Kiežby nemusel vzniknúť

Hokejista Pavol Demitra bol nielen skvelým športovcom, ale aj charizmatickou osobnosťou a človekom, ktorý tu bol vždy pre svoju rodinu i priateľov. Veselá povaha z neho robila príjemného spoločníka, ktorý nikdy nepokazil žiadnu zábavu. V podobnej atmosfére sa bude niesť aj dokument 38 o jeho súkromnom a profesionálnom živote.

Nebola to tragická smrť slovenskej hokejovej legendy, čo režiséra Daniela Dangla podnietilo natočiť 80-minútový biografický dokument, ale dôsledky, ktoré táto udalosť na Slovensku vyvolala. „Slovenský národ sa na pár dní dokázal zjednotiť tak ako nikdy predtým. Všetci smútili a takmer každý vedel povedať, kde bol a čo robil, keď sa o tragédii dozvedel,“ tvrdí Dangl. Cieľom biografického dokumentu je vzdať Pavlovi Demitrovi poklonu, pozrieť sa bližšie na jeho život, vzťahy, očakávania, ciele a úspechy. Ide o prierez jeho profesionálnym, ale aj súkromným životom. „Paľo bol obyčajný človek, ktorý miloval humor, a preto sme chceli poňať tento film tak ľahko,“ pokračuje režisér. Okrem hokejových začiatkov a celkového vývoja kariéry sa diváci dozvedia viac o tom, aký bol syn, brat, otec, manžel, kamarát a hlavne „parťák“. „Film je z veľkej časti veselý, lebo Paľo taký bol, nepokazil žiadny žúr. Veľa príhod nie je vo filme zverejnených, lebo sú nezverejniteľné,“ hovorí scenárista a dramaturg Lukáš Zednikovič.

Dokument sa skladá z troch základných pilierov. Prvým sú výpovede členov rodiny, blízkych, priateľov a osobností z NHL a slovenskej hokejovej reprezentácie. Svojimi vyjadreniami prispeli Demitrov otec, manželka, sestry, prvý tréner, triedna učiteľka aj manažér Mike Gillis. Z hokejových osobností sú to okrem iných Marián Gáborík, Miroslav Šatan, Michal Handzuš, Ľubomír Višňovský, Peter Šťastný, Ján Pardavý, Ján Filc či Vladimír Vůjtek. Medzi účinkujúcimi sú aj zahraniční partneri hokejistu vrátane jeho dvoch spoluhráčov Keitha Tkachuka a Jeremyho Roenicka – hviezd americkej reprezentácie a NHL, kde Demitra pôsobil 16 rokov svojej profesionálnej kariéry. „Boli to nielen Paľovi spoluhráči, ale aj rodinní priatelia. Hlavne Keith Tkachuk mu bol ako brat. Rozprával sa s ním o veciach, o ktorých sa bavia iba blízki, napríklad ako sa správať k rodine alebo ako vychovávať deti,“ vysvetľuje Martin Frimmer z produkčnej spoločnosti noemo, s. r. o.

Druhým pilierom filmu sú archívne videá z NHL, olympijských hier či majstrovstiev sveta. „Vyberali sme tie najkrajšie, najemotívnejšie hokejové akcie a bolo ich skutočne veľa. Mnohé sa do filmu nezmestili,“ priznáva Frimmer. Otec a manželka Pavla Demitru poskytli tvorcom aj rodinné archívne materiály, pre ktoré sa premiéra dokumentu odložila na september. „Nečakane sa našli ďalšie videá z Paľovho detstva. Okrem nich budú vo filme súkromné zábery z Paľovej svadby, fotografie od kamarátov, z osláv či zo žúrov. Zo súkromných zdrojov je pokrytých približne 70 percent filmu.“

Ťažiskový je tretí pilier, teda cesta Demitrovej manželky Márie, s ktorou cestuje štáb vlakom z Bratislavy cez Varšavu a Moskvu na miesto leteckej tragédie do Jaroslavľa. Počas cesty rozpráva o ich prvom stretnutí, o spoločnom živote a zážitkoch. Jej výpoveď bude rovnako ako výpovede blízkych náhradou za komentár, ktorý nie je súčasťou dokumentu.

