Prvý odhad škody, ktorú koncom septembra spôsobil požiar na digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu (SFÚ), bol 100 000 eur. Generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký dnes hovorí, že hoci výška škody stále nie je definitívne vyčíslená, bude mnohonásobne vyššia, než odhad. Budúcnosť digitálnej audiovízie na Slovensku nie je ľahostajná ani filmovým profesionálom, ktorí vydali vyhlásenie k dôsledkom požiaru v objekte Kina Lumière a hovoria o nevyčísliteľnej škode. 

Vo vyhlásení, pod ktorým sú podpísaní napríklad riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák, prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Wanda Adamík Hrycová, predseda Rady Slovenského filmového ústavu Ondrej Šulaj či režisér a pedagóg Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení Martin Šulík, vyjadrujú filmári presvedčenie, že ide o udalosť, aká sa v moderných dejinách slovenskej kinematografie ešte nestala. „Vďaka zodpovednému prístupu zamestnancov SFÚ a operatívnemu zásahu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru aj ďalších bezpečnostných zložiek nedošlo k bezprostrednému ohrozeniu ľudského zdravia ani životov. No škody na majetku a najmä na audiovizuálnom dedičstve sú nielen rozsiahle, ale v niektorých aspektoch pravdepodobne zostanú nevyčísliteľné,“ uvádza sa vo vyhlásení. „V plnej miere podporujeme vedenie aj zamestnancov SFÚ v ich úsilí čo najväčšmi zmierniť negatívne následky požiaru a operatívne zabezpečiť odborné ošetrenie aj ďalšiu ochranu archívnych filmových materiálov či ďalších súčastí audiovizuálneho dedičstva, ktoré sa v lokalite požiaru nachádzali,“ pokračuje sa vo vyhlásení k požiaru, ktorý zničil digitalizačné pracovisko SFÚ, technologicky náročné na vybavenie. „To od svojho vzniku kontinuálne a na vysokej odbornej úrovni uznávanej aj v medzinárodnom kontexte zabezpečuje záchranu, reštaurovanie a sprístupňovanie nášho audiovizuálneho dedičstva. Jeho význam pre slovenskú kultúru je nespochybniteľný a jeho postavenie v správe štátnej inštitúcie a v jej odbornom zázemí je nenahraditeľné,“ píšu filmári. „Preto si dovoľujeme vysloviť naliehavú požiadavku na mimoriadnu pomoc zo strany štátu, ktorá bude nevyhnutná na opätovné uvedenie digitalizačného pracoviska SFÚ do riadnej prevádzky. Pri hľadaní vhodných riešení na jeho záchranu radi a nezištne poskytneme odbornú súčinnosť,“ dodáva sa vo vyhlásení, pod ktorým sú ďalej podpísaní aj kameraman Ján Ďuriš a producent a kameraman Ján Meliš z Asociácie slovenských kameramanov, producent a viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Tibor Búza, ako aj scenárista a pedagóg FTF VŠMU Marek Leščák.

Odovzdajú „holobyt“?

Výsledky expertízy, ako požiar vznikol, neboli ešte v čase uzávierky známe. Predpoklad je, že nastal skrat v motorčeku ventilátora, ktorý sa nachádzal vo výustke klimatizačného zariadenia, alebo nastalo mechanické poškodenie a následné trenie. „Medzičasom tu prebieha najväčšia požiarna kontrola, akú kedy filmový ústav mal,“ hovorí pre Film.sk generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Kontrolujú sa všetky priestory SFÚ na území Bratislavy. O vyčistenie zadymených priestorov sa medzitým stará spoločnosť SANAC, ktorá vzišla z verejnej súťaže. Náklady na ich sanáciu sú 181 540,45 eur. Práve pre zadymenie muselo svoje sály zavrieť aj Kino Lumière, hoci samotný oheň ho nezasiahol. „Zadymenie bolo extrémne, silne zadymené zostali až dve tretiny celého vnútra budovy. Chemickou očistou tak musí prejsť všetok materiál, všetky zariadenia, steny, obklady, rozvody kllimatizácie, podlahy, koberce, kreslá, všetky technológie...,“ vysvetľuje Dubecký. Čistiť sa musí jednoducho všetko, čo bolo vnútri. Na očistu sa používajú špeciálne roztoky, patentované v Rakúsku. Priestor aj vybavenie majú zbaviť sadzí, ktoré sú extrémne mastné a vodivé. Celý proces by mal trvať 40 pracovných dní, teda zhruba do polovice novembra. „Hrozí, že z digitalizačného pracoviska nám po sanácii odovzdajú, ako sa hovorí, ,holobytʻ. V prevádzkach, kde sa digitalizoval zvuk, strhnú všetko zvukotesné vybavenie. Boli tam rôzne protihlukové platne, špeciálne nátery súvisiace s odrážaním zvuku aj špeciálne textílie. To všetko sa musí, bohužiaľ, vyhodiť. Nedá sa to nijako vyčistiť, ani ozónom,“ hovorí Dubecký. 

