Ceny Asociácie slovenských filmových strihačov za posledné tri roky odovzdajú 1. decembra v bratislavskej Novej Cvernovke. O ceny sa uchádza spolu 59 filmov vyrobených v rokoch 2019 – 2021. Zhodnotí ich medzinárodná porota, jej predsedom je maďarský strihač Péter Politzer. Ceny sa udeľujú v šiestich kategóriách (hlavná cena, cena za strih hraného, dokumentárneho, krátkeho, študentského filmu a cena za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe). ASFS zároveň ocení významnú osobnosť strihu za celoživotné dielo. Ide o otvorenú národnú súťaž pre všetkých filmových strihačov, ktorí sa podieľajú na vzniku nielen slovenských, ale aj inonárodných audiovizuálnych diel.

red

V dňoch 24. až 26. októbra sa na bratislavskej FTF VŠMU uskutočnil 9. ročník medziodborového seminára Kabinetu audiovizuálnych a divadelných umení. Po dvoch pandemických verziách, ktoré sa obe konali v roku 2021 v hybridnej podobe – Medzi filmom a divadlom (apríl) a Ars a anima (november) –, sa seminár KADU vrátil k zaužívanému jesennému termínu. Presunul sa však do kinosál FTF VŠMU a zachoval si hybridný formát preverený pandémiou: hoci sa konal prezenčne, prednášky, masterclass a diskusie sa aj streamovali online.

Vzdelávacie semináre KADU sa hneď od svojho vzniku usilovali nielen prepájať filmové a divadelné umenie, ale najmä budovať kritické myslenie, podnecovať dialóg a prostredníctvom neho spájať rôzne generácie – starších tvorcov s budúcimi, učiteľov so študentmi. Témy KADU bývali dvojaké: buď boli orientované teoreticky/historicky (Text a obraz, 30 rokov po Nežnej vo filme a divadle), alebo cielili na osobnosti (Shakespeare, Bergman). Tohtoročný seminár KADU oba prístupy skombinoval. Zuzana Gindl Tatárová sa pri tvorbe jeho programu zamerala na dve osobnosti, Stanislava Párnického a Martina Šulíka, ktorý tesne pred začiatkom seminára oslávil životné jubileum. Leitmotívom seminára bola kontinuita (ich) režijného majstrovstva nielen vo filme, ale i v divadle. Program dotvárala aj prednáška Viery Langerovej a lektorské úvody a diskusné vstupy Zuzany Gindl Tatárovej.

Okrem kontaktných prednášok, úvodov, masterclassu a diskusií boli súčasťou seminára KADU aj projekcie filmov. V prvý deň videlo publikum snímky Stanislava Párnického Celý svet nad hlavou(1983) a Rozprávky z Hollywoodu (1992), v druhý a tretí deň Šulíkove oceňované filmy Neha (1991) a Záhrada (1995). Medzinárodný rozmer dodala semináru i jeho téme aj projekcia dokumentárneho filmu Mosty času (2018). Nakrútil ho jeden z najuznávanejších litovských dokumentaristov Audrius Stonys v spolupráci s lotyšskou filmárkou Kristine Briede. Mosty času sa vracajú k obdobiu 60. rokov a k filmovej novej vlne v pobaltských krajinách, podobne ako kedysi venoval Martin Šulík československej novej vlne a jej režijnému majstrovstvu celý seriál Zlaté šesťdesiate. Režisér Audrius Stonys obohatil seminár aj prostredníctvom debaty pred uvedením filmu.

Kontinuitu a medzigeneračný dialóg pomáhala utvárať a udržiavať aj panelová diskusia, v ktorej medzigeneračný článok vytvoril i režisér Peter Kerekes, niekdajší študent oboch režisérov a dnes sám pedagóg FTF VŠMU. 

mf

Digitálne reštaurovaný dokumentárny film Karola Plicku Po horách, po dolách (1929) uviedli 3. októbra na Festivale nemého filmu v talianskom meste Pordenone, ktorý sa konal od 1. do 8. októbra. Festival nemého filmu Pordenone je špecifický nielen tým, že uvádza klasické nemé filmy, ale aj tým, že ich premietanie sprevádza živá hudba svetových interpretov. V októbri sa konal už 41. ročník festivalu a Plickov dokumentárny film s národopisnou tematikou Po horách, po dolách zaradili do festivalovej sekcie Benátky 90 (Venezia 90) spolu s ďalšími dielami, ktoré uviedol prvý ročník MFF v Benátkach v roku 1932. Sekciu zostavili pri príležitosti 90. výročia vzniku benátskeho festivalu –najstaršieho filmového festivalu na svete. Na jeho prvom ročníku tvorili dokumentárne filmy významnú časť programu. Plickov film zobrazuje ľudovú architektúru, kroje, obrady, zvyky a iné národopisné a folklórne osobitosti slovenského ľudu. V Pordenone film uviedli s hudobným sprievodom slovinského klaviristu Andreja Goričara a dočkal sa vrelého prijatia s potleskom postojačky. 

red

Výkonná agentúra programu Kreatívna Európa EACEA zverejnila prvé výzvy v rámci podprogramu MEDIA na rok 2023. Podmienky všetkých sú rovnaké ako v prípade predchádzajúcich výziev.

