Kedysi ich poznal každý, dnes po nich ostalo niekoľko fotografií, filmov a inscenácií. Fragmentov, ktoré len ťažko dokážu jednotne charakterizovať ich celkovú osobitosť. Aj preto pripravil Divadelný ústav s partnerskými inštitúciami na jeseň 2015 tri výstavy venované nedožitým výročiam významných slovenských hercov – Eleny Zvaríkovej Pappovej (1935 – 1974), Evy Polákovej (1935 – 1973) a Ivana Mistríka (1935 – 1982).

Všetci traja v sebe niesli veľké ľudské i umelecké osudy, ale z rôznych príčin sa ani jeden z nich nedožil vysokého veku. Na Ivana Mistríka, ktorý by tento rok oslávil osemdesiatku, môžu diváci spomínať od 18. novembra v novej budove SND. Výstava Dve balady o Ivanovi M. potrvá až do konca januára 2016 a vznikla v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, ktorý je zároveň koproducentom nového TV dokumentu o Mistríkovi v réžii Petra Kerekesa. Vernisáže výstav o menovaných hercových rovesníčkach sa uskutočnili už na začiatku novembra.

Mladá Bratislavčanka Elena Zvaríková Pappová strávila najlepšie tvorivé roky v martinskom Divadle SNP, odkiaľ stíhala aj napriek obrovskej vyťaženosti pravidelne cestovať do hlavného mesta natáčať filmové a televízne projekty. Podobne ako na javisku aj pred kamerou stvárňovala ženy temperamentné a živelné, často i s pochybnou povesťou. Nebola totiž tuctový typ, vďaka postave „krv a mlieko“ a výrazovej razancii dokázala prirodzene stvárňovať postavy femme fatale, poznačené minulosťou a prenasledované prítomnosťou. Spočiatku sa jej, pravdaže, nevyhli nevinné dievčenské typy, ako Rózka v Poslednej bosorke (1956). No v nasledujúcom desaťročí to už boli postavy rozporuplné, citmi zmätené, ako aj osudmi iných manipulujúce. Príkladom môžu byť jej kreácie v Obchode na korze (1965), vo filme Pán si neželal nič (1970) a najmä v Géniovi (1969), kde oproti predošlým úlohám presvedčivo stvárnila postavu submisívnu. Výstava o jej umeleckej tvorbe je inštalovaná v Slovenskom komornom divadle Martin do konca roku 2015.

Eva Poláková sa k filmovej tvorbe dostala ešte počas angažmánu v Štátnom divadle Košice (1957 – 1959), keď stvárnila neživo napísanú Máriu v Skalách a ľuďoch (1959). Príchodom do SND (1960) sa jej register filmových úloh výrazne rozšíril, no nikdy nebola obsadzovaná toľko ako v divadle, rozhlase a televízii. Koncentrovaná energia, vnútorný dynamizmus a zmysel pre vehementné modelovanie tragických a tragikomických postáv ju predurčovali na roly protirečivé a citovo nestabilné. Napríklad vo filme Smrť prichádza v daždi (1965) bola impulzívnou Fojtíkovou a v Námestí svätej Alžbety (1965) zas Ernou prenasledovanou motívom márneho života. Najväčší filmový úspech však neprišiel z Koliby, ale z Barrandova. V českej snímke Smrt si říká Engelchen (1963) stvárnila hlavnú ženskú rolu partizánky Marty, v ktorej spojila výrazný ženský zjav s hereckou vecnosťou a s presvedčivým emocionálnym zástojom. Za sugestívnu kreáciu dokonca získala ocenenie na americkom festivale v Los Alamos. Dozvedela sa to len z rádia, po červenom koberci sa prejsť nemohla. Výstava venovaná jej osudom bude do konca roka umiestnená v dolnom foyer historickej budovy SND.

Karol Mišovic ( teatrológ )
FOTO: archív SFÚ

Rada Audiovizuálneho fondu schválila 3. novembra štruktúru podpornej činnosti na rok 2016, s ktorou súvisí aj niekoľko noviniek.

