Svoj talent predstavujú najmladší filmári

Študenti filmovej školy dostali výbornú príležitosť. Do distribúcie vo vybraných slovenských kinách príde od septembra projekt Kobylky, ktorý každý mesiac až do konca júna budúceho roka ponúkne jedno pásmo filmov súčasných študentov a nedávnych absolventov Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave. Mladí autori tak svoje diela vypustia do sveta medzi filmy už známych a etablovaných režisérov.

Cieľom projektu je predstaviť návštevníkom kín študentskú tvorbu z VŠMU a poukázať na talent najmladšej generácie filmárov. „Nápad vznikol približne pred dvoma rokmi,“ povedal na exkluzívnej premiére prvého bloku projektu na tohtoročnom Art Film Feste dekan FTF VŠMU Anton Szomolányi. „Doteraz sa študentské filmy nikdy nedistribuovali regulárne v širokej distribúcii, v konkurencii multiplexov. Teraz nám to umožnila technológia. Uskutočnila sa digitalizácia a študentská tvorba sa svojím technologickým štandardom dostala na takú úroveň, že veľké kiná môžeme obsadzovať technologicky a dúfam, že aj tvorivo.“

V rozmedzí od septembra do júna, presne v čase trvania školského roka, sa teda divákom predstaví 10 filmových blokov. Každý z nich bude trvať približne 90 minút a bude pozostávať z rôznych žánrov. O výber filmov sa postarala dramaturgička projektu Kobylky Žofia Bosáková: „Filmy sme vyberali spolu s Michalom Balážom aj s ohľadom na priestory, v ktorých sa budú premietať. Ide o sieť multikín Cinemax spoluorganizátora projektu Continental Filmu. Bolo nevyhnutné, aby snímky spĺňali technické parametre a súčasne boli lákavé pre širšie publikum. Najšikovnejší študenti a študentky majú kontakty so zahraničím, cestujú na medzinárodné festivaly, zúčastňujú sa na odborných workshopoch, sledujú aktuálne dianie vo svetovom filme – a v ich dielach sa to odráža.“

Prvý blok tvorí šesť titulov, a to hrané, animované aj dokumentárne filmy. Žofia pokračuje: „Jednotlivé bloky skladáme tak, aby vyvolávali širokú škálu emócií a narúšali mýtus, že slovenský film je srdcervúca dráma, v ktorej sa každých päť minút riešia otázky o zmysle života. Fandíme skôr subverzívnym dielam, ktoré dokážu aj o vážnych témach hovoriť s odstupom či iróniou. A radi sa smejeme. Dôraz kladieme na najsúčasnejšie diela, pretože hovoria aj o tom, čo a ako žijeme. Sú to veľmi pružné reakcie na dianie okolo nás.“

Hranú tvorbu zastupujú v prvom bloku tri filmy. Príbeh kodifikátora spisovnej slovenčiny prináša 12-minútový film Csabu Molnára Posledné dni Ľudovíta Štúra. Kladie si otázky: „Ako naozaj umrel? Ktorá legenda o jeho smrti je pravdivá?“ a ponúka s vtipom a nadhľadom niekoľko verzií Štúrovej smrti. Momo je polhodinový film Teodora Kuhna, ktorý už vo fáze scenára získal Hlavnú cenu v kategórii krátkych filmov na workshope Midpoint 2011. Hovorí o tom, aké dôležité je mať otca, a o tom, že keď má mladý chlapec problémy so sebaovládaním a s agresivitou, môže za tým byť aj skrytý pocit osamelosti. Krátky 6-minútový film Matúša Krajňáka Do You Love Me? opisuje slogan: „Okolo nás je toľko lásky, sme bohatí.“ Autor v ňom ironizuje zúžený pohľad na lásku, keď takmer súbežne s jednou vždy odniekiaľ „vylezie“ druhá. V bloku je aj jeden 7-minútový animovaný film – Lighta Andreja Gregorčoka. Ten rozpráva príbeh malej žiarovky, ktorá je jediným zdrojom svetla v izbe, no len kým sa neobjaví nový rival.

Blok obsahuje dva dokumentárne filmy. Antikvariát nie je len miesto, kde sa zhromažďuje množstvo kníh. Stal sa aj námetom 20-minútového študentského filmu Daniela Dluhého Stará kniha nehrdzavie. „Sledoval som v ňom niekoľkých majiteľov pražských antikvariátov a prostredie, v ktorom sa títo pozoruhodní ľudia pohybujú,“ hovorí režisér. „Pre mňa bolo dôležité zistenie, že samotní antikvári nie sú zamračení intelektuáli. A okrem veľkého rozhľadu majú aj svojský humor.“ Dokument Belasí je zasa 7-minútové road movie Marka Trúsika o ceste fanúšikov Slovana na „ďaleký východ“.