TV a online projekty (CREA-MEDIA-2023-TVONLINE): uzávierky sú dve, 17. januára 2023 a 16. mája 2023. Podpora je určená pre nezávislé európske produkčné spoločnosti, ktoré chcú ako majoritní producenti produkovať audiovizuálne diela primárne určené na televízne alebo online vysielanie na medzinárodnej úrovni.

Inovatívne nástroje a obchodné modely (CREA-MEDIA-2023-INNOVSBUDMOD): uzávierka 24. januára 2023. Podpora rozvoja a/alebo šírenia inovačných nástrojov a obchodných modelov s cieľom zvýšiť viditeľnosť, dostupnosť a publikum európskych diel v digitálnom veku a/alebo zlepšiť konkurencieschopnosť a ekologizáciu európskeho audiovizuálneho priemyslu. Žiadosti môžu predkladať spoločnosti a organizácie so sídlom v členských štátoch MEDIA.

Vývoj balíkov európskych projektov (CREA-MEDIA-2023-DEVSLATE): uzávierka 25. januára 2023. Podpora vývoja súboru 3 až 5 audiovizuálnych diel je určená pre európske nezávislé produkčné spoločnosti s medzinárodnými skúsenosťami a finančnou kapacitou na vývoj niekoľkých projektov súčasne.

Vývoj videohier a imerzných diel (CREA-MEDIA-2023-DEVVGIM): uzávierka 1. marca 2023. Podpora vývoja naratívnych videohier a imerzného obsahu, určených na komerčnú distribúciu. Žiadosť môže podať herné štúdio, XR štúdio alebo audiovizuálna produkčná spoločnosť.

Filmy v pohybe (výberová podpora kinodistribúcie) (CREA-MEDIA-2023- FILMOVE): uzávierky sú dve, 14. marca 2023 a 4. júla 2023. Podpora distribúcie zahraničných európskych filmov v kinách a/alebo online. Žiadosť o podporu môže podať európsky sales agent, ktorý koordinuje skupinu najmenej 7 európskych distribútorov.

Vývoj publika a filmová výchova (CREA-MEDIA-2023- AUDFILMEDU): uzávierka 30. marca 2023. Podpora práce s publikom a filmového vzdelávania s 

cieľom zvýšiť záujem publika a povedomie o európskych audiovizuálnych dielach. Žiadateľmi sú organizácie so sídlom v členských štátoch MEDIA.

vš

Na 30. ročníku Medzinárodného festivalu horských filmov (12. – 16. októbra 2022) získal hlavnú cenu Grand Prix a zároveň Cenu diváka film Horský vodca Pavla Barabáša. Cenu poroty získal kanadský film Nie si v tom sama režisérky Heather Mosher, Cenu za nadštandardne kreatívny prístup udelili snímke Cesta Wojteka Kozakiewicza a francúzsky film Yukon, biela stena (r. Mathieu Le Lay) si odniesol Čestné uznanie. Cenu za zobrazenie lezeckého výkonu vyhral slovenský dokument Štítová stena (r. Rasťo Hatiar) a cenu za zobrazenie lyžiarskeho výkonu poľská snímka Doo Sar. Film z lyžiarskej expedície v Karakorame (r. Jakub Gzela). Film Mária ide do neba režisérky Markéty Ekrt Válkovej vyhral Ocenenie zázemia každého výkonu v horách. 

