Filmotéka dávala možnosť širšieho rozhľadu

Prvého septembra uplynulo presne 45 rokov od vzniku študijného kina archívnych snímok Filmotéka. Autorom známej filmotékovej zvučky bol výtvarník Viktor Kubal, o hudbu sa postaral Ján Szelepcsényi. Čo však táto zvučka prinášala divákom v časoch normalizačnej kinodistribúcie?

Kino Filmotéka vzniklo šesť rokov po založení Filmového ústavu v Bratislave ešte za pôsobenia prvého riaditeľa ústavu Jána Komiňára. Nadväzovalo na projekcie kina Ponrepo, ktoré sa konali v spolupráci s Československým filmovým ústavom Praha. Vznik Filmotéky podmienila skutočnosť, že koncom šesťdesiatych rokov začal bratislavský ústav archivovať kópie českých a zahraničných filmov, ktorým vypršal monopol na uvádzanie v kinách. „Pri diskusiách, ako tieto filmy využívať, zrodil sa nápad už zosnulej Nade Havlíkovej a mňa založiť kino Filmotéka,“ ozrejmuje Štefan Vraštiak, ktorý nastúpil do filmového ústavu práve v tomto období. „Filmotéka začala pôsobiť v Bratislave a postupne pribudli ďalšie slovenské mestá. Filmový ústav organizoval programovacie semináre Filmotéky, vydával k premietaným titulom filmografické a lektorské materiály... A projekcie mali divácky úspech.“

Spočiatku sa o program kina starala Naďa Havlíková a Filmotéka premietala dva dni v týždni v bratislavskom kine Obzor. Od roku 1973 sa projekcie konali tri dni v týždni v kine Mladosť, no archívne filmy sa dostávali aj mimo hlavného mesta (napríklad do Žiliny, Košíc, Prešova či Senice). Havlíková vo svojom príspevku na seminári k 15. výročiu Slovenského filmového ústavu v roku 1978 uviedla, že návštevnosť kina Filmotéka bola počas jeho dovtedajšej existencie približne 1,6 milióna divákov.

„Filmy sa premietali v cykloch – k jubileám tvorcov, k histórii svetovej aj slovenskej kinematografie, k žánrom... Pripomeniem aspoň projekciu filmu Zem spieva za účasti Karola Plicku, cykly venované koprodukčným snímkam, krátke snímky uhorských tvorcov z Maďarska, ktoré sa nakrúcali na Slovensku. Osobne som pripravoval pásma krátkych filmov z dejín slovenskej kinematografie, Filmotéka premietla ako prvá zachovanú nemú, ale aj ozvučenú verziu filmu Jánošík z roku 1921... A v programe uviedla i zakázané Obrazy starého sveta Dušana Hanáka,“ hovorí Štefan Vraštiak a spomína aj rôzne divácke súťaže, ktoré víťazom umožnili napríklad návštevu filmových štúdií na Kolibe. Medzi najväčšie divácke hity Filmotéky radí americký titul Juh proti Severu z roku 1939 s Clarkom Gablom a Vivien Leigh v hlavných úlohách.

Havlíková hovorila o študijnom kine SFÚ ako o kine filmového umenia, ktoré slúžilo na kultúrno-výchovné a popularizačné účely v oblasti kinematografie a nahrádzalo tým chýbajúce školské vzdelávanie. Také bolo prvé desaťročie Filmotéky, ktorá oslovovala divákov aj neskôr. A ani pre mladú generáciu cinefilov to nie je neznámy pojem. V dnešnom Kine Lumière na Špitálskej ulici v Bratislave totiž funguje aj Filmotéka – študijná sála Slovenského filmového ústavu.

Daniel Bernát