Nakrúcalo sa najmä na Slovensku, v prostredí, ktoré bolo účinkujúcim najbližšie. „Natáčalo sa v Trenčíne u Paľových spoluhráčov a kamarátov, v Bratislave na zimnom štadióne či na Morave u pána Vladimíra Vůjtka. V Amerike strávil štáb niekoľko dní, kým prešiel celé východné pobrežie. No a, samozrejme, je tam kľúčová časť dokumentu, teda cestovanie s Paľovou manželkou,“ objasňuje Martin Frimmer.

Nakrúcanie dokumentu prebiehalo v príjemnej atmosfére. Tvorcom vychádzala v ústrety nielen rodina Pavla Demitru, ale aj Slovenský zväz ľadového hokeja, a to najmä pri rokovaní o licenčných právach. Rovnako ústretová bola TV Markíza a RTVS, či už pri poskytovaní materiálov, alebo mediálneho priestoru na propagáciu. „Práca na dokumente bola mimoriadne príjemná, ale celý štáb by bol rovnako ako ja najradšej, keby ten film nikdy nemusel vzniknúť,“ dodáva Lukáš Zednikovič. Oficiálna premiéra dokumentu 38 sa uskutoční v Trenčíne 7. septembra, teda v deň, keď hokejová hviezda tragicky zahynula pri leteckom nešťastí. V rovnaký deň sa film dostane aj do kín vo viacerých slovenských mestách.

38 (r. Daniel Dangl, Lukáš Zednikovič, Slovensko, 2014)

► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 458 000 eur (podpora AVF: 30 000 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: Film bude distribuovaný na DCP nosičoch.
► SEPTEMBROVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: 19. 9. (16.00), 20. 9. (16.00)

Simona Lucia Horváthová ( absolventka Katedry žurnalistiky FiF UK v Bratislave )
FOTO: noemo

Syn, Maratón, Kanárik a Otec. Deti

Jedno dieťa s blikajúcou helmou, jeden útek z väzenia, jedno priateľstvo s kanárikom, jeden výlet k moru. Jeden film, ale veľa príbehov zo všedného života. Dokumentarista Jaro Vojtek natočil svoj hraný debut Deti o vzťahoch medzi deťmi a ich rodičmi, ktoré sú výnimočné a zároveň obyčajné.

„Vzniklo to samovoľne. Je veľa vecí, ktoré sa nedostanú do dokumentárneho filmu. Sú hranice morálky, keď si režisér dokumentu povie, že toto už netočím, lebo to môže byť protagonistom nepríjemné. No je to úžasná téma a povedal som si, že hraný film môže túto cestu otvoriť,“ začína rozprávanie o svojej ceste k hranému debutu oceňovaný režisér Jaro Vojtek. Tému rodiny nájde divák i v jeho predošlých dielach a rôzne podoby vzťahu medzi deťmi a rodičmi tvoria aj základ poviedkového filmu Deti, na ktorom Vojtek spolupracoval so scenáristom Markom Leščákom. „Každý z príbehov má inšpiráciu niekde inde. Niektoré sú osobné, niektoré vznikli popri práci na dokumentárnych filmoch, ktoré sme s Jarom robili,“ hovorí Leščák. „Našou ambíciou bolo prerozprávať príbehy s autentickou silou a emocionálnou naliehavosťou tak, aby spoločne vytvorili celok, ktorý prinúti diváka premýšľať o tom, ako by asi on reagoval v situáciách, ktoré sú pre hrdinov jednotlivých príbehov neriešiteľné. Pretože byť vo vzťahu, či sme si ho vybrali, alebo nám bol daný, prináša okrem radosti aj množstvo bolehlavu, pri ktorom nikdy nebudeme s určitosťou vedieť, aké je to správne riešenie. Ale sú to práve najbližšie vzťahy a naše miesto v nich, ktoré určujú, akí vlastne sme.“ Podľa Leščáka mal každý zo štyroch príbehov potenciál na dlhšiu metráž, ale spolu vytvárajú skladačku, ktorá najlepšie odráža zložitosť vzťahov a podčiarkuje tému.