bar

Štyridsiaty deviaty ročník Medzinárodného festivalu filmov o trvalo udržateľnom rozvoji Ekotopfilm prebehol v termíne 26. až 30. septembra. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v Primaciálnom paláci v Bratislave. Grand Prix – Cenu vlády Slovenskej republiky, ktorú odovzdal premiér Eduard Heger, získala francúzska snímka Klimatické zmeny: Paradox mozgu (r. Walter Bencini). Medzinárodná porota udelila spolu 10 cien. Cenu medzinárodnej poroty získal film Vydra, legenda sa vracia (r. Hilco Jansma), v kategórii Krátke – Cena Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyhral filipínsky krátkometrážny film CITSALP (r. Jean Evangelista), v kategórii O čom treba hovoriť bodoval anglický film Môj pocit z brucha (r. Claudia Marquis). Cenu v kategórii Deti – Cenu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR udelili filmu Fakty o klíme (r. Marcus Grysczok), Cenu za najlepšiu prezentáciu príbehu získalo Vzkriesenie raja: Bojovníci za koraly z Curaçaa (r. Florian Guthknecht). Cenu za podporu životného prostredia – cenu primátora hlavného mesta SR si odniesol nemecký film Kam sa podeli vtáky z nášho vidieka (r. Heiko de Groot). Cena za originálnosť putuje až do Kolumbie za film Expedícia Tribugá (r. Luis Villegas, Felipe Mesa,Francisco Acosta). Jediným oceneným slovenským filmom sú Sny, drina a pandémia (r. Jakub Šípoš)v kategórii Úspešné príbehy – Cena Ministerstva hospodárstva SR.

bar

Filmový festival POCITY (6. – 12. októbra 2022) v Prešove prilákal počas siedmich dní 1 100 divákov a ponúkol im 25 dlhometrážnych a 23 krátkych filmov. Festival udeľuje od roku 2018 cenu Zrnko soli pre filmových tvorcov za ich prínos do kinematografie, výnimočné herecké či filmárske zručnosti alebo mimoriadne vydarené filmové diela. Tento rok získal cenu festivalu Martin Palúch za film Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha a Zrnko soli za najlepší krátkometrážny film získala Rebeka Bizubová za dokument Na začiatku konca. Špeciálnu cenu poroty si odniesol dokumentárny film Po svadbe režiséra Mateja Kľúčika. Čestné uznania patria filmom Kým sa neminie (r. Barbora Šustrová), Železnô (r. Ján Kuska) a animovanému videoklipu Matello – Domov (r. Vladimír Seman).

bar

Na 65. ročníku festivalu DOK Leipzig (17. – 23. 10.) uviedli 9 slovenských filmov. O divácku cenu v kategórii krátkych dokumentárnych a animovaných filmov sa uchádzali animovaný film Peniaze a šťastie (r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak ml.), v nesúťažnej sekcii Panoráma sa predstavil dokumentárny debut Ihora Ivanka Fragile Memory, zatiaľ čo detské publikum potešil krátky animovaný film Zuza v záhradách (r. Lucia Sunková). V sekcii 5×5 Shorts from the East, kontinuálnom celovečernom premietaní 25 filmov zo strednej a z východnej Európy, sa predstavili slovenské filmy Betónová doba (r. Lucia Kašová), Extrakcia (r. Kateřina Hroníková), Persona Grata(r. Daniela Krajčová), Poetika Anima (r. Kriss Sagan), Divoké bytosti (r. Marta Prokopová, Michal Blaško) a Sh_t Happens (r. David Štumpf, Michaela Mihályi).

bar

Jeden z najobsadzovanejších českých hercov Josef Somr zomrel vo veku 88 rokov. Od roku 1965 patril k oporám zlatej éry pražského Činoherného klubu, odkiaľ v roku 1978 odišiel do Národného divadla, ktorého členom bol do roku 2002. Vo filme debutoval v snímke Obžalovaný (1964) Jána Kadára a Elmara Klosa. Nasledovala jedna z jeho najslávnejších úloh, výpravca Hubička v Menzelových oscarových Ostro sledovaných vlakoch (1966). Výrazné postavy stvárnil aj v snímkach Žart (r. J. Jireš, 1968), Smútočná slávnosť (r. Z. Syrový, 1969), Páni kluci (r. V. Plívová-Šimková, 1975), Slavnosti sněženek (r. J. Menzel, 1983), Traja veteráni (r. O. Lipský, 1983), O rodičoch a deťoch (r. V. Michálek, 2008) či v „básnickej“ sérii režiséra Dušana Kleina, ktorý ho obsadil aj do snímky Dobrí holubi sa vracajú (1988). Účinkoval i v množstve televíznych filmov a seriálov (Cirkus Humberto, Nemocnica na okraji mesta). Pôsobil aj v rozhlase. Dramatik a teatrológ Jaroslav Vostrý ho v knihe O hercích a herectví charakterizoval ako „niekoho, pre koho je jeho pudenie hrať totožné s nutkaním niečo vytvoriť; patrí k tým hercom, ktorí svoje herectvo uplatňujú iba na javisku alebo pred kamerou či rozhlasovým mikrofónom a pre ktorých sú všetky herecké prestrojenia a masky o to prirodzenejšou potrebou, o čo citlivejšia duša sa pod nimi tají“. 

mak