Zajtra sa na tento film zabudne

Každý pozná sladký pocit z alibizmu, keď sa snaží uniknúť pred povinnosťami a záväzkami a získať nejaký ten deň k dobru. Ak netreba riešiť veci hneď, prečo nezačať až zajtra. Zajtra svoj život zmením a bude to nastálo, ako hovorí názov česko-slovenského filmu Zejtra napořád.

Bloger, cestovateľ a spisovateľ Rudolf Havlík nakrútil svoj celovečerný filmový debut s nemalými ambíciami. Označil ho za veľký letný film, ktorý je zábavný, ale sám sa pritom neberie vážne. Premiérovo ho uviedol na prestížnom festivale v Karlových Varoch. Podľa vzoru amerických romantických „oddychoviek“ prináša Havlík na veľké plátno charizmatického, sympatického mužského hrdinu, akých je podľa jeho slov v českej kinematografii ako šafranu. Havlíkov hrdina je svojím spôsobom rebel a záletník, ale zároveň správny a dobrý chlap. Nespútaný biznismen obchodujúci s pokútnymi partnermi a disponujúci najlepšími priateľmi, o ktorých sa môže bez váhania oprieť. Aj do najväčšieho problému sa skáče ľahšie, keď viete, že vás z neho má kto vysekať. Petr Kraus je dodávateľ, ktorý dovezie z Ďalekého východu na želanie hračky, textil, zbytočnosti, čokoľvek. Jedna zo zásielok sa však nevydarila a český objednávateľ má Petra v zuboch za spreneverené peniaze. Aby Petr nemusel nespokojnému klientovi vysvetľovať všetko hneď, dohodne si cez internet zopár stretnutí a vydá sa na svoj road trip. O obchodných ťažkostiach pritom snímka informuje hneď v úvode, keď ponúka akčnú naháňačku. A to nie je ani zďaleka jediná šlamastika, do ktorej sa Petr namočí.

Havlík nezaprie v postave Petra Krausa autobiografické odtlačky. Vyjadril sa, že ho vníma ako krajšiu a charizmatickejšiu verziu samého seba. Zároveň na ňom obdivuje jeho nespútanosť a cestovateľské schopnosti. Podkladom pre hrdinovu pracovnú náplň sa však stali obchodnícke skúsenosti z Ázie, ktorými si prešiel sám režisér.

Ďalší výrazný prvok filmu súvisí s Havlíkovým literárnym prístupom. Autor štyroch kníh a bloger českého denníka (ktorý dáva na zreteľ nezáujem o čitateľské kliknutia, čo zvyšujú jeho pisateľskú karmu) svoj filmový debut doslova prešpikoval slovami. Písané ich vložil priamo do obrazu, aby počas Petrovho telefonátu upozornili diváka na nervózneho volajúceho na druhej strane linky, a vložil ich aj do úst hrdinu, ktorý mimo obrazu komentuje situácie. Nie vždy však voice-over vnáša do rozprávania niečo viac ako samotný obraz, takže slovami sa skôr plytvá. To, čo sa pekne vyníma na papieri, už v obrazovo-zvukovej podobe pôsobí nadbytočne. Aj dejová linka v sebe nesie ráz písaného textu. Príhody a eskapády lemujúce Petrovu cestu naprieč českou krajinou sú svojbytnými poviedkami, každá z nich by vystačila na kratšiu samostatnú kapitolu: podivný stopár s motorovou pílou (mimochodom, hrá ho Petr Batěk – brat predstaviteľa hlavnej postavy), prelietavé slečny z internetu, zrážky s nástrahami prírody.

