Horúco, Greenaway, dážď, Piussi

Štyridsať ročníkov Letnej filmovej školy pripomenula v aktuálnom ročníku (25. 7. – 2. 8.) výstava s množstvom zaujímavých výpovedí, fotografií a iných dokumentov. Tohtoročných 6 465 účastníkov len ťažko porovnávať so skromnými začiatkami, keď na prvý Seminár filmových klubov v roku 1964 v Čimeliciach prišlo päťdesiat klubových aktivistov. V nasledujúcich rokoch sa viackrát menilo miesto jeho konania, od roku 1975 sa používal názov Letná filmová škola. V roku 1992 sa premenila z výlučne klubového podujatia na festival pre širokú verejnosť a jej definitívnym dejiskom sa stalo Uherské Hradiště.

Program LFŠ, to sú vlastne vybrané kapitoly z dejín kinematografie. Sekcia Fokus sa tentoraz zamerala na Španielsko, a keďže nebolo možné obsiahnuť celé dejiny španielskeho filmu, padla voľba na predstavenie národného žánru españolada, na súčasný španielsky film s tematikou postavenia žien a na dve výrazné režisérske osobnosti – už nežijúceho Luisa Garcíu Berlangu a stále tvoriaceho Agustího Villarongu, ktorý bol aj hosťom LFŠ. V rámci Polnočných delikates doplnila artový obraz španielskej kinematografie séria hororov od 70. rokov po súčasnosť.

Z tematických a žánrových okruhov dostal veľký priestor britský sociálny film. Vo vyváženej kolekcii z rozpätia rokov 1999 až 2013 boli snímky známe aj z našej distribúcie (Fish Tank Andrey Arnold, Rozbitý svet Rufusa Norrisa), dva tituly Shana Meadowsa s vynikajúcim Thomasom Turgoosom v detských úlohách (Takéto je Anglicko, Somers Town), film Michaela Winterbottoma Everyday, ktorý spôsobom nakrúcania počas piatich rokov pripomína aktuálne uvádzané Linklaterovo Chlapčenstvo, či dráma režisérky egyptsko-waleského pôvodu Sally El Hosaini Môj brat diabol, ktorého protagonista si nesie v súčasnom Londýne stigmu arabského pôvodu i odlišnej sexuálnej orientácie. Odvážnym počinom dramaturgie LFŠ bolo otvorenie sekcie Porn-art, zameranej na využívanie sexuálne explicitných scén v artovej kinematografii. Priestor tu dostal umelecký hraný film (Deväť piesní M. Winterbottoma), dokument (Sladký život kuriev Michaela Glawoggera), feministický poviedkový film 13 švédskych režisérok Chlípne denníky, gay triler (Neznámy od jazera Alaina Guiraudieho) i horor L. A. Zombie kontroverzného Brucea LaBrucea. Trochu od veci pôsobila v tomto kontexte séria amerických screwballových komédií od tvorcov ako Frank Capra, Howard Hawks, George Cukor či Billy Wilder.

Hojne boli na LFŠ zastúpené filmárske osobnosti. Rozsiahlu retrospektívu Roberta Bressona uvádzala jeho manželka a spolupracovníčka Mylène, ktorá sa v súčasnosti stará o jeho pozostalosť a dohliada na digitalizáciu jeho filmov. Takisto už nežijúceho česko-amerického režiséra Alexandra Hackenschmieda zasa predstavil publiku jeho syn Tino. Niektorí avizovaní tvorcovia napokon do Uherského Hradišťa z rôznych dôvodov nedorazili – to platí o Toddovi Solondzovi i Michelovi Gondrym, ktorého profil sa preto „scvrkol“ na tri filmy v zaujímavej zostave filmu hraného (Posledný školský autobus), dokumentárneho (Tŕň v srdci) a animovaného dokumentu (Je vysoký muž šťastný?), neprišiel ani Bertrand Tavernier. Zato však už druhý raz navštívil LFŠ Peter Greenaway (jeho ostatný film Goltzius a spoločnosť Pelikán LFŠ otváral), svoje staršie i novšie snímky predstavil poľský herec Olgierd Lukaszewicz, ako autor troch tematicky i žánrovo rôznorodých filmov sa v pozícii talentu predstavil britský režisér Sean Ellis, ako herec i režisér Miroslav Krobot – a v neposlednom rade Zuzana Piussi, ktorej profil pozostávajúci zo siedmich filmov predstavoval ťažisko slovenského zastúpenia v sekcii Vyšehradský horizont.

