Koncom novembra sa začala písať história kina Klap, ktoré zriadila a prevádzkuje Filmová a televízna fakulta VŠMU v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom a s partnermi. Kino, ktoré sídli v budove FTF VŠMU na Svoradovej 2 v Bratislave a nadväzuje na tradíciu FK 35 mm, bude premietať každý štvrtok a sobotu počas akademického roka. Divákom ponúkne slovenské a zahraničné krátke i dlhometrážne filmy, ktoré nenájdu v bežných kinách. Do programu budú zaradené aj študentské snímky (každý prvý štvrtok v mesiaci), predstavenia budú doplnené lektorskými úvodmi študentov FTF VŠMU či diskusiami so slovenskými tvorcami. „Pri tvorbe programu ťažíme najmä z postavenia VŠMU a z bohatých medzinárodných kontaktov fakulty. K dispozícii tak pravidelne máme veľké množstvo nesmierne rôznorodých a zaujímavých krátkych filmov z partnerských škôl po celom svete. Mnohé z nich získali ocenenia na najprestížnejších medzinárodných festivaloch. Samozrejme, nebude chýbať ani najkvalitnejšia slovenská študentská tvorba,“ uviedol hlavný programový dramaturg kina Michal Tallo. Organizáciu a programovú dramaturgiu zabezpečujú študenti fakulty pod vedením dekana Ondreja Šulaja, vedúcej katedry audiovizuálnych štúdií Kataríny Mišíkovej a vedúceho katedry produkcie a distribúcie Jána Opartyho.

Slávnostné otvorenie kina Klap sa uskutočnilo 26. novembra projekciou slovenského filmu Čistič a diskusiou s jeho režisérom Petrom Bebjakom a predstaviteľom hlavnej úlohy Noëlom Czuczorom. Decembrový program prinesie blok krátkych filmov venovaných vzťahom medzi rodičmi a deťmi (3. 12.), snímku Sladký čas Kalimagdory (5. 12.) v réžii Leopolda Laholu, ďalej film Romana Polanského Carnage (10. 12.), výber z krátkometrážnej tvorby Dušana Trančíka (12. 12.) a špeciálnu zostavu domácich a zahraničných krátkych filmov na tému Vianoc a zimy (17. 12.).

zs

Kino Lumière (Špitálska ul. 4, Bratislava) bude počas vianočných sviatkov a na prelome rokov pre verejnosť zatvorené. Premietať nebude v nasledovných dňoch:

22. – 26. 12. 2015 / 31. 12. 2015 / 1. 1. 2016

Program Kina Lumière nájdete na stránke www.aic.sk/kinolumiere.

V bratislavskom Kine Lumière sa pri príležitosti 120. výročia prvej verejnej platenej projekcie prostredníctvom lumièrovského kinematografu uskutoční 28. decembra špeciálny večer Vlak do stanice Lumière, ktorým sa uzavrie celoročný cyklus Vlak zvaný film.

Dátum 28. december 1895 je pre mnohé minulé aj súčasné rozprávania o dejinách kinematografie zásadný a magický. Mnohí historici datujú počiatok kinematografie práve týmto dňom. Prečo? Možný je nasledujúci výklad. V Indickom salóne v Grand Café na Boulevard des Capucines v Paríži bol širokej verejnosti predstavený vynález bratov Louisa a Augusta Lumièrovcov nazvaný kinematograf. Išlo o prvú projekciu krátkych filmov, šotov nakrútených pomocou lumièrovského aparátu, určenú pre laické publikum ochotné zaplatiť vstupné. Tieto kľúčové aspekty umocnili dojem, že práve v tom okamihu sa zrodil nový druh umenia – kinematografia. Hoci nedávnymi historickými výskumami sa preukázalo, že takto prezentované rozprávanie má zopár faktických trhlín a je (aspoň čiastočne) nepresné, tento dátum má mimoriadnu symbolickú, priam až mýtickú hodnotu.

Presne 120 rokov od projekcie v Grand Café uvedie Kino Lumière trojicu filmov, ktoré sa nejakým spôsobom vzťahujú k tomuto výročiu. Ako prvý sa premietne zdigitalizovaný Príchod vlaku do stanice La Ciotat, jeden z filmových šotov Louisa Lumièra. Až najnovšími výskumami sa preukázalo, že tento šot nebol uvedený v Grand Café 28. decembra 1895 (ako sa dlho tradovalo), ale vznikol až v roku 1897. Napriek tomu sme sa rozhodli zaradiť ho do programu, keďže ide zrejme o najznámejší šot s vlakovým motívom, ktorý vznikol v produkcii spoločnosti bratov Lumièrovcov. Dokumentárny film Lumière & spol. vznikol pri príležitosti 100. výročia lumièrovského aparátu v roku 1995. Poprední svetoví režiséri (Peter Greenaway, Abbas Kiarostami, Andrej Končalovskij, Wim Wenders, Michael Haneke a mnohí ďalší) dostali možnosť nakrútiť historickým prístrojom krátke šoty a tie tvoria druhý uvádzaný film. Na záver špeciálneho večera premietne Kino Lumière hraný film režiséra Martina Scorseseho Hugo a jeho veľký objav. Jednou z jeho hlavných postáv je iný priekopník raného obdobia kinematografie – Georges Méliès, no vo filme dôjde aj na Lumièrov šot s motívom príchodu vlaku na stanicu.

