RTVS ako partner slovenských filmov

V pohnutých 90. rokoch minulého storočia aj začiatkom nového tisícročia vznikalo málo slovenských filmov a nízka bola i koprodukčná účasť verejnoprávnej televízie. Produktivita domácej kinematografie sa však v poslednom čase zvýšila a ožila aj jej podpora zo strany RTVS.

V rokoch 1990 až 2014 vzniklo 195 slovenských filmov a 81 z nich koprodukovala verejnoprávna televízia. Kým do roku 2011 sa počet filmových koprodukcií RTVS ročne pohyboval od jedného po maximálne päť projektov, neskôr ich počet stúpal. A to citeľne. V roku 2013 podporila RTVS 11 kinofilmov, vlani ešte o jeden viac. Televízia zároveň posilnila propagáciu koprodukčných snímok na svojich obrazovkách.

Na zozname koprodukčných filmov, ktorý nám poskytla RTVS a zahŕňa obdobie od 1. 1. 2014 do 13. 11. 2015, je 43 titulov – 17 hraných a 26 dokumentárnych. No nie všetky sú celovečerné a niektoré sú primárne určené na televízne vysielanie, ako napríklad dokudráma True Štúr, dokument Herec: Ivan Mistrík či rozprávky Johankino tajomstvo a Svätojánsky venček, ktoré RTVS odpremiéruje na Vianoce. S kinodistribúciou však súvisí viac ako polovica z nich. Televízia uvádza, že jej koprodukčný vklad je v prípade 43 titulov daného obdobia takmer štyri milióny eur (k 13. 11. 2015 to bolo presne 3 985 438 eur). Najvyšší vklad sa spája s rozprávkou Mariany Čengel Solčanskej Láska na vlásku (738 377 eur), ktorú RTVS nasadila do vianočného vysielania a dosiahla vysokú sledovanosť. V tomto prípade však nešlo len o finančný vklad, ale aj o nefinančné plnenie. Televízia môže v rámci neho ponúknuť vlastné štúdiá, rekvizity, kostýmy, postprodukčné kapacity a podobne.

Nové pravidlá
RTVS sa o koprodukčnej spolupráci rozhoduje na základe projektov prihlásených do Centrálneho registra námetov (CRN), ktorý vytvorilo nové vedenie televízie na čele s generálnym riaditeľom Václavom Mikom a programovým riaditeľom televíznej časti RTVS Tiborom Búzom. „Tento manažment nastavil štandardné procesy, keď musí každá jedna žiadosť či námet prejsť hodnotiacim systémom. Projekty treba prihlásiť do Centrálneho registra námetov, z ktorého sa potom návrhy rozdeľujú medzi jednotlivých dramaturgov. Tí pripravia hodnotiaci proces. Následne sa tieto projekty hodnotia na verejnom fóre, čiže na dramaturgickej rade. Hodnotia sa komplexne – námet, umelecká úroveň, rozpočet či spôsob, akým sa bude projekt realizovať. Ak ho rada odporučí, prechádza do finálnej fázy, keď sa hodnotí na veľkej programovej rade. Tá rozhodne, či RTVS vstúpi, alebo nevstúpi do koprodukcie, prípadne či sa projekt odloží,“ vysvetľuje Tibor Búza. Podľa tohto systému by mal predkladateľ námetu dostať odpoveď z RTVS najneskôr do dvanástich týždňov od zaevidovania v registri.

„Už to nie je ako kedysi, keď sa tu po chodbách potulovali ľudia a nevedeli, komu dať scenár. Teraz podávajú námet do centrálneho registra a priebežne vidia, v akom štádiu hodnotenia je a kto ho hodnotí. Dnes už existujú prísne pravidlá, akým spôsobom prebieha schvaľovací proces,“ pokračuje Búza. Zmena sa podpísala aj na počte žiadostí v registri, ktorý stúpa. „Je to v prvom rade o tom, že sa zmenili pravidlá komunikácie a tvorcovia to oceňujú. Nemáme ani problém povedať nie, ale jasne vyargumentujeme, prečo do nejakého projektu nejdeme. Vždy sa snažíme, aby každý dostal relevantnú odpoveď, aby sme si sadli a povedali, akým spôsobom budeme pracovať. A musím povedať, že námety prechádzajú naozaj tvrdým hodnotením. Myslím si, že dramaturgia televízie je momentálne na veľmi slušnej úrovni,“ ozrejmuje programový riaditeľ televízie. Podľa informácií RTVS sa vlani posudzovalo 32 projektov, ktoré prišli do CRN, z toho 20 hraných filmov. V tomto roku (k 13. 11.) to bolo 28 projektov (24 hraných filmov).

