BAB sa rozpína aj smerom k vážnym témam a staršiemu publiku

Bienále animácie Bratislava má za sebou 16. ročník. Konalo sa od 3. do 9. októbra a v súťaži sa o ceny uchádzalo 91 filmov. Okrem živých premietaní v desiatich slovenských mestách ponúkal BAB filmy aj v televíznom vysielaní RTVS a online. 

„Len veľmi zriedka som počas projekcií narazil na film, ktorého kvalita nebola na súťažné pásmo dostatočná. Niektoré bloky boli silnejšie, iné slabšie, ale porovnávať pásmo filmov pre najmenších s dielami určenými pre divákov 15+ nie je z obsahového hľadiska úplne možné. V rámci každej kategórie išlo o súperenie zaujímavých a kvalitných diel a bolo radosťou sledovať nadšené detské publikum. Porota pri záverečnom hodnotení diskutovala o ôsmich až desiatich veľmi kvalitných filmoch a to je výborný festivalový výsledok,“ zhodnotil pre Film.sk tohtoročnú úroveň súťažných filmov jeden z členov medzinárodnej poroty Patrik Pašš mladší.

Hlavnú Cenu Viktora Kubala za najlepší krátky animovaný film udelila porota slovinskej snímke Babkin sexuálny život (Grannyʼs Sexual Life) režisérok Uršky Djukić a Émilie Pigeard. Snímka vychádza zo svedectiev žien o tom, aké bolo kedysi ich postavenie a ako ich muži nútili k manželským povinnostiam. Vo filme ich sprevádzajú dobové čiernobiele fotografie a lascívne kresby s miestami „detským“ rukopisom, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou nadsádzky a zmyslom pre hutnú skratku. „Víťazný film Babkin sexuálny život zaujal všetkých porotcov. Z formálnej stránky ho vnímam ako experimentálny a veľmi si nás získal silnou témou a jej presvedčivým a empatickým podaním. Je to vzťahový film, ktorý skúma nezávideniahodnú pozíciu žien v nie takej dávnej patriarchálnej minulosti pred cirka sto rokmi. Veľa z neho je, bohužiaľ, aktuálne aj dnes,“ povedala pre Film.sk členka poroty Ľudmila Cviková.

Cenu sv. Vojtecha pre režisérku animovaného filmu z krajín V4 získala Joanna Kożuch. V slovensko-poľskom animovanom dokumente Bolo raz jedno more zaznamenala spomienky a súčasnosť ľudí, ktorí si pamätajú Aralské jazero z obdobia, než sa sovietski súdruhovia rozhodli poručiť vetru, dažďu a pestovať v púšti bavlnu, čo vyústilo do ekologickej katastrofy. Z domácich filmov ocenili aj česko-slovenskú koprodukčnú minoritu Zuza v záhradách režisérky Lucie Sunkovej (Cena ECFA pre režisérku najlepšieho európskeho krátkeho filmu), epizódu Záhrada zo seriálu Drobci Vandy Raýmanovej (Cena Literárneho fondu pre najlepšiu slovenskú tvorkyňu) a Záhradu zo seriálu Mimi a Líza režisérky Kataríny Kerekesovej (Cena DAFilms).

Cenu UNICEF za film s posolstvom OSN získali Veľkonočné vajíčka (Easter Eggs) belgického režiséra Nicolasa Keppensa. Cenu detského diváka získal príbeh odvážneho javorového listu v kanadskom filme Jesenný pád (The Fall) režisérky Desirae Witte. 

„Ako porota sme mali, našťastie, na rozdávanie pomerne veľa ocenení. Niektorí členovia poroty inklinovali k filmom pre staršie publikum, iní, so zázemím produkcie pre deti, sa sústredili na fakt, že Bienále animácie Bratislava je primárne vnímané ako detský festival. Na zásadných filmoch sme sa však zhodli a o ich kvalite nepochybovali. Do budúcna ma teší ambícia festivalu oslovovať aj staršie publikum s dospelejšími témami a od tvorby pre najmenších sa rozpínať aj k vážnejším animovaným filmom pre násťročných,“ odpovedal Patrik Pašš ml. na otázku, či medzi porotcami panovala zhoda, koho oceniť. 

„Pre mňa bola príjemným prekvapením bohatá dramaturgia programu. Pracujem ako dramaturgička pre festivaly mnohé roky a bola som aj členkou mnohých porôt, a aj keď s animovanými filmami nemám bohaté skúsenosti, určité všeobecné pravidlá tu platia. Každá veková kategória si prišla na svoje bohatosťou žánrov, tém i rôznych animačných techník krátkometrážnych súťažných filmov,“pochválila pestrú ponuku BAB aj Ľudmila Cviková. „Z nesúťažných programov by som spomenula zaujímavú sekciu Black Flag, určenú pre dospelého diváka, ktorá rozširuje dramaturgiu festivalu a narúša možné stereotypné myslenie, že festival animovaných filmov je len pre deti,“ dodala Cviková. 

Počas BAB udelili aj čestné ocenenia. Cenu Prix Klingsor za celoživotnú tvorbu zameranú na deti si prevzal japonský režisér a animátor Koji Yamamura. Čestnú medailu Albína Brunovského za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu získal holandský režisér a animátor Hisko Hulsing a rovnaké ocenenie udelili aj pedagogičke a strihačke Eve Gubčovej, vedúcej Ateliéru animovanej tvorby FTF VŠMU za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu. 