Syn: Dusivá atmosféra uzavretej rodiny, kde sa otec snaží dostať bližšie k svojmu autistickému synovi a preniknúť za múry jeho choroby. Maratón: Mladý muž v ilavskej väznici ťažko znáša odlúčenie od rodiny, a tak uteká desiatky kilometrov v treskúcej zime, aby sa zohrial v teple domova. Kanárik: Osamelému chlapcovi zo sociálne slabšej rodiny nechýbajú len peniaze, ale hlavne kamaráti a chápaví rodičia, ktorých mu nahrádza vzťah s kanárikom. Otec: Zradená a zranená matka sa musí držať kvôli zomierajúcemu otcovi, s ktorým sa vyberá na výlet k moru. „Ide o stvárnenie príbehov, ktoré vychádzajú z dokumentárneho prostredia, ale do dokumentu sme ich nevedeli dať. Napísal ich Marek, ale ich prapodstata vychádza zo skutočného života. V Deťoch dokonca hrajú aj neherci, aby boli emócie uveriteľnejšie a silnejšie. A ja som sa veľmi potešil, keď sme si film pozerali so synom a on sa ma spýtal: Tato, to sa ozaj stalo? Uveril, že to nie je hrané. Že sa to nehrá na hraný film, ale na to, že je to reálny život, o ktorom sa žiada rozprávať a rozmýšľať,“ približuje Vojtek. „Niekde sa rozprávanie stretlo s niečím, čo rezonovalo aj u hercov – išlo o situáciu, pocit alebo spomienku. Inokedy zase herec či neherec zaujal svojou prirodzenosťou, talentom a ľudskosťou,“ pridáva sa Leščák. V snímke Deti, ktorá bude mať premiéru tento mesiac na festivale Cinematik v Piešťanoch, sa im podarilo vytvoriť divácky príťažlivé spojenie hercov (účinkuje tu napríklad Éva Bandor) s nehercami. Podľa Vojteka však nakrúcanie nebolo jednoduché a v tejto súvislosti spomína poviedku Syn o malom autistovi. „Chlapec, ktorý ho hrá, dovtedy nevedel, že existuje niečo ako autista a čo to znamená. Keďže robím aj dokument o autistoch Tak ďaleko, tak blízko , doniesol som mu ho a u neho doma sme si trénovali pohyby autistov. Fascinovalo ho, že také deti žijú. Uvedomil si, aký je vo svojom živote šťastný, a cez túto skúsenosť objavil nový svet,“ dodáva Vojtek, ktorý sa predstavuje v pozícii režiséra hraného filmu rovnako ako napríklad dokumentarista Juraj Lehotský so snímkou Zázrak. „Hraný film si skúsilo alebo ho skúša viacero dokumentaristov. Svoj hraný film natáča Marko Škop, s Ivanom Ostrochovským dokončujeme hranú boxerskú roadmovie s pracovným názvom Koza... Čiže pole hraného filmu si ohmatáva viacero talentovaných režisérov. Každý z nich má pre seba sformulovaný dôvod, preto by som nerád za nich generalizoval, prečo to robia. Jediné, čo môžem povedať, je, že sa mi to zdá rovnako prirodzené a užitočné, ako keď si zaškatuľkovaný režisér hraných filmov vyskúša dokument,“ uzatvára Marek Leščák.