Michal Michalovič ( kurátor cyklu Vlak zvaný film )

Martin Žiaran získal za obrazové stvárnenie filmu Čistič (r. P. Bebjak) hlavnú cenu Kamera 2015 na slávnostnom udeľovaní ocenení Asociácie slovenských kameramanov, ktoré sa uskutočnilo 25. novembra v bratislavskom Kine Lumière. V kategórii hraná filmová tvorba udelila porota na čele s Jánom Ďurišom aj zvláštnu cenu Martinovi Kollárovi, kameramanovi snímky Koza. Ocenenie v kategórii dokumentárny a krátky hraný film patrí Jánovi Melišovi za kameru v dokumente Čakáreň a porota aj v tomto prípade rozhodla o zvláštnej cene, ktorú získali Mário Ondriš, Ivo Miko a Jaro Vaľko za film Comeback. V oblasti hraných televíznych filmov a seriálov uspel Peter Kelíšek, ktorý stál za kamerou seriálu Tajné životy. Porota posudzovala ešte dve kategórie – cenu za najlepší študentský film udelila kameramanovi Martinovi Chlpíkovi za titul Chronos a víťazom v oblasti audiovizuálnej reklamy a videoklipov je Dušan Husár (Zlatý Bažant/Epicentre). Počas slávnostného večera Kamera 2015 vyhlásili aj držiteľa ceny za celoživotné dielo, ktorým sa stal kameraman Vladimír Ješina. Spolupracoval s režisérmi ako Peter Solan (napríklad Muž, ktorý sa nevrátil), Stanislav Barabáš (Pieseň o sivom holubovi), Jozef Zachar (Zmluva s diablom), Otakar Krivánek (Otec ma zderie tak, či tak...). Stál aj po boku Paľa Bielika, s ktorým nakrútil Jánošíka, Majstra kata či Troch svedkov, neskôr si pochvaľoval spoluprácu s Dušanom Rapošom. Z filmov, pri ktorých stál za kamerou, označil za svoj najobľúbenejší práve Rapošovu Fontánu pre Zuzanu. Kino Lumière ju pri príležitosti tohto ocenenia aj premietlo.

dan

Na pôde FTF VŠMU v Bratislave sa v dňoch 19. až 21. novembra konala 5. medzinárodná filmologická konferencia Screen Industries in East-Central Europe (SIECE). Venovala sa transformačným procesom v kinematografiách, ktoré prostredníctvom zásadných inštitučných, legislatívnych či technologických zásahov viedli k zmenám hodnôt, estetických trendov a spôsobov produkcie, distribúcie aj recepcie filmu. Prvý deň otvoril predkonferenčný česko-slovenský panel venovaný aktuálnym výskumným projektom v oboch krajinách, ako aj trendom v audiovizuálnej distribúcii. Hlavný program odštartoval 20. novembra sériou prednášok o postsocialistickej filmovej produkcii na Slovensku, v Česku a Poľsku. Pozoruhodným a pre miestnych návštevníkov možno „exotickejším“ panelom bola sekcia venovaná transgresii a transformácii v srbskom filme. Za najzaujímavejšiu považujem prezentáciu Aleksandry Milovanović (Akadémia umení v Belehrade, Srbsko) na tému transmediálneho naratívu v balkánskej kinematografii. Za mimoriadne pútavú považujem aj sekciu venovanú poľskému filmu, kde Marcin Adamczak (Univerzita Adama Mickiewicza v Poznani, Poľsko) na príklade nedokončeného filmu poukázal na možné problémy debutantov pri získavaní financií. Ewa Ciszewska (Lodžská univerzita, Poľsko) sa zaoberala poľskou filmovou mekkou, tzv. Hollylodžom, kam sa rozhodne musí každý filmový nadšenec vydať na dovolenku.

Chuck Tryon (Fayettevillská štátna univerzita, USA) hovoril vo svojej prezentácii o súčasnom trende internetovej distribúcie so zameraním na Netflix. Za mierne sklamanie považujem prezentáciu Mikolaja Kunického (Oxfordská univerzita, Veľká Británia), ktorý do diskurzu veľmi neprispel a vo svojom všeobecnom príspevku ponúkol len povrchný pohľad na túto lokalitu.