Jaroslav Hochel ( filmový publicista)
FOTO: LFŠ UH

Tri svetové premiéry

Bez ceny, ale so cťou odchádzali slovenskí tvorcovia z tohtoročného 49. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary (4. – 12. júl), kde sa naše filmy objavili až v siedmich programových sekciách a v troch častiach programu pre filmových profesionálov.

Už niekoľko rokov sa karlovarskému festivalu darí uvádzať „rozumný“ počet filmov a prilákať na ne veľa divákov. Tých bolo tentoraz 130 987, teda o takmer tri tisícky viac než vlani. Navštívili 478 predstavení 245 filmov, z toho 216 hraných (173 dlhometrážnych a 43 krátkych) a 29 dokumentárnych (23 dlhometrážnych, 6 krátkych). Potešiteľné je, že štvrtinu filmov tvorili debuty.

Snímky boli zaradené do štyroch súťažných a siedmich nesúťažných sekcií, ďalšie sekcie organizátori vyhradili poctám filmárskym osobnostiam (Elio Petri, Anurag Kashyap, Ben Rivers), produkčnej spoločnosti Anonymous Content, archívnym filmom (Návraty k prameňom) a krátkometrážnej tvorbe.

Medzi tuctom snímok v súťaži hraných filmov bol i česko-slovensko-nemecký titul Andrey Sedláčkovej Fair Play o dopingu v prostredí vrcholového športu 80. rokov minulého storočia. Porota, ktorej členkou bola i slovenská režisérka Mira Fornay, rozhodla o udelení Veľkej ceny – Krištáľového glóbusu obrazovo podmaňujúcej gruzínsko-nemecko-francúzsko-česko-kazašskej snímke Kukuričný ostrov Georgeho Ovašviliho. Cenu za réžiu a Zvláštnu cenu poroty získal maďarský režisér György Pálfi za Voľný pád. Ponúka v ňom pohľady do šiestich domácností, ktoré postupne míňa staršia žena po skoku zo strechy. Herecké ceny patrili mladým. Za najlepší ženský herecký výkon ocenili Elle Fanning v americkom filme Až na dno (r. Jeff Preiss) a Cenu za najlepší mužský herecký výkon si odniesol Nahuel Pérez Biscayart za úlohu Argentínčana túžiaceho po lepšej budúcnosti v belgicko-kanadskom titule Som tvoj (r. David Lambert).

Tucet filmov vybrali organizátori aj do súťažnej sekcie Na východ od Západu. Zvíťazila v nej rusko-nemecká snímka Nápravná trieda (r. Ivan I. Tverdovskij) o nerovnom boji jednotlivca s ľudskými predsudkami a so skostnatenou inštitúciou. V súťaži dokumentov uspelo v kategórii filmov nad 30 minút belgické Čakanie na august (r. Teodora Ana Mihai) a Cenu za najlepší dokumentárny film do 30 minút dostal chorvátsky Autofokus (r. Boris Poliak). Svetovú premiéru mal v tejto súťaži dlhometrážny debut Mira Rema Comeback na tému reintegrácie väzňov do spoločnosti.

Ďalšie slovenské filmy na festivale nesúťažili. Svetová premiéra vizuálne i emocionálne mimoriadne pôsobivého slovensko-českého hraného filmu Zdeňka Jiráskeho V tichu sa odohrala v sekcii Zvláštne uvedenie. A treťou svetovou premiérou bola minoritná tragikomédia Rudolfa Havlíka Zejtra napořád, uvedená v sekcii Hlavný program – mimo súťaže. Ďalšie zo slovenského pohľadu minoritné koprodukcie boli uvedené v sekciách Dokumentárne filmy – mimo súťaže (Eugéniové režiséra Pavla Štingla), České filmy 2013 – 2014 (Ako nikdy Zdeňka Tyca a Klauni Viktora Tauša) a Návraty k prameňom (Šílení Jana Švankmajera).