Deti (r. Jaro Vojtek, Slovensko/Česko, 2014)

► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 440 000 eur (podpora AVF: 277 790 eur, RTVS: 25 000 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: Distribúcia na DCP a blu-ray nosičoch.
► SEPTEMBROVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: 24. 9. (18.00), 25. 9. (20.00), 26. 9. (18.00), 27. 9. (18.15), 28. 9. (18.00), 29. 9. (18.00), 30. 9. (18.00)

Zuzana Sotáková
FOTO: MPhilms

Keď pre nich nastalo ticho

Pohnuté osudy židovských umelcov počas druhej svetovej vojny rozprávané prostredníctvom hudby, ktorá pre nich znamenala všetko. Taký je film V tichu, ktorý má slovenskú kinopremiéru 18. septembra.

Snímka V tichu režiséra Zdeňka Jiráskeho a producentky Lívie Filusovej zachytáva citlivú tému holokaustu neštandardným, ale o to ambicióznejším spôsobom. Jej pracovný názov bol Denník Agáty Schindlerovej – vychádzal totiž zo zápiskov tejto slovenskej muzikologičky, žijúcej v Drážďanoch, ktorá sa dlhodobo venuje mapovaniu osudov židovských hudobníkov zasiahnutých nacizmom v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Na základe skúmania a spracovávania materiálov a výpovedí, ktoré zozbierala, sa pred autormi snímky postupne črtal aj zaujímavý spôsob ich filmového stvárnenia.

„Myšlienku nakrútiť film v spojení s hudbou alebo hudobníkmi som nosila v sebe dosť dlho. Pred tromi rokmi som sa dostala k téme židovských hudobníkov, ktorú mi ponúkla jedna dramaturgička. Primárne však išlo o prácu muzikologičky pani Schindlerovej a o spracovanie témy prostredníctvom nej, čiže o dokumentárny film,“ spomína na začiatky projektu producentka Lívia Filusová. Počas vývoja projektu si však tvorcovia uvedomili, aký široký a silný potenciál má daná látka, vďaka čomu sa spôsob jej spracovania značne zmenil. Primárnymi sa stali príbehy židovských hudobníkov Karola Elberta, Edith Kraus, Arthura Chitza, baletky Alice Flachovej a nemeckej vokálnej skupiny Comedian Harmonists, ktoré spolu nadobudli podobu hraného filmu, kde však namiesto dialógov znie hudba. Práve pomocou štylizovanej zvukovej zložky môžeme intenzívnejšie a emotívnejšie vnímať rozdiel medzi šťastným, hudbou naplneným životom protagonistov v predvojnovom období a nasledujúcim prudkým zvratom, ktorý súvisel s holokaustom. „Bola to cesta dlhého tvorivého hľadania, producentského rozhodovania a možností, ktoré sme mali k dispozícii. Dôležitá bola vzájomná kreatívna symbióza a následné prispôsobenie sa dostupným podmienkam,“ dodáva Lívia Filusová.

Pre režiséra Zdeňka Jiráskeho bola táto látka príťažlivá z dvoch dôvodov, na základe ktorých sa ju rozhodol spracovať. „Na téme ma zaujímala možnosť rozprávať film inak, netradične. A rovnako som uvažoval aj o novom uchopení látky – o prepojení faktografického a dramatického deja s hudbou. Producentka mi projekt pôvodne ponúkla ako dokument s hranými sekvenciami. To som však robiť nechcel, nie je to moja parketa, alebo inak povedané, na kombinácii dokumentárneho a hraného filmu ma autorsky nič neláka, sú to dve rôzne formy, ktoré nechcem spájať dokopy. Snažím sa nad dramatickým materiálom premýšľať v pevných mantineloch – v žánrových, v obsahových i vo formálnych – tak v pozícii autora, ako aj diváka. Nakoniec sme našli zhodu a rozhodli sa film urobiť neformálne, tak, ako na podobné témy nie sme zvyknutí nazerať,“ uvádza režisér a dodáva: „Pre mňa ako režiséra látky, ktorá nevychádza z mojej vlastnej potreby rozprávať, je na procese podobného druhu najzaujímavejšia možnosť improvizácie v rámci prenikania do témy. Z improvizácie spravidla vychádzajú nečakané výsledky, rodia sa prekvapujúce súvislosti, dáva to značný priestor hercom, ale i celému štábu. Keď posadíte pamätníka pred čierny zamat, posvietite na neho a spustíte kameru, môžete historické fakty vychádzajúce z jeho spomienok už len zaznamenať. Nehovorím, že to nemôže byť zaujímavé, ale môj prístup bol iný.“