Ďalšie procesy sú mimoriadne náročné pre svoju špecifickosť. Hoci je firma SANAC špičkou v odbore, ani ona sa podľa Dubeckého nemala kde stretnúť s technológiami, ktoré sa používajú v digitálnej audiovízii. Ide o špeciálne skenery, pracovné stanice retuší, kolorgradingu, zvukové konzoly a ďalšie digitalizačné či projekčné zriadenia. Všetky premietacie prístroje a kinotechnické zariadenia museli demontovať aj z Kina Lumière. 

Chcú zachrániť všetko, čo sa dá

Napríklad skenery pôjdu do Nemecka k výrobcovi. „Museli sme presne na ne zabezpečiť drevené debny, aby sme ich mohli transportovať. Diagnostika – základné pomenovanie stavu – a vyčistenie stroja by malo stáť okolo 20 000 eur,“ opisuje Dubecký. Zostatková účtovná hodnota skenera a väčšiny digitalizačných technológií je nulová, nakoľko boli obstarané v roku 2013. Ak však hovoríme o nadobúdacej hodnote napríklad skenera obrazu, tá je 492 000 eur. „Preto chceme využiť všetky možnosti a účelne vynaložiť prostriedky na to, aby sme to, čo sa dá zachrániť, zachránili,“ pokračuje Dubecký. Filmový ústav podľa neho robí všetko pre to, aby zasiahnuté technológie ďalej fungovali. „Zároveň však pripravujeme kompletne nový digitalizačný reťazec, ktorý by digitálna audiovízia v najbližších rokoch potrebovala, keďže väčšina zariadení je morálne i fyzicky vysoko amortizovaná a musí prejsť prirodzenou technickou obmenou,“ dodáva generálny riaditeľ SFÚ. Okrem záchrany techniky sa rieši aj záchrana filmových materiálov a dát. Vzniká tak otázka, či požiar nejaké dáta zničil nenávratne. „Požiar bol v priestore, kde boli uložené filmové materiály. Zhoreli niektoré zabezpečovacie resp. rozmnožovacie materiály a kópie,“ konštatuje Dubecký bilanciu po požiari. Teplota vyše 800 stupňov Celzia si vzala za obeť, čo jej prišlo do cesty. Dubecký však jedným dychom dodáva: „Všetko, čo sa tam nachádzalo, má filmový ústav zdigitalizované, čiže máme dáta. Zároveň máme k tomu, čo zhorelo, aj iné filmové materiály, takže sa nestalo nič, čoho dôsledok by bol absolútne nezvratný a čo by nás definitívne pripravilo o nejaké dielo.“ Podľa Dubeckého je teraz veľmi dôležitý osud páskovej knižnice, kde sú na páskach LTO5 uložené dáta zo zdigitalizovaných filmov, ako i osud servera. Tie požiar, našťastie, poškodil najmenej. „Riešime spôsob migrácie dát do náhradných dátových úložísk, ktorých verejné obstarávanie práve pripravujeme, aby sme mali istotu, že všetky dáta po kompletnom reťazci digitalizácie a reštaurovania, sú v poriadku,“ uzatvára riaditeľ SFÚ.

Matúš Kvasnička
foto: Miro Nôta

Bratislavské Kino Lumière čaká od polovice novembra finálna rekonštrukcia. Bola síce dlhodobo plánovaná, no jediné štvorsálové repertoárové kino na Slovensku muselo svoje priestory zavrieť predčasne už v septembri. Pri požiari digitalizačného pracoviska Slovenského filmového ústavu (SFÚ) sa totiž zadymili aj priestory kina. Hoci ich požiar priamo nezasiahol, kontaminovali sa splodinami. 

„Pripravujeme verejné obstarávanie na dodávateľa stavebných prác – na kompletnú a finálnu rekonštrukciu. Malým šťastím v nešťastí je, že máme potvrdené financie, ktoré ministerstvo kultúry, respektíve ministerstvo financií vyčlenilo na záverečnú fázu. Nimi filmový ústav v tejto chvíli disponuje a práce by sa mali začať po 15. novembri 2022,“ hovorí generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Celá rekonštrukcia bude stáť zhruba 1 600 000 eur a práce sú naplánované nielen na tento rok, budú pokračovať aj začiatkom roka 2023. Ak pôjde všetko podľa plánu, prvých divákov by malo vynovené kino privítať koncom marca alebo začiatkom apríla. Po celý čas rekonštrukcie bude kino zatvorené. 