Vlastnú neskúsenosť v pozícii režiséra Havlík umne maskuje skúseným hereckým osadenstvom. Aj v malých a bezvýznamných roličkách sa mihnú známe tváre, ako sú Jiří Lábus, Klára Issová, Jan Přeučil či Ladislav Županič. Hlavnej úlohy sa zhostil Pavel Batěk, známy z televíznych projektov První republika, Kriminálka Anděl alebo České století. Úloha Petra Krausa bola jeho prvou veľkou hereckou príležitosťou a treba uznať, že sa jej zhostil s prehľadom. Partnerkou mu bola maďarsko-slovenská červenovláska Vica Kerekes, ktorej hviezda neustále stúpa. No pre výrazný herecký prejav a zvláštnu, nepresvedčivo čistú slovenčinu jej hrdinka (ktorá má paradoxne českého otca) viac odpudzuje, ako priťahuje. To, čo sa režisér pokúšal vyzdvihnúť u mužského protagonistu, ubral u ženskej postavy – charizma a možnosť empatie išli v prípade hysterickej Terezy úplne bokom. Najlepšie vyšiel z hereckej trojice Filip Blažek, ktorý sa spontánne a nenútene ujal úlohy Petrovho najlepšieho kamaráta.

Zejtra napořád je film, ktorý dokáže miestami vylúdiť úsmev na tvári, ale to je tak všetko. Je predvídateľný a vinou niektorých postáv i poriadne otravný. Záverečné romantické klišé tomu nasadzuje korunu a radí snímku medzi tie priemerné, s prchavým časom úspechu. Ešteže si režisér na premiére tak pekne priznal a obhájil vlastné nedostatky skôr, ako sa k slovu dostali novinári.

Zejtra napořád (Zejtra napořád, Česko/Slovensko, 2014) _SCENÁR A RÉŽIA: Rudolf Havlík _KAMERA: Václav Tlapák _STRIH: Boris Machytka _HUDBA: Ondřej Konvička _HRAJÚ: Pavel Batěk, Vica Kerekes, Filip Blažek, Jiří Lábus, Jan Přeučil, Klára Issová a iní _MINUTÁŽ: 98 min. _HODNOTENIE: • • ½

Zuzana Štefunková ( filmová publicistka )
FOTO: Itafilm

Dvanásť rokov chlapcom

Uvedeniu titulu Chlapčenstvo predchádzali obdivné hlasy ospevujúce prevratnosť metódy nakrúcania filmu o dospievaní. Žiadne masky, žiadne preobsadzovanie úloh. Len dvanásť rokov (2002 – 2013) trpezlivej práce, vždy niekoľko týždňov v roku. Napínavý proces, ktorý však stál za to.

Chlapčenstvo svojou témou a časovým záberom vstupuje do vôd stoviek filmov vrátane niekoľkých slávnych predchodcov: Truffaut sa vracal k postave Antoina Doinela dvadsať rokov (1959, 1962, 1968, 1970 a 1979), Satjádžit Ráj vytvoril trilógiou o Apuovi (1955, 1956, 1959) kľúčové filmy indickej „nezávislej“ produkcie, ktoré predznamenali indickú novú vlnu. Sú tu aj viaceré dokumentárne projekty: séria Up so začiatkom v roku 1964 (Seven Up) a so zatiaľ posledným príspevkom z roku 2012 (56 Up) alebo Die Kinder von Golzow (Deti z Golzowa), zachytávajúca v 19 filmoch dospievanie a dospelosť v NDR, resp. v zjednotenom Nemecku od roku 1961 (postavenie Berlínskeho múru) po rok 2008 (Golzow – Und wenn sie nicht gestorben sind/Golzow – Až kým nepomreli).

Chlapčenstvo je však predsa len niekde inde. Na rozdiel od spomenutých snímok (a nielen tých) zachytáva obdobie detstva a dospievania ako jediný (hraný) film nakrúcaný v „reálnom čase“, s tými istými hercami, niekoľko týždňov v roku počas dlhšieho obdobia. A nie je to zanedbateľný časový úsek, veď režisér Richard Linklater stihol popri Chlapčenstve okrem iného nadviazať na film Pred úsvitom (1995) a vytvoriť trilógiu s ďalšími titulmi Pred súmrakom (2004) a Pred polnocou (2013), nakrútiť i svoj azda najmainstreamovejší film Škola ro(c)ku (2003), ako aj antiódu na reťazce rýchleho občerstvenia Fast Food Nation (2006), svoj druhý „animák“ Temný obraz (2006) či komédiu o rýchlokurze dospievania v divadle Ja a Orson Welles (2008).

