ASFK vznikla preto, aby nezaniklo klubové hnutie


Pred dvadsiatimi rokmi vznikla Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK), ktorá stojí za filmovými prehliadkami Febiofest a Projekt 100, za jediným filmologickým časopisom na Slovensku Kino-Ikon a ročne odpremiéruje desiatky filmov, ktoré by sa inak možno nikdy nedostali do slovenských kín. Kde ležia základy klubového hnutia na Slovensku, ako sa vyvíjalo v poslednom dvadsaťročí a akú úlohu v tom zohrala ASFK, ktorá v čase svojho vzniku združovala 28 aktívnych klubov a dnes ich združuje vyše 40?


„S pádom socializmu a po revolúcii nastal istý úbytok filmových klubov na Slovensku aj v Česku. Zároveň tu neexistovala žiadna významnejšia podpora alternatívnej distribúcie. Od vzniku ASFK bolo stratégiou tohto občianskeho združenia za každú cenu udržať klubové hnutie,” hovorí vtedajší aj súčasný predseda ASFK Peter Dubecký. „Iný, podobne nastavený subjekt na Slovensku v tomto období neexistoval, kým v Česku už popri AČFK postupne vznikali ďalšie artové distribučné spoločnosti,” dodáva.

ASFK je nástupníckou organizáciou Československej federácie filmových klubov. Peter Dubecký spomína, že v roku 1993 vznikla prakticky na zelenej lúke, bez väčšieho zázemia a podpory. „Všetka dokumentácia týkajúca sa filmových klubov a klubového hnutia ostala v Národnom filmovom archíve v Česku. Kľúčovým bodom pre ASFK bola spolupráca so Slovenským filmovým ústavom, ktorý prevzal takzvaný druhý distribučný okruh, teda fond filmov zo Slovenskej požičovne filmov. V prvých rokoch od roku 1994 nakupoval pre filmové kluby prvé divácky úspešné snímky, ako napríklad Tri farby: Modrá, Biela a Červená Krzysztofa Kieślowského, Stalker Andreja Tarkovského či Unavení slnkom Nikitu Michalkova.”

Dubecký dodáva, že po nástupe mečiarizmu prišli náročné časy pre akékoľvek kultúrne projekty a výnimkou nebola ani alternatívna distribúcia filmov. Pre klubové hnutie to podľa neho znamenalo napríklad zánik Zimnej filmovej školy – predpremiérovej prehliadky náročnejších filmov, ktorej tradícia siaha do polovice šesťdesiatych rokov. „ASFK nemala odkiaľ získať finančnú podporu na svoje projekty ani na nákup nových filmov. V tomto období bola jediným subjektom, ktorý reálne pomohol udržať činnosť filmových klubov, švajčiarska nadácia Pro Helvetia. Vďaka nej mohla vzniknúť prvá a dlhodobo aj jediná pevná pracovná pozícia kancelárie ASFK,” spomína Dubecký na obdobie pred dvadsiatimi rokmi.

S pomocou nadácie Pro Helvetia vznikla aj tradícia programovacích seminárov pre dramaturgov kín, od roku 1995 vydáva ASFK jediný filmologický časopis na Slovensku Kino-Ikon a v roku 1997 sa pod hlavičkou asociácie konali prvé filmologické konferencie. Všetky tieto aktivity vykonáva ASFK dodnes. Podpora nadácie Pro Helvetia bola kľúčová aj pri vzniku putovnej prehliadky filmov Projekt 100. Od roku 1995 funguje paralelne v Česku aj na Slovensku ako spoločný projekt ASFK a AČFK.

Prvé pokusy o vznik filmových klubov v Československu sa objavili už koncom päťdesiatych rokov. Vtedy ich podľa Dejín slovenskej kinematografie vzniklo takmer 100, ale pre nedostatok programov zanikali. Neskôr, koncom roku 1963, vznikli súčasne na viacerých miestach Slovenska Kluby priateľov filmového umenia. V tomto období bojovali kiná s relatívnym poklesom návštevnosti a zakladanie filmových klubov bolo jedným z prostriedkov na prilákanie divákov. Už v roku 1964 vznikol Sekretariát Československej federácie filmových klubov, ktorý v tom istom roku prijali do Medzinárodnej federácie filmových klubov.