Spomedzi posledných dvoch panelov stoja za vyzdvihnutie predovšetkým príspevky Balázsa Vargu (Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti, Maďarsko), ktorý poukázal na zaujímavé trendy v maďarskom populárnom filme, a Oksany Bulgakowa (Univerzita Johanna Gutenberga v Mainzi, Nemecko) o zmenách filmových postáv a štylistiky v Rusku.

Marcel Šedo ( poslucháč audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )

Od 1. januára do 30. septembra 2015 prišlo do slovenských kín 3 276 540 divákov, ktorí zaplatili vstupné spolu 16 749 667 eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2014 to znamená medziročný nárast počtu divákov o 10,22 percenta a hrubých tržieb o 11,63 percenta. O 12,33 percenta však stúpol aj počet predstavení, a tak priemerná návštevnosť na predstavenie klesla z 29,12 na 28,61 diváka. Zatiaľ čo vlani sa cez hranicu 100 000 divákov dostali len tri tituly, tohto roku je ich až päť a Mimoni sa dokonca s 359 196 divákmi stali siedmym najnavštevovanejším filmom v ére slovenskej samostatnosti. Potešiteľné je, že do Top 10 sa opäť dostal aj domáci film. A znovu dokument. Po vlaňajšom titule 38 je ním režijný debut Mira Drobného Rytmus: Sídliskový sen, ktorý od premiéry 20. 8. 2015 videlo 80 464 divákov a patrí mu siedma priečka. Výsledky ďalších slovenských premiérových snímok boli nasledovné: LokalFilmis (premiéra 18. 6., 47 237 divákov), Sedem zhavranelých bratov (28. 5., 40 556), Rukojemník (8. 1., 17 048), Suri (21. 5., 4 683), Koza (10. 9., 2 491), Malý pán (30. 4., 2 283), Tak ďaleko, tak blízko (2. 4., 2 067), Mirage (19. 3., 1 551), Očami fotografky (17. 9., 690), 5. pluk – Misia Afganistan (12. 3., 617), Návrat do horiaceho domu (27. 1., 395), Malá z rybárne (3. 9., 270), Farby piesku (16. 9., 241), Zmenil tvár Šanghaja (23. 9., 124) a Milan Čorba (30. 4., 118). Všetkých šestnásť premiérových domácich noviniek videlo počas prvých deviatich mesiacov roku 2015 spolu 200 835 divákov, čo tvorí 6,13 percenta celkovej návštevnosti.

Miro Ulman

V rámci podprogramu MEDIA budú v decembri uzávierky podporných schém: Podpora TV vysielania, Výzva EACEA/21/2015 (uzávierka 3. 12. 2015), Kinodistribúcia – selektívna schéma, Výzva EACEA/13/2015 (uzávierka 1. 12. 2015) a Podpora filmových festivalov, Výzva EACEA 16/2015 (uzávierka 17. 12. 2015). Podmienky sa ani v jednej zo schém nezmenili: v prípade podpory festivalov je uzávierka určená pre festivaly, ktoré sa budúzačínať medzi 1. májom a 31. októbrom 2016. Tak ako v predchádzajúcej

výzve musia festivaly preukázať, že 70 % programu alebo prinajmenšom 100 dlhometrážnych filmov (prípadne 400 krátkych filmov, ak ide o festival krátkometrážnych filmov) je minimálne z 15 členských krajín podprogramu MEDIA; ďalej platí, že 50 % programu musia tvoriť nenárodné filmy. Prípustné sú festivaly hraných, animovaných a dokumentárnych filmov, neprípustné sú festivaly s iným audiovizuálnym obsahom (napríklad reklamy, živé prenosy, hudobné videá, videohry, amatérske filmy, nenaratívne audiovizuálne diela) a neprípustné sú aj tematické festivaly (napríklad archeológia, antropológia, medicína, ornitológia, veda, životné prostredie, turizmus, šport a pod.). Veľký dôraz sa v procese hodnotenia kladie na efektívnosť v budovaní publika, špeciálne mladého, prostredníctvom akcií, ktoré sa konajú mimo hlavného termínu festivalu, na decentralizáciu tohto programu a zameranie na publikum, ktoré nie je pre žiadajúci festival kmeňové.

Naša kancelária (podprogram Kultúra) v spolupráci s A4 – asociáciou združení pre súčasnú kultúru a s ďalšími partnermi (Goethe Institut a Európsky kontaktný bod) organizuje 8. a 9. decembra v Pisztoryho paláci a v A4 medzinárodnú konferenciu Kultúra a mesto: Sila príťažlivosti. Európski teoretici, kultúrni manažéri, tvorcovia kultúrnych politík, umelci a lokálni politici z Česka, Lotyšska, Rakúska, Slovinska a Slovenska si budú vymieňať skúsenosti a inšpirácie v oblasti kultúrnej politiky a plánovania miest. Ďalšie informácie, podrobný program a možnosti akreditácie nájdete na našej stránke www.cedslovakia.eu, alebo vám ich poskytneme mailom na adrese kultura@cedslovakia.eu.

vs