Film, na ktorom sa koprodukčne podieľal aj SFÚ, mal svetovú premiéru na festivale v Karlových Varoch v rámci sekcie Zvláštne uvedenie, kam ho zaradili aj vďaka jeho netypickému spracovaniu. O atraktívnosti snímky svedčí zároveň to, že ju vybrali aj na najväčší ázijský festival v Pusane v Južnej Kórei, na MFF v Solúne, London Jewish Festival a ďalšie.

Okrem umeleckého zážitku však režisér Zdeněk Jiráský vníma jeho výpovednú hodnotu aj z iného hľadiska. „Divák by pravdepodobne mohol oceniť práve neštandardnú formu rozprávania. Samozrejme, hovorím o divákovi, ktorý nemá a priori odstup od témy. A v čase nenápadne silnejúceho neonacizmu, často ovplyvňovaného nevedomosťou či zjednodušovaním a napodobovaním silných vzorov, je dôležité pripomenúť si, čo a prečo sa v našich krajinách dialo relatívne nedávno.“

V tichu (r. Zdeněk Jiráský, Slovensko/Česko, 2014)

► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 411 072 eur (podpora AVF: 210 000 eur, RTVS: 46 978 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: Predbežne 6 DCP nosičov.
► SEPTEMBROVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: 19. 9. (18.15), 20. 9. (18.15), 21. 9. (18.00), 22. 9. (18.30), 27. 9. (20.30)

Veronika Pavlíková ( filmová publicistka )
FOTO: Film Europe

Traja v problémoch

Režisér Radim Špaček sa po oceňovanom filme Pouta (2010), v ktorom sa vrátil do Československa osemdesiatych rokov, obracia v novinke Miesta do rokov deväťdesiatych. Divákom prináša drámu o láske, strate a pomste.

Film Miesta je pomyselnou druhou časťou „československej trilógie“. Ako zatiaľ s rezervou hovorí režisér Špaček, keď sa všetko podarí, tretí diel bude zasadený do obdobia prelomu tisícročí a bude mapovať dôsledky rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov na bežné ľudské osudy. Filmy spája okrem Špačka aj autor scenára Ondřej Štindl. „Miesta majú zvláštny osud,“ hovorí Špaček. „Film sme nakrútili presne podľa Štindlovho scenára a v strižni sme so strihačkou Jankou Vlčkovou zistili, že niektoré veci by fungovali lepšie, keby sme sa scenára nedržali. Ten je napísaný ako spomienka muža na jeho mladosť v deväťdesiatych rokoch. V strižni sme túto linku opustili a zostalo iba rozprávanie príbehu o dvoch kamarátoch, ktorí stretnú dievča. Odohráva sa niekde v malom, provinčnom mestečku v Sudetách, takže do príbehu sa vmiešajú aj udalosti z roku 1945.“