Podľa údajov z Dejín slovenskej kinematografie bolo v roku 1968 v ČSSR 120 filmových klubov, z toho 19 na Slovensku. V roku 1972 bolo na Slovensku 26 klubov, o štyri roky neskôr už len 16. V osemdesiatych rokoch sa počet členov filmového klubu pohyboval v rozmedzí 150 až 350 a vo viac ako troch štvrtinách klubov sa robili lektorské úvody pred každým filmom. Hoci sa návštevníkom bratislavských klubov môže zdať, že tieto úvody vymizli, nie je to tak. „Lektorské úvody sú stále bežnou súčasťou uvádzania klubových titulov najmä v regionálnych filmových kluboch. Kluby v Banskej Bystrici, Prievidzi, Martine, Kežmarku a ďalšie azda inak ako s úvodom či dokonca s diskusiou po filme ani nepremietajú,” vysvetľuje riaditeľka kancelárie ASFK Silvia Dubecká. „V Bratislave sa tento ,bonus‘ pre diváka vzhľadom na oveľa vyšší počet klubových predstavení koncentruje najmä na prehliadky a špecializované projekcie,” dodáva a spomína pri tom podujatia ako Febiofest či Projekt 100, ktoré organizuje ASFK. Tento rok navyše odštartoval v bratislavskom kine Lumière vzdelávací cyklus prednášok a projekcií Filmový kabinet.

„Počet filmových klubov sa v posledných rokoch na Slovensku ustálil medzi 40 až 50. Na porovnanie: v Česku v súčasnosti AČFK združuje 120 klubov, čo súvisí predovšetkým s veľkosťou krajiny a počtom obyvateľov,” hovorí Dubecká. Počet filmových klubov však podľa nej nemusí byť odrazom toho, ako funguje klubové hnutie v tej-ktorej krajine. „Celková návštevnosť klubových filmov v Česku bola vlani 39 166 divákov, pričom AČFK priniesla do kín desať filmových premiér. Na filmy z distribúcie ASFK prišlo vlani na Slovensku 71 825 divákov a počet premiérových titulov bol 38.”

Tento rok prinesie ASFK do kín 38 celovečerných snímok a 6 krátkych filmov. Ako sa jednotlivé tituly vyberajú? „Filmy vyberajú zástupcovia ASFK na medzinárodných festivaloch a na základe odporúčaní a ponúk zahraničných partnerských spoločností. O celoročnom pláne premiér rozhoduje výkonný výbor ASFK zložený z dramaturgov filmových klubov,” vysvetľuje Dubecká. Mnohé nákupy sa robia v spolupráci s Českou republikou. „Medzinárodný filmový trh nás stále považuje za ,jedno‘ teritórium a spoločný nákup filmov je finančne menej náročný. Keby takáto spolupráca neexistovala, do slovenskej i českej klubovej a artovej distribúcie by sa dostalo neporovnateľne menej filmov,” objasňuje Dubecká.

ASFK neurčuje dramaturgiu jednotlivých filmových klubov. „Je len na dramaturgoch, ktoré z filmov a z ktorej distribučnej spoločnosti si vyberú a ponúknu svojim divákom. Výberom distribučných premiér a nákupom filmových práv však ASFK vytvára dramaturgickú výbavu na programovanie filmových klubov a artkín,” hovorí Dubecká a dodáva, že ASFK poskytuje filmovým klubom a kinám odbornú asistenciu. Od svojho vzniku organizuje dvakrát ročne spomínané programovacie semináre – edukatívne podujatia pre dramaturgov a kinárov. Čo sa týka ďalších možností výberu filmov, dramaturgovia klubov môžu siahnuť napríklad do ponuky distribučnej spoločnosti Film Europe, ktorá sa zameriava na európske tituly, alebo Filmtopia, ktorá doposiaľ uvádzala najmä slovenské snímky.

Tak ako pred rokmi aj dnes sú pre ASFK jedným z najväčších problémov financie a „striedavý prístup zásadných audiovizuálnych inštitúcií k podpore alternatívnej distribúcie, k potrebe jej existencie a udržania”. Podľa Dubeckej do toho zasiahla aj kríza, ktorá sa prejavila odklonom veľkých komerčných partnerov od Projektu 100 či Febiofestu. „V súčasnosti sa však treba postaviť zoči-voči aj novým technologickým fenoménom a javu, že mnoho mladých ľudí už len sťahuje filmy z internetu a pozerá ich v osamotení na monitoroch počítačov, v lepšom prípade na DVD. Výzvou je presvedčiť ich, že kolektívny zážitok z kvalitného umeleckého diela v kine môže byť hodnotnejší.” Výzvou sú pre ASFK aj nové distribučné stratégie. „Okrem tradičnej kinodistribúcie, ktorá bude pre ASFK vždy prioritná, nás čaká nové a takisto zaujímavé obdobie VOD platforiem a internetovej distribúcie. Necháme sa prekvapiť, aký efekt tento nový trend na Slovensku prinesie,” pripomína Dubecká.

Prioritou ASFK v ďalších rokoch bude podľa nej udržanie kontinuity zásadných projektov asociácie, podpora ďalšej činnosti filmových klubov a rozšírenie práce na projekte Filmy pre školy. „Tento projekt pre nás predstavuje možnosť vychovávania novej základne divákov. Filmové kluby majú nezastupiteľnú funkciu v rámci kultivovania súčasného filmového diváka.”

Matúš Kvasnička (redaktor denníka Pravda)