Matúš Kvasnička
foto: BAB / Studio Virc

Igric pre Cenzorku, Priznanie aj Božidaru Turzonovovú

Laureátov 33. ročníka najstaršej slovenskej filmovej a televíznej ceny Igric vyhlásili 25. septembra v bratislavskom Dome kultúry Zrkadlový háj. O držiteľoch ocenenia, ktoré zastrešujú Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond, rozhodovala porota na čele s režisérom Jurajom Nvotom.

K osobnostiam, ktorým udelili cenu za celoživotné dielo, pribudla tento rok herečka Božidara Turzonovová. Porota pripomenula jej časté účinkovanie v tzv. bratislavských pondelkoch, ale aj úlohy vo filmoch českých režisérov, ako Jiří Krejčík či Otakar Vávra, a takisto dlhoročné pedagogické pôsobenie jednej z našich najobsadzovanejších herečiek. Cena za prínos slovenskej kinematografii sa síce neudeľovala každý rok, no v 33-ročnej histórii podujatia je Turzonovová po Ladislavovi Chudíkovi iba druhou reprezentantkou hereckého stavu a zároveň je v dvadsiatke ocenených prvou ženou. 

Igrica za celovečernú hranú tvorbu pre kiná získal z prihlásených titulov premiérovaných v uplynulom roku za svoj film režisér Peter Kerekes. Ocenili ho za „netradičné spojenie dokumentárnych a hraných postupov v neobyčajne pravdivo zachytenom príbehu filmu Cenzorka“. Snímke udelila porota aj tvorivú prémiu v hranej kategórii, keď ocenila prácu kameramana Martina Kollara. Ten spolupracoval s Kerekesom už na jeho študentských filmoch a spoločne nakrútili aj dokumenty 66 sezón (2003) či Ako sa varia dejiny (2008). Vo filme Cenzorka Kollar podľa poroty potvrdil, že „s režisérom Petrom Kerekesom tvorí vzácnu dvojicu a patria k sebe ako myseľ a oko“.

Z prihlásených dokumentárnych filmov získala Igrica snímka Very Lackovej Ako som sa stala partizánkou. Debut, ktorého témou je účasť Rómov v odboji počas druhej svetovej vojny, je zároveň hľadaním príbehu režisérkinho starého otca. Porotu zaujala „schopnosť z dokumentárnych podnetov, vizuálnych akcentov a hudobných plôch vytvoriť filmovú syntézu s emotívnym vyvrcholením cesty srdca“. V kategórii animovaných filmov sa z ceny tešila Joanna Kożuch. Pod krátky film Bolo raz jedno more... sa podpísala ako režisérka, autorka výtvarných návrhov aj animátorka. Porotcovia ocenili „netradičné metaforické zobrazenie ekologickej katastrofy miznúceho Aralského mora“ a podčiarkli, že snímka má aj dokumentárnu hodnotu.

Samostatnú kategóriu má v rámci Igricov televízna dramatická tvorba. Za najlepší televízny počin uplynulého roka označila porota seriál RTVS Priznanie. Desaťdielny projekt, ktorý je voľným pokračovaním úspešného Hniezda (2020), sa v čase vysielania radil medzi najsledovanejšie relácie v rámci všetkých domácich staníc a k obrazovkám pravidelne lákal vyše pol milióna divákov. Igrica prisúdila porota režisérovi Braňovi Mišíkovi a vyzdvihla aj psychologicky kvalitne vykreslené postavy. Jednou z nich je Kristína Važanová, ktorú diváci poznali už z Hniezda, a Soňa Norisová si za ňu odniesla už druhého Igrica (celkovo tretieho). Tvorivú prémiu za kameru seriálu získal Laco Janošťák.

Prvú cenu za prvú veľkú úlohu priniesol film Zdeňka Jiráskeho Kryštof Dávidovi Uzsákovi. Porota vyzdvihla jeho charizmu  a výkon v príbehu odohrávajúcom sa v Československu v temných 50. rokoch. V jednotlivých kategóriách sa udeľovali aj tvorivé prémie a organizátori rozdali i Ceny Jána Fajnora. V kategóriách hraná, dokumentárna a animovaná tvorba ich získali Zuzana Jacková (Dovidenia), Peter Podolský (Memoria) a Imrich Kútik (Mathias). V kategórii audiovizuálna teória a kritika ocenili Dušana Trančíka za „cennú konfrontáciu vlastných skúseností s tvorivými postupmi významných tvorcov“ v knihe Poznámky o filmovej reči. Zvláštne uznanie sa ušlo Patrikovi Paššovi ako producentovi 9-dielneho dokumentárneho cyklu Pandémia.sk. 

Súčasťou odovzdávania boli aj Ceny slovenskej filmovej kritiky, ktoré sa udeľovali už po tridsiaty raz a rozhoduje o nich Klub filmových novinárov. Za najlepší slovenský celovečerný hraný alebo animovaný film pre kiná zvolili novinári Cenzorku Petra Kerekesa, v kategórii dokumentov zvíťazil The Sailor Lucie Kašovej. Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity udelili novinárovi a šéfredaktorovi Film.sk Matúšovi Kvasničkovi. Najlepším zahraničným filmom v slovenských kinách bola vlani podľa novinárov oscarová Krajina nomádov a cenu pre distribútora, ktorý ju uviedol do kín, získala spoločnosť CinemArt SK.

red
foto: Punkchart films