Napriek retro atmosfére sa vo filme pracuje s kostýmami aj hudbou striedmo. „Nechcel som žiadne klišé, akým sú napríklad fialové saká, ale tie kostýmy sú bizarné už len tým, že sú z 90. rokov. Rovnako ako v Putách sme sa aj v tomto prípade snažili nič nepreháňať a nerobiť z toho karikatúru alebo paródiu. Možno iba mafiánova vila je o niečo monštruóznejšia, ale je to reálna vila, ktorá stojí v Prahe,“ objasňuje Špaček. „Scenárista Ondřej Štindl je dídžej v Rádiu 1, takže počúva veľa hudby, ale nechceli sme oživovať deväťdesiatkových zombi, ktorí by predstierali, že sú znovu mladí a plní elánu. Našli sme ústeckú kapelu Nauzea Orchestra. Soundtrack robil Václav Havelka z kapely Please The Trees spolu s Davidom Boulterom, členom britskej skupiny Tindersticks, ktorá bola založená v 90. rokoch. Film je koncipovaný trochu ako western a oni sa presne trafili do country nálady. Nemyslím tým niečo v štýle Ivana Mládka, ich hudba sa skôr blíži k soundtracku Mŕtvy muž, je to taký pomalý nostalgický sound. Keď sme nakrúcali scénu z rockového koncertu, prišla mi správa, že zomrel Filip Topol. Pre mňa sa v tej chvíli skončila mladosť,“ pokračuje režisér.

Adam a Marek majú devätnásť rokov, bývajú v malom meste a túžia odtiaľ zmiznúť. Keď do ich života vstúpi Anna, dcéra miestneho gangstra, začína sa nudné mestečko meniť na zaujímavé a tajomné. „Stanovili sme si rok 1995. Film sa odohráva vo fiktívnom mestečku Černá Skála, nakrúcali sme ho v Ústí nad Labem a je to letný film. Slnečné dni kontrastujú s tým, čo sa deje pod povrchom. Lákalo ma, že sa to odohráva v deväťdesiatych rokoch, že je to film o mne a mojej generácii. V snímke to však nie je priamo povedané, dá sa to spoznať na základe kostýmov a toho, že mobil majú iba dve postavy, na policajných autách sú staré logá a podobne. Je to jednoducho príbeh troch ľudí a ich nepríjemných zážitkov,“ vysvetľuje režisér, ktorý na toto obdobie spomína ako na najlepšie roky svojho života. „Boli to časy úplnej eufórie, veľkej energie. Človek mal pocit, že všetko je dovolené a že už to bude iba lepšie. Veril som, že sme sa všetci poučili a nebudeme už opakovať staré chyby. Potom to začalo horknúť a na Slovensku to bolo ešte horšie. Vnímal som to dosť osobne, pretože tu mám veľa kamarátov. Pýtal som sa, či v tomto teraz uviazneme. No napriek všetkému sú moje spomienky na deväťdesiate roky slnečné. Stále som mal pocit, že je o čom točiť. Dnes to už nie je také zreteľné. Nakrúca sa množstvo oddychových filmov alebo naopak veľa úletov, kde sa filmári snažia o čo najdrsnejší prístup a čo najväčšiu depresiu. Ja sa snažím medzi tým lavírovať. Aby som nebol komerčný bavič, ale ani ľudí nedeprimoval.“ A taký je aj najnovší Špačkov film. „Miesta nie sú veselý film, ale je v ňom zopár fórikov. Možno divákom zostane po filme horká pachuť nedopovedaného. Ale Miesta sa končia určitou nádejou. To sme si povedali so scenáristom aj s producentom hneď na začiatku, že nechceme nakrútiť film, ktorý by sa nekončil aspoň iskrou nádeje,“ uzatvára režisér.

Miesta (Místa, r. Radim Špaček, Česko/Slovensko, 2014)

► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 27 125 000 Kč/990 000 eur (podpora AVF: 105 000 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: Film bude distribuovaný na DCP a blu-ray nosičoch.
► SEPTEMBROVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: 12.9. (18.30), 13.9. (20.30), 15.9. (17.30), 16.9. (20.15)

Mariana Jaremková (filmová publicistka)
FOTO: Barracuda Movie