstraňovaním už nevieme prestať. Bariéry sú totiž pre kultúrnu spoločnosť do očí bijúcim komunikačným smogom a úplne nepatričným signálom nedokonalej či nešikovnej ponuky,“ hovorí výkonná riaditeľka festivalu Eva Križková.

Filmy Shabu (r. Shamira Raphaëla, 2021) a Sami proti všetkým (r. Flore Vasseur, 2021) sú určené predovšetkým mládeži, ktorá má vstup na tieto projekcie v sprievode dospelého zadarmo. Navyše filmy sprístupnia aj publiku s poruchou autistického spektra a citlivejším zmyslovým vnímaním senzoricky prispôsobenou projekciou.

Hneď v prvý festivalový deň sa bude v A4 – priestore súčasnej kultúry konať diskusia na tému Dekonštrukcia kolonialistických naratívov v dokumentárnej kinematografii a priemysle, na ktorej sa okrem iných zúčastnia Viktorija Leščenko, programová riaditeľka Docudays UA, Irakli Chvadagiani z Fakulty sociálnych a politických vied Tbiliskej štátnej univerzity v Gruzínsku a ukrajinská režisérka a scenáristka Alina Gorlova. Práve jej film Dážď, čo sa nikdy nekončí tohtoročný Jeden svet otvorí. 

„Festival Jeden svet už viac ako dvadsať rokov otvára témy, ktoré nekompromisne sledujú zložitú súčasnú situáciu. Aj tento rok ponúkne diskusie a filmy ukrajinských autorov, ako aj dokumentárne snímky s témou LGBTQI+,“ hovorí PR manažérka festivalu Jeden svet Mária Hejtmánková.

Film Nelly a Nadine (r. Magnus Gertten) je príbehom lásky dvoch žien. „Operná speváčka Nelly Mousset-Vos a Nadine Hwang, dcéra čínskeho diplomata, sa zoznámili a zamilovali na Štedrý večer v roku 1944 v koncentračnom tábore Ravensbrück. Prežili druhú svetovú vojnu a vybudovali si spoločný život v Južnej Amerike. O desiatky rokov neskôr Nelline vnučky objavujú podrobnosti ich milostného vzťahu a sledujú ich životopisné stopy. Je to podľa mňa veľmi krásny a silný film,“ dopĺňa Mária Hejtmánková. 

V predposledný deň festivalu sa uskutoční diskusia venovaná ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine. Ukrajinská kinematografia je v programe festivalu zastúpená aj filmami Vonku (r. Oľha Žurba), Pryvoz (r. Eva Neymann), Horský chodník (r. Eva Džyšyašvili), Medzi nebom a horami (r. Dmytro Hreško), ktoré budú uvedené k téme Politické režimy a konflikty. Krátkometrážna snímka Mier a pokoj, ktorý nakrútila režisérka Myro Kločko, absolventka réžie na FAMU, je súčasťou pásma Jeden svet v krátkosti.   

Barbora Nemčeková
foto: Jeden svet / Dážď, čo sa nikdy nekončí

FFi s aktuálnou Teplou palmou aj Anjelmi

Šestnásty ročník Filmového festivalu inakosti sa bude konať od 23. do 29. novembra v Bratislave. 

„Teroristický útok z Teplárne zasiahol celú LGBTI+ komunitu. Nemienime sa podriaďovať cieľom teroristu a Filmový festival inakosti sa bude konať v plánovanom termíne 23. až 29. novembra 2022. Verejne vyjadrujeme podporu nášmu kolegovi a kamarátovi Romanovi Samotnému a aj pomocou nášho festivalu budeme naďalej udržiavať myšlienku Teplárne. Z týchto dôvodov je tohtoročný ročník FFi venovaný pamiatke Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča,“ uviedli organizátori festivalu.