Fond sústredí podporu aj v budúcom roku do piatich programov: 1. Tvorba a realizácia slovenských audiovizuálnych diel, 2. Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti, 3. Výskum, vzdelávanie a edičná činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry, 4. Rozvoj audiovizuálnych technológií v SR, 5. Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR. Na podpornú činnosť je predbežne určená suma 6,5 milióna eur, pričom finančná podpora programu 5 je zabezpečená nad rámec tejto sumy osobitným príspevkom zo štátneho rozpočtu. Čo sa týka zostávajúcich štyroch programov, má byť podpora predbežne rozdelená nasledovne: 77 percent (5 005 000 eur) na program 1, 15 percent (975 000 eur) na program 2, 3 percentá (195 000 eur) na program 3 a 5 percent (325 000 eur) na program 4.

Jednou z noviniek je priorita v programe 2, ktorá sa týka verejnej výročnej prehliadky slovenskej audiovizuálnej tvorby. Takýto typ podujatia sa tento rok konal pod názvom Týždeň slovenského filmu. „Chceme najmä zdôrazniť dôležitosť toho, aby sa nové slovenské filmy predstavovali verejnosti na pravidelnom podujatí, aké je štandardnou súčasťou kinematografie aj v iných krajinách,“ hovorí riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák. „Je dobre, že našich filmov je čoraz viac a že sa mnohé z nich dostávajú na festivaly a prehliadky po svete. Ale osobitnú prehliadku slovenských filmov spojenú s cielenou prezentáciou pre domáce publikum, s odbornou reflexiou a s účasťou zahraničných hostí – to za nás neurobí nikto.“

Fond zároveň už tento rok zaradil do programu 2 nový podprogram 2.3 – Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela. Spočíva v tom, že každú predanú vstupenku na audiovizuálne predstavenie slovenského kinematografického diela podporí fond 1 eurom. Prvé žiadosti sa budú hodnotiť začiatkom roku 2016 a podľa Šmatláka nebude tento podprogram finančne uberať ostatným oblastiam v programe 2, ku ktorým patrí aj podpora filmových festivalov, prehliadok a príbuzných podujatí. Niektoré festivaly vrátane tých renomovaných pritom v poslednom čase prehodnocujú spôsob svojho fungovania. Odrazí sa to nejako na posudzovaní filmových podujatí zo strany fondu? „Kritériá na filmové podujatia sú vo fonde zreteľne určené už niekoľko rokov, špecifikovali sme ich aj po diskusii so zástupcami festivalov a nemyslím si, že na tom treba niečo výrazne upraviť. Zmeny sú prirodzeným javom aj v tomto prostredí a uvidíme, aké sa nám predstavia k uzávierke výzvy 1/2016 (tá bola 30. 11., po uzávierke Film.sk – pozn. red.). Potom budeme môcť o tom diskutovať a hodnotiť jednotlivé žiadosti,“ odpovedá Martin Šmatlák.

Ďalšou novinkou je, že AVF sa chce v programe 4 sústrediť na podporu revitalizácie zaniknutých kín alebo na zriadenie nových jednosálových kín. Do ktorého podprogramu sa takéto aktivity dajú zahrnúť? „Stále ide o podporu určenú na obstaranie digitálnej premietacej techniky pre kino. Ak bude niekto chcieť takúto techniku nainštalovať do priestoru, kde predtým kino nebolo, môže požiadať v podprograme 4.1 alebo 4.2 o dotáciu, prípadne o kombináciu dotácie a pôžičky,“ ozrejmuje riaditeľ AVF a zároveň konkretizuje, čo sa spája s novým podprogramom 4.4 – Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v SR: „Malo by ísť najmä o vývoj a realizáciu nových technologických riešení, ktoré môžu byť prínosom pri realizácii diel. Taký je napríklad slovenský projekt softvérovej aplikácie QTAKE, ktorá sa už úspešne používa vo svete. Nie je naším zámerom podporovať to, aby si niekto kúpil novú kameru alebo strihaciu jednotku, chceme podnietiť a podporiť ďalšie inovatívne projekty v tejto oblasti.“

Viac informácií o štruktúre podpornej činnosti fondu na rok 2016 je na stránke www.avf.sk.

Daniel Bernát