Kino Lumière v decembri:

Skvelí Jean-Luc a Jean-Louis

,Čoho sa dokážem vzdať?‘ trápi sa hosť nad bohato prestretými švédskymi stolmi, keď sa nechce prepchať delikatesami. Hodokvas sľubuje aj decembrový program Kina Lumière – z filmového ,,objedania“ však, našťastie, nehrozí ubolený žalúdok ani nekontrolované priberanie.

S chuťou by som si oprášila spomienky na hudobnú komédiu Žena je žena. Najslávnejší predstaviteľ francúzskej novej vlny Jean-Luc Godard ju nakrútil len rok po tom, čo celovečerným debutom Na konci s dychom stočil kormidlo svetovej kinematografie. Nezabudnuteľné sú scény, v ktorých hrdina krúži okolo jedálenského stola na bicykli. A keď majú Émil a po dieťati túžiaca Angela tichú domácnosť, vedú dialóg cez názvy kníh, ktoré s hnevom vyťahujú z knižnice. Originalitu, sviežosť, odvahu aj drzosť, s ktorou zatriasol pravidlami klasickej filmovej komédie, ocenili Zvláštnou cenou poroty na Berlinale v roku 1961.

Chcel byť básnikom ako jeho otec. Osud rozhodol inak – Bernardo Bertolucci sa stal básnikom pohyblivých obrázkov. Brilantným. Taliansky scenárista a režisér, ktorý si podmanil svet kontroverzným Posledným tangom v Paríži či Posledným cisárom, ma dostal jedinečnou filmovou ságou Dvadsiate storočie. Odpoveď na otázku, prečo sa intelektuál rozhodne slúžiť fašizmu, hľadal už na prahu 70. rokov v Konformistovi. Drámou, ktorá mu vyniesla prvú oscarovú nomináciu (za scenár), oslovil (vôbec nie prekvapujúco) široké publikum a dodnes je považovaná za jedno z najlepších diel talianskej kinematografie.

Keď hral zakomplexovaného hrdinu v Konformistovi, bol už štyridsaťročný Jean-Louis Trintignant hviezdou. Nie pre gloriolu slávy, ale pre herecké majstrovstvo mu Krzysztof Kieślowski o takmer štvrťstoročie neskôr zveril postavu životom sklamaného a zatrpknutého sudcu v psychologickej dráme Tri farby: Červená. Viacvrstvový príbeh (podobenstvo) starého muža, odporného záľubou v odpočúvaní svojich susedov, ktorý v živote miloval jedinú ženu (a tá ho zradila), patrí k filmovým klenotom. Prinúti človeka, uťahaného zhonom sveta, pristaviť sa a vdýchnuť posolstvo filmu vynikajúceho európskeho režiséra. Navyše pohladí dušu.

Strieborného medveďa na Berlinale, Európsku filmovú cenu a mnoho ďalších vyniesol Trintignantovi hrdina drámy Láska. Starý muž, ktorý sa musí starať o manželku v posledných mesiacoch jej života. Minimalisticky nakrútený, strhujúco úprimný film o starobe a umieraní vyniesol kontroverznému režisérovi Michaelovi Hanekemu ,,len“ dve oscarové nominácie, patrí však k tým, ktoré rozhodne treba vidieť

odporúča filmová publicistka, redaktora denníka Pravda Jena Opoldusová