Chlapčenstvo elegantne zahmlieva už aj tak vágnu hranicu medzi fikciou a dokumentaristickými postupmi a pridáva niečo z domáceho videa. V centre je jeden chlapec a jeho rodina, no hoci sa film sústreďuje na detstvo a dospievanie Masona (Ellar Coltrane), nenecháva ho v tomto procese osamoteného. Mason sa mení z okatého dieťaťa na hĺbavého mladíka a súčasne s ním dospieva nielen jeho sestra Samantha (Lorelei Linklater), ale aj, nech to znie akokoľvek zvláštne, ich rozídení rodičia Olivia a Mason (Patricia Arquette, Ethan Hawke).

Dvanásť rokov zo života texaskej rodiny, z jej (ne)fungovania, sťahovania sa po štáte... je vyrozprávaných v podstate veľmi intímnym spôsobom. Pred očami nám starnú ľudia – nielen postavy, ktoré sledujeme v ich súkromných momentoch, súkromných radostiach, súkromných objavoch... Či už je to rodinné stolovanie, stretnutia Masona a Samanthy s otcom, oslavy, listovanie v katalógu spodnej bielizne, alebo polnočný začiatok predaja knihy Harry Potter a Polovičný princ v roku 2005, vždy je tu niečo osobné. V neposlednom rade má v sebe samotné spojenie postupne vznikajúcich, spolu s postavami starnúcich záberov, keď si každý nesie svoje vlastné svetlo, svoju farebnosť, kus nostalgie.

Práve pri týchto okamihoch sa ukazuje sila inak v zásade neviditeľnej Linklaterovej réžie: jednak v takom výbere „udalostí“ rezonujúcich v roku nakrúcania, aby to dávalo zmysel aj s časovým odstupom, a jednak vo vytvorení prechodov medzi jednotlivými „krátkymi filmami“ nakrútenými rok po roku tak, aby zostal zachovaný dôraz na plynutie času, na proces dospievania. Je to v prechode od gameboya k wiičku, od Harryho Pottera a Tajomnej komnaty k Harrymu Potterovi a Polovičnému princovi, od Britney Spears a jej ... Baby One More Time k High School Musical, ale aj od Pontiaca GTO k rodinnému autu alebo od „zbierania“ k „zbavovaniu sa“ vecí (a partnerov).

Absentujú dramatické pointy, zvraty či konflikty meniace život. Udalosti sa na seba nevrstvia preto, aby vyústili do veľkého finále, ale aby spolu vytvorili obraz určitého úseku zo života chlapca. Rovnako ako ľudia, prichádzajúci a odchádzajúci otčimovia, ale aj vlastný otec, ktorý si len postupne nachádza cestu k svojim deťom, sú aj ony bez akéhokoľvek akcentu. Jednotlivosti nie sú podstatné a úplne stačí ich „účasť“. Podstatné je, aby fungovali spolu ako sled zdanlivo bezvýznamných momentov, a práve preto pôsobili silnejšie.

Chlapčenstvo je úplne obyčajný film a v tom je jeho silná stránka. V tom a v jeho nedramatickom plynutí, počas ktorého sa nestane nič, len niekoľko ľudí zostarne bez toho, aby okolo toho filozofovali, aby to reflektovali a sumarizovali. A takisto v schopnosti neostentatívnym spôsobom sprostredkovať pocit prirodzenosti a autentickosti s prímesou nostalgie.

Chlapčenstvo (Boyhood, USA, 2014) _SCENÁR A RÉŽIA: Richard Linklater _KAMERA: Lee Daniel, Shane F. Kelly _STRIH: Sandra Adair _HRAJÚ: Ellar Coltrane, Lorelei Linklater, Ethan Hawke, Patricia Arquette a iní _MINUTÁŽ: 166 min. _HODNOTENIE: • • • • •  _SEPTEMBROVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: 1. 9. (19.45), 2. 9. (20.00), 5. 9. (19.30), 6. 9. (19.30), 7. 9. (19.30), 29. 9. (17.30)

Kristína Aschenbrennerová (filmová publicistka)
FOTO: Barracuda Movie