Po nečakanom zatvorení Kina Lumière museli posunúť pôvodný októbrový termín a v čase uzávierky Film.sk stále hľadali vhodný náhradný priestor. Publiku v ňom ponúknu tradičné sekcie FFi Súčasný film, Classics, Teplé Česko-Slovensko, FFi deťom aj tri pásma krátkych filmov. Z filmovej klasiky to bude napríklad hviezdne obsadená adaptácia slávneho románu Hodiny Michaela Cunninghama, ktorý je poctou Virginii Woolf. Sleduje všedný deň trojice hrdiniek z troch rôznych časových období. Jednou z nich je Virginia Woolf v podaní Nicole Kidman. Ako jediná premenila jednu z deviatich nominácií na Oscara. Ďalšie dve hrdinky stvárnili Julianne Moore a Meryl Streep a všetky tri priťahuje rovnaké pohlavie. Hodiny (2002) nakrútil britský filmár Stephen Daldry ako druhý film po debute Billy Elliot(2000).

Ďalšou klasikou v programe sú slovenskí Anjeli (2012) režiséra Róberta Švedu. Film o láske, smrti a osudových stretnutiach mal premiéru pred desiatimi rokmi; stál 60-tisíc eur, nakrútili ho za dvanásť dní a účinkujú v ňom Peter Bebjak, Andrej Dúbravský, Kristína Farkašová či Ján Jackuliak. 

Popri klasikách festival ponúkne aj niekoľko najaktuálnejších queer snímok. Medzi ne patrí rakúsky film Eismayer, ktorý mal svetovú premiéru iba začiatkom septembra v Benátkach, odkiaľ si odniesol Veľkú cenu Medzinárodného týždňa kritikov. Celovečerný debut Davida Wagnera vychádza zo skutočných udalostí a rozpráva príbeh obávaného vojenského hodnostára a inštruktora, ktorý svoju orientáciu tají, ale všetko sa zmení, keď sa zamiluje do mladého vojaka. Vo filme Modrý kaftan zase zabehnutý poriadok ustáleného manželstva homosexuálneho marockého krajčíra naruší choroba jeho ženy a príchod mladého učňa. Snímka marockej režisérky Maryam Touzani mala premiéru na festivale v Cannes v sekcii Un certain regard, kde získala cenu FIPRESCI. 

V Bratislave sa bude premietať aj aktuálny držiteľ Queer Palm z tohtoročného Cannes, pakistanský celovečerný debut Joyland režiséra Saima Sadiqa, ktorý zároveň získal Cenu poroty sekcie Un certain regard. Je o nemožnej láske aj o sexuálnej rebélii. V centre príbehu z patriarchálneho konzervatívneho prostredia je rodinný klan a najmladší syn, ktorý sa vzoprie zvyklostiam a stane sa členom erotickej tanečnej skupiny, kde sa zamiluje do transrodovej tanečnice.

Filmový festival inakosti ponúkne aj „ľahšie“ filmy, napríklad pokračovanie komédie Nablýskané krevety o gej vodných pólistoch, ktorí tentoraz cestou na Gay Games v Tokiu uviaznu v Rusku. Festival uvedie aj očakávanú americkú romantickú gej komédiu Bros (r. Nicholas Stoller), ktorá patrí k prvým takýmto snímkam produkovaným niektorým z veľkých amerických štúdií (Universal Pictures). Celkovo ponúkne FFi niekoľko desiatok filmov, kompletný program nájdete na www.ffi.sk.

mak

Tradície, rituály aj návraty na Etnofilme

V Čadci sa uskutoční 22. ročník medzinárodného filmového bienále dokumentárneho etnologického filmu Etnofilm. Návštevníkov privíta od 8. do 11. novembra. 

Zámerom festivalu je predstaviť najnovšie dokumentárne filmy o kultúrnej a sociálnej rôznorodosti ľudského spoločenstva a podporiť vznik nových filmových diel na uvedené témy udeľovaním ocenení. Filmy v programe sú rozdelené do tematických blokov Tradície, návraty do minulosti, Rituály, Vzdialené kultúry, Návraty do minulosti, tradície a Hľadanie východísk. Filmy sa premietajú v dvoch sálach Domu kultúry v Čadci. 