Producenti vidia posun aj medzery
„Vzhľadom na to, že RTVS je na Slovensku jediným relevantným doplnkovým zdrojom financovania mimo Audiovizuálneho fondu, sú pre producenta koprodukcie s RTVS v mnohých prípadoch nevyhnutné,“ konštatuje producentka Barbara Harumová Hessová a v tejto súvislosti opisuje vlastné skúsenosti. „Pri filmoch Comeback a Tak ďaleko, tak blízko prešli od začiatku rozhovorov po podpis zmluvy a možnosť reálne čerpať prostriedky takmer dva roky, čo v podmienkach prebiehajúcej výroby filmu a potreby plánovať vyhodnocujem ako pomerne dlhé obdobie.“ V prípade Comebacku Mira Rema vyhodnotila televízia projekt ako rizikový a koprodukčný vklad sa uvoľnil až po odovzdaní dokončeného filmu. „To je zo strany televízie racionálne rozhodnutie v zmysle hájenia jej záujmov, no pre nezávislého producenta, pracujúceho na výrobe filmu šesť rokov, je to signál, že je v projekte de facto sám, že nemá partnera, ktorý s ním nesie riziko,“ myslí si Harumová Hessová. Spoluprácu na uvedených filmoch však začala riešiť ešte v čase, keď sa CRN iba formoval. Oficiálne doň oba projekty prihlásila v októbri 2013, v máji nasledujúceho roka došlo k podpisu zmluvy a financie boli uvoľnené na jeseň 2014.

Napriek komplikáciám si producentka cení prístup dokumentárnej dramaturgie RTVS: „Kontinuálne pracuje na dobrej komunikácii s nezávislým producentským prostredím, niekedy supluje produkčnú zložku v RTVS a pomáha, ako môže, hoci sama nedisponuje rozpočtami a nemôže vyriešiť podstatnú časť spolupráce na koprodukcii. Prístup inštitúcie tvoria vždy konkrétni ľudia. Ja som sa stretla aj s neochotou a neprofesionálnym prístupom niektorých pracovníkov, ale aj s ústretovým prístupom a hľadaním riešení,“ pokračuje producentka.

Jej čerstvá skúsenosť je taká, že ani po viac ako troch mesiacoch od prvého stretnutia so zástupcami RTVS zatiaľ nedostala z televízie odpoveď. „V situácii, keď potrebujete pracovať na dokončovaní filmu, tlačí vás termín premiéry na áčkovom festivale a neviete, na čom ste, je to deprimujúce. V takom prípade je aj ,nie‘ lepšia odpoveď ako žiadna. Čaká ma koprodukcia s RTVS na ďalšom dokumentárnom filme, ktorý s televíziou plánujeme už od roku 2013. Som presvedčená, že predchádzajúce skúsenosti boli špecifické a pri nasledujúcom projekte už nenastane závažnejší zádrh,“ dodáva Harumová Hessová, ktorá by zároveň privítala, keby pri koprodukciách s RTVS nebolo vyúčtovanie a odovzdanie projektu viazané na koniec kalendárneho roka.

O názor na koprodukčnú spoluprácu s RTVS sme požiadali aj ďalšieho zástupcu nezávislých producentov Petra Kerekesa. „Minulý rok som po prvý raz zažil štandardnú komunikáciu s televíziou, aká býva v normálnych krajinách. Na jeseň som podal námet, mal som stretnutie s dramaturgiou a s programovým riaditeľom, v zime vypočutie pred programovou radou, na jar zmluvu, v ktorej sme si vzájomne akceptovali požiadavky, a v lete som mal peniaze na účte,“ približuje Kerekes. Pomenúva však aj slabšie miesta. „Bolo by dobré, keby sa tento proces mohol ešte urýchliť, ale to by musela mať televízia zabezpečený rozpočet na dlhšie obdobie dopredu. K spokojnosti chýba ešte veľa, ale to si vyžaduje tak stabilné vedenie, ktoré sa nebude meniť po každých voľbách, ako aj intenzívny tlak zo strany producentov.“

Artové aj divácke filmy
Z hraných a dokumentárnych filmov, ktoré mali tento rok premiéru v kinách, RTVS koprodukčne spolupracovala napríklad na tituloch Eva Nová režiséra Marka Škopa, Čakáreň Pala Korca, Sedem zhavranelých bratov Alice Nellis, Koza Ivana Ostrochovského či Suri Pavla Barabáša. „Posledné obdobie vnímam veľmi pozitívne. Samozrejme, nie vždy všetko funguje alebo sa páči divákom. Napriek všetkému vzniklo za posledné obdobie množstvo výborných filmov, v ktorých máme prsty. A tieto filmy aj zbierajú ceny na festivaloch,“ hovorí Tibor Búza.

Zo snímok, ktoré ešte len čaká uvedenie v kinách (i v televízii), koprodukovala RTVS napríklad Agávu v réžii Ondreja Šulaja, Červeného kapitána Michala Kollára, Cooltúru Mira Rema či Vojtecha Viktora Csudaia, ktorý má premiéru tento mesiac. Zámerom RTVS je pritom podporovať filmy s rozličným diváckym potenciálom. „Môj pes Killer je vynikajúci artový film, do ktorého sme vstúpili na poslednú chvíľu. Máme záujem o filmy, ktoré bodujú na festivaloch, ale druhá vec je, že sa budeme snažiť podporovať aj divácke filmy, ako to bolo napríklad pri Wilsonove, ktorý podľa mňa u divákov zaboduje,“ uzatvára Tibor Búza.

Zuzana Sotáková
FOTO: Láska na vlásku, zdroj: Attack film