Nutné zlo a smutná pravda


Filmové týždenníky ako žáner spravodajského filmu sú dnes vzácnosťou. Na Slovensku sa o ne vo svojich zbierkach stará Slovenský filmový ústav (SFÚ), ktorý ich v spolupráci so spravodajskou televíziou TA3 uvádza v jej programe. V mesačníku Film.sk ich každý mesiac čitateľom približuje Rudolf Urc, ktorý pôsobil aj ako dramaturg Spravodajského filmu.


Rok 1954. A znova „slávne májové dni“, tentoraz obohatené o voľby do národných výborov (Týždeň vo filme č. 19, 20, 21). Obligátne zábery. Komentár štatisticky vymenúvajúci jednotlivých kandidátov. A takéto „perly ducha“: V záplave pučiacich ruží ďalšej bohatej úrody zelenajú sa žírne siatiny družstiev v rovinách našej zeme a snúbia sa v náručí šťastnej jari. Alebo inak: Bohatá dravá pieseň života liptovských detí akoby stekala po vlnách Váhu, zahatanom priehradami osvetľujúcimi nový dnešok ľudu, do rovín. Čo dodať? Spravodajcovia sa pokúšali vyprázdnené rituály moci nejako „ozvláštniť“, spoetizovať, hoci viaceré z tých „musiliek“ (lebo tak volali šoty, ktoré sa museli nakrútiť) mali obrazovo prijateľný tvar. Napríklad montáž volebných fragmentov z rôznych kútov Slovenska v č. 21. Komentár bol už len nutným (a smutným) zlom, ktoré museli diváci (i filmári) akosi stráviť.

Prísne strážené hranice štátu nedovolili uniknúť ani myši. O to vzácnejší bol človek, ktorý prišiel zo Západu a prihlásil sa našim orgánom. Vtedy naplno zapracovala propagandistická mašinéria, najmä keď išlo o sólokapra, akým bol bývalý funkcionár sociálnodemokratickej strany Bohumil Laušman. Po štyroch rokoch sa dobrovoľne vrátil do ČSR, aby vydal svedectvo o zradnej emigrácii (č. 23). A aká bola pravda? V roku 1953 ho čs. kontrarozviedka uniesla do Československa. Za prísľub slobody pre neho a jeho rodinu vystúpil pred novinármi. No z väzenia ho nikdy neprepustili a tam aj v roku 1963 za nejasných okolností zahynul.

V rámci Bratislavskej hudobnej jari zahral svetoznámy orchester z Lipska scherzo z X. symfónie Dmitrija Šostakoviča (č. 23). Tomuto skladateľovi, označenému za „formalistu“, pomohli prežiť najťažšie roky totality „vznešené“ filmové diela ako Pád Berlína. Ovenčený viacerými Stalinovými cenami, no nezrádzajúci svoje presvedčenie, patril medzi popredných skladateľov svojej doby. V memoároch uvádza, že práve scherzo z X. symfónie „neúprosné, neľútostné ako ničivá smršť je Stalinov hudobný portrét“. A ešte z kultúry: nakrúcanie filmu Drevená dedina a vydarený profil herca Ľudovíta Jakubóczyho (obe v č. 20). Apoteotický obraz zakladateľskej osobnosti socrealizmu u nás – spisovateľa Jilemnického (č. 22). Vcelku nevýrazná spomienka na maďarského spisovateľa Móra Jókaiho. Maliar Janko Alexy pri práci na gobelíne s jánošíkovským motívom (obe v č. 24).

Prípravy na spartakiádu školskej mládeže sú už v plnom prúde. Dievčatá cvičia do rytmu predpísanej hudby (č. 25) a netušia, že o šesťdesiat rokov sa budú môcť vidieť na stanici TA3 už ako mamičky a staré mamy – ktovie, či tie „prostné“ dokážu aspoň v náznaku predviesť svojim vnúčatám. Ale ako hovorí klasik, „krásni mladí ľudia sú hračka prírody, no krásni starí ľudia sú umelecké diela“.

Rudolf Urc (filmový dramaturg a publicista)

 

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – SEPTEMBER 2013

7. 9. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 20/1954 a 21/1954 (repríza 8. 9. o 15.30 hod.)

14. 9. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 22/1954 a 23/1954 (repríza 15. 9. o 15.30 hod.)

21. 9. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 24/1954 a 25/1954 (repríza 22. 9. o 15.30 hod.)

28. 9. – 13.30 hod. – Týždeň vo filme 26/1954 a 27/1954 (repríza 29. 9. o 15.30 hod.)