Po zatvorení Kina Lumière sa na sociálnych sieťach, ale aj telefonicky či e-mailmi začali ozývať jeho fanúšikovia a návštevníci. Vyjadrovali kinu podporu, uznanie, ponúkali pomoc. Zároveň zaznievali aj obavy. Kde budú ako cinefili nasledujúce mesiace tráviť večery? „Vedel som, že Kino Lumière má silnú podporu, ale netušil som, že na sociálnych sieťach budú tak veľmi priaznivé ohlasy. Ide z nich mimoriadne silná energia. Je to pre nás nielen obrovský záväzok, ale takýto ohlas nám v týchto veľmi ťažkých časoch dodáva aj obrovskú silu,“ hovorí riaditeľ SFÚ. Kino Lumière je kinom Slovenského filmového ústavu, ktorý je jeho prevádzkovateľom. Vlani na jeseň oslávilo desiate výročie otvorenia, jeho tradícia však siaha až do roku 1976, keď ho otvorili ako Filmový klub, ktorý sa stal centrom filmového diania na Slovensku. Takýmto centrom má Kino Lumière ambíciu zostať aj naďalej. 

„Budeme meniť interiér kinosály K1, z ktorej chceme urobiť naozaj referenčné kino pre filmových profesionálov. Priestory kina často využívali produkcie slovenských aj zahraničných filmov, ktoré si chceli pozrieť svoj film kvôli postprodukčným prácam. Chceme spraviť všetko pre to, aby všetky zvukovo-svetelné merania jednoznačne potvrdili, že kinosála K1 spĺňa stopercentne kritériá na to, aby sa mohla stať takouto referenčnou sálou. Súvisí to, samozrejme, aj s digitálnou audiovíziou, pri ktorej je takisto potrebné vidieť film na veľkom plátne s kompletným atmosovým zvukom a laserovou projekciou,“ hovorí Dubecký. 

Pôvodne mala byť takouto referenčnou sálou kinosála K2. „Vo všetkých sálach sme robili špeciálne zvukové skúšky aj vo vzťahu k presluchom medzi nimi. Do K2 sme chceli nainštalovať Atmos, najkvalitnejší zvukový systém, ktorý nakoniec bude v K1. Pri meraniach sme totiž zistili, že K2 má v istých zvukových frekvenciách určité odrazy, vibrovanie, ktoré sa dajú počuť voľným uchom, a interiér dvojky tak postavíme na inej báze,“ vysvetľuje riaditeľ SFÚ. 

Kino Lumière od otvorenia v roku 2011, keď sa filmový ústav domohol navrátenia jeho priestorov, ale dostal ich späť v havarijnom stave, absolvovalo už dve fázy rekonštrukcie. Aktuálna fáza je tretia a finálna. Čo všetko treba rekonštruovať? „Celý objekt potrebuje kompletne novú elektroinštaláciu – doteraz sme ,lepiliʻ to, čo bolo v najhavarijnejšom stave. Výmenu potrebuje aj elektrická požiarna signalizácia a všetko, čo s ňou súvisí. Ďalej riešime celé foyer, kde chceme mať aj výstavnú časť a priestor i na malé výstavy, najmä užitej grafiky, teda plagátov a vecí spojených s filmom. V pláne je výťah do spodných priestorov s kinosálami K3 a K4, aby sme ich sprístupnili aj imobilným divákom. Kompletnou inováciou prejde aj kaviareň,“ vymenúva Dubecký. Zmeny čakajú i pult, pri ktorom sa predávali vstupenky. Rozšíri sa o predajňu Klapka.sk, ktorá z ekonomických dôvodov prestane po vybudovaní predajne vo foyeri kina fungovať v pôvodných priestoroch na Grösslingovej 43. „Klapka.sk bude situovaná vo foyer Kina Lumière a všetko, čo si filmoví nadšenci našli v nej, nájdu po novom v Kine Lumière,“ hovorí Dubecký. 

Zásadnou zmenou prejde aj systém klimatizácie kina. „Doteraz používanú klimatizáciu z rokov 2012-2013 budeme renovovať, nakoľko príkon elektrickej energie je pri nových  zariadeniach podstatne nižší a pri narastajúcich cenách energií dosiahneme úsporu nákladov na energie. Súčasne sa zabezpečí zlepšenie klimatizačných podmienok vo všetkých štyroch kinosálach. Chceme, aby mala každá sála samostatnú klimatizáciu a aby sme vedeli regulovať teplotu v jednotlivých sálach zvlášť,“ vysvetľuje Dubecký. 

Kým budú Kino Lumière rekonštruovať, jeho divákov zvyknutých na iný repertoár, než ponúkajú multiplexy, čaká pomerne dlhý čas bez kultúrneho stánku, v ktorom si denne môžu vybrať z desiatky filmov. „Hľadáme riešenia, aby diváci mali vôbec kam chodiť. A, úprimne, aby sme mali kam chodiť aj my sami. Možností naozaj nie je veľa a v náhradnom priestore určite nebude možné robiť takú dramaturgiu, akú poskytovalo Kino Lumière so štyrmi sálami, ale pevne verím, že diváci, ktorí chodili do Kina Lumière, sa budú pri dobrých filmoch radi stretávať aj v náhradnom priestore, o ktorom prebiehajú rokovania a publikum o ňom budeme informovať,“ uzatvára Dubecký. 

Matúš Kvasnička
foto: Miro Nôta