Cena Nezávislá kamera v sekcii Fórum nezávislých putovala tohto roku do Nemecka. Získal ju film Niekde inde (r. Ester Amrami). Divácku cenu denníka Právo udelili dokumentu Olgy Sommerovej Magický hlas rebelky o speváčke Marte Kubišovej. Animované americko-lotyšské Kamene vo vreckách (r. Signe Baumane), ktoré sú osobnou výpoveďou ženy konfrontovanej s dedičnou chorobou, dostali zase Cenu medzinárodnej filmovej kritiky FIPRESCI (slovenským zástupcom v porote bol filmový publicista Viliam Jablonický).

Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii si odniesla jedna z najvýznamnejších osobností generácie Nového Hollywoodu – režisér William Friedkin, ktorý osobne uviedol reštaurovanú kópiu svojho filmu Mzda strachu z roku 1977, a získal ju aj pôvodom austrálsky herec, scenárista a režisér Mel Gibson. Ten podobne ako vlani Oliver Stone vyvolal okrem nadšenia aj vlnu protestov. Pre jeho antisemitské názory dokonca poslala Federácia židovských obcí Česka protestný list prezidentovi festivalu Jiřímu Bartoškovi. Gibson osobne uviedol projekciu filmu Šialený Max v letnom kine, kam prišlo rekordných 3 152 divákov, teda o 900 viac než vlani na Travoltu a jeho Pomádu. Cenu prezidenta MFF Karlove Vary za prínos českej kinematografii prevzal filmový a televízny scenárista, autor divadelných hier, spisovateľ, herec a textár Zdeněk Svěrák a pred projekciou česko-slovenského filmu Šílení dostal jeho režisér Jan Švankmajer Cenu Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF).

Osobné uvedenie filmu tvorcami je pre divákov veľmi atraktívne. Tohto roku sa spájalo so 189 projekciami. Napríklad držiteľ Nobelovej ceny za mier a bývalý poľský prezident Lech Walęsa uviedol svetovú premiéru režisérskej verzie filmu Andrzeja Wajdu Walesa, človek z nádeje. Neštatutárne ceny sa ušli snímkam Kukuričný ostrov – Cena ekumenickej poroty, albánsko-taliansko-kosovskej Topánke (r. Iris Elezi a Thomas Logoreci) – cena Federácie filmových kritikov z Európy a Stredozemia (FEDEORA) pre najlepší film zo súťaže Na východ od Západu – a Voľnému pádu – Cena Europa Cinemas Label za najlepší európsky film v hlavnej súťaži a v sekcii Na východ od Západu.

V Karlových Varoch sa už tradične predstavili pripravované dlhometrážne hrané a animované projekty v rámci Works in Progress. Bolo ich 15 a slovenské minoritné koprodukcie Malá z rybárne českého režiséra Jana Baleja a Červený pavúk poľského režiséra Marcina Koszałku doplnilo slovensko-české road movie Ivana Ostrochovského Koza o starnúcom olympijskom boxerovi v mušej váhe. To napokon získalo 10 000 eur pre najsľubnejší projekt. Slovenský zástupca nechýbal ani na Docu Talents from the East. Bol ním pripravovaný dokument Marka Mackoviča Okhwan: Mission Impossible. A tri projekty slovenských tvorcov boli zaradené aj do prezentácie českých a slovenských filmov Pitch & Feedback, zameranej na získanie medzinárodných koprodukčných partnerov, ktorá sa i v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom uskutočnila už po tretí raz. Boli to projekty Erik Juraja Lehotského, Kerkár Martina Repku a Cook, F**k, Kill (Žaby bez jazyka) Miry Fornay. Uvidíme, či sa niektorému z nich podarí dostať do súťaží jubilejného 50. ročníka MFF Karlove Vary, ktorý sa uskutoční od 3. do 11. júla 2015.

Miro Ulman
FOTO: Záber z víťazného filmu Kukuričný ostrov, MFF KV