V Kysuckom múzeu v Čadci sa počas festivalu uskutoční premietanie metodicky zaujímavých filmov, ktoré vybrala festivalová komisia, možno tu vidieť výstavu Slovenského národného múzea v Martine a uskutoční sa aj odborný seminár so zameraním na drotárstvo, architektúru a zvyky. Kysucká knižnica zase premietne filmové pásma pre deti a mládež rôznych vekových kategórií. 

Výsledky Etnofilmu slávnostne vyhlásia 11. novembra, súčasťou galaprogramu bude i vystúpenie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu s programom Slovensko.

mak

Slovenský film čaká veľká premiéra. Šesť klasických snímok, ktoré zdigitalizoval Slovenský filmový ústav, sprístupní prestížna francúzska streamovacia platforma LaCinetek.

„Keď sme sa pred viac ako rokom začali rozprávať so Slovenským filmovým ústavom o tom, že by sme pre LaCinetek priniesli to najlepšie zo slovenskej kinematografie, všetci v našom tíme sme boli ohromne nadšení,“ hovorí pre Film.sk Jean-Baptiste Viaud, výkonný riaditeľ LaCinetek. Vysvetľuje, že ide o streamovaciu platformu venovanú zásadným filmom histórie svetovej kinematografie (vyrobeným až do roku 2010), ktoré pre LaCinetek vyberajú renomovaní režiséri z celého sveta. „V roku 2018 sme sa rozhodli otvoriť našu platformu filmovým inštitútom z celej Európy, aby sme divákom priniesli to najlepšie z národných kinematografií, filmy, ktoré sú často za hranicami domovských krajín neznáme. Preto sme vytvorili sekciu Skryté poklady, ktorá by bola akýmsi oknom pre filmové inštitúty, aby tak v rámci legálnej streamovacej ponuky prezentovali filmy zo svojich zbierok,“ pokračuje Viaud. K doteraz siedmim inštitúciám, medzi ktorými sú Institut national de lʼaudiovisuel, La Cinémathèque française, Gaumont či Deutsche Kinemathek, pribudne koncom novembra Slovenský filmový ústav. „Tento prvý výber, ktorý prinesieme našim divákom online 29. novembra 2022, ponúka možnosť objaviť úžasnú škálu filmov zo zlatej éry slovenskej kinematografie. My v LaCinetek sme boli ohromení rozmanitosťou a modernosťou vybraných šiestich slovenských filmov. Sme nadšení, že ich môžeme ponúknuť online, a veríme, že toto plodné partnerstvo so Slovenským filmovým ústavom budeme rozvíjať aj v nasledujúcich mesiacoch a rokoch,“ dodáva Viaud.

Diváci LaCinetek, ktorá je dostupná vo Francúzsku, Švajčiarsku, v Belgicku, Luxembursku, Nemecku a Rakúsku, si budú môcť od konca novembra pozrieť Slnko v sieti (r. Štefan Uher, 1962), považované za začiatok československej novej vlny, „kafkovskú absurdnú štúdiu neporaziteľnosti priemernosti“Prípad Barnabáš Kos (r. Peter Solan, 1964), „radikálnu fúziu folklóru a modernistického experimentovania“ Drak sa vracia (r. Eduard Grečner, 1967), „hravú a surreálnu nočnú moru, evokujúcu diela Truffauta, Godarda a Buñuela“ Vtáčkovia, siroty a blázni (r. Juraj Jakubisko, 1969), „vizuálnu hostinu, formálne založenú na princípe hudobnej polyfónie“ Ľalie poľné (r. Elo Havetta, 1972) a „naozajstné majstrovské dielo a jedinečný portrét ľudí, ktorých obišiel moderný svet“ Obrazy starého sveta (r. Dušan Hanák, 1972). Okrem samotných filmov sú pripravené aj bonusy v podobe filmov o filmoch Slnko v sieti a Drak sa vracia v réžii Maroša Brázdu a všetkých šesť filmov dopĺňajú videoúvody, ktoré pripravil Róbert Šulák a jednotlivé snímky v nich zahraničným divákom priblížia filmová teoretička a redaktorka Film.sk Mária Ferenčuhová a riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ Rastislav Steranka.

mak
foto: archív SFÚ / Zuzana Mináčová, Anton Podstraský