Mladí tvorcovia, ktorých filmy sa dostali do výberu, vnímajú projekt Kobylky veľmi pozitívne. Marek Trúsik hovorí: „Je to pre mňa veľká výzva. Jedine pri priamej a tvrdej konfrontácii si totiž človek môže naplno uvedomiť, v čom by sa mal zlepšiť a na čom zapracovať.“ Dopĺňa ho Daniel Dluhý: „Pre mňa je veľkou odmenou, že sa školský film, ktorému sme spolu s tímom venovali kopu času, dostane medzi ľudí. Že sa jeho život neskončí premietaním počas postupových skúšok, ale pokračuje aj za stenami školy.“ Invenčný je aj názov Kobylky. Slovami dramaturgičky Žofie Bosákovej „sa približuje ku komunikačnému účelu projektu – k dynamike, neohrozenosti a v dnešnom svete potrebnej zdravej drzosti“. Prvých šesť vybraných diel to potvrdzuje. Ponúkajú hru so žánrom, drsnú autenticitu, zábavu aj mystifikáciu. A pritom školské filmy podľa slov dekana Szomolányiho vznikajú za veľmi skromných podmienok, často aj zo študentských zdrojov. Treba však dodať, že „v minulom roku 39 z nich podporil Audiovizuálny fond“.

Distribučná premiéra prvého bloku projektu Kobylky je naplánovaná na 24. septembra. V tento deň sa bude premietať v bratislavskom Kine Lumière, vidieť ho budú môcť aj návštevníci kín Cinemax v Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Poprade, Prešove, Trenčíne, Trnave a Žiline. Pred divákov vstupuje so želaním, ktoré pri jeho premiére na Art Film Feste vyslovil Anton Szomolányi. „Boli by sme veľmi radi, keby sa stalo prirodzeným ísť na študentské filmy do kina.“

Simona Nôtová

Kobylky 1: Belasí (r. Marek Trúsik, Slovensko, 2012), Do You Love Me? (r. Matúš Krajňák, Slovensko, 2012), Lighta (r. Andrej Gregorčok, Slovensko, 2012), Momo (r. Teodor Kuhn, Slovensko, 2012), Posledné dni Ľudovíta Štúra (r. Csaba Molnár, Slovensko, 2010), Stará kniha nehrdzavie (r. Daniel Dluhý, Slovensko/Česko, 2013)

Zázraku máme uveriť

Režisér Juraj Lehotský debutoval v roku 2008 celovečerným dokumentom Slepé lásky a už jeho prvý film bol malým zázrakom. Medzinárodnú premiéru mal na festivale v Cannes v sekcii Quinzaine des Réalisateurs a získal tam cenu Federácie artových kín C. I. C. A. E Award. Uviedli ho aj na ďalších prestížnych festivaloch, dostal sa do zahraničných kín a televízií, oceňovali ho doma i vo svete... Po piatich rokoch prichádza Lehotský s novinkou. Volá sa Zázrak a tentoraz je to hraný film. Slovenské kiná ho začínajú premietať 5. septembra v rámci Projektu 100.

V dokumente Slepé lásky sa Juraj Lehotský empaticky pohyboval v blízkosti niekoľkých nevidiacich protagonistov, pozoroval všedné situácie z ich každodennosti a zároveň sa snažil sprostredkovať ich vnútorné prežívanie, pocity, predstavy, túžby, nazeranie na svet. No a dôležitú úlohu tu zohrávala láska. Vo filme Zázrak je lásky v istom zmysle nedostatok, hoci nechýba ani v druhom celovečernom projekte režiséra Lehotského. V spolupráci so scenáristom Markom Leščákom (podieľal sa aj na Slepých láskach) tentoraz rozpráva príbeh problémovej tínedžerky Ely, ktorá sa dostala do polepšovne. Ukáže sa, že po úteku z domu mala tridsaťročného frajera Robyho, u ktorého žila a ktorého miluje. Nemôžu sa však stretávať, a tak si Ela zvolí útek z polepšovne.

„Rozhodoval som sa, či pôjdem ďalej osvedčenou dokumentárnou metódou, alebo vstúpim do nového priestoru hraného filmu, pre mňa možno aj ťažšieho,“ približuje Lehotský hľadanie svojej tvorivej cesty po úspešnom dokumente Slepé lásky. „Napokon som sa rozhodol pre hraný film, no chcel som si zachovať niečo, čo som mal rád z minulej práce, opierať sa o to, čo dôverne poznám. Hlavne išlo o to, aby som neskočil do čohosi, čo by sa vzďaľovalo od pravdivosti, autentickosti, surovosti života. Myslím, že ma lákalo vytvoriť nový ,život‘, filmový príbeh, ktorý sa stane skutočným,“ pokračuje režisér. Skôr než tento filmový príbeh vznikol, chodili Lehotský a Leščák po reedukačných centrách, kde spoznávali reálne osudy opustených a stratených dievčat. „Tie príbehy mali jedno spoločné: rodičia si s deťmi nenašli vzťah, nedali im to, čo majú ako deti dostať – lásku, schopnosť chápať, čo je v živote správne a čo nie. Počuli sme mnohé príbehy dievčat, ktoré si prešli hnusnými vecami, a našou snahou bolo preniesť určité detaily do filmu,“ vysvetľuje Lehotský. Pripomína však, že nerozpráva žiadny konkrétny skutočný príbeh.

Kameraman filmu Noro Hudec už na pľaci spomínal, že vzhľadom na príbeh, výber postáv a spôsob nakrúcania bolo v scenári len málo jednoduchých obrazov. „Tento film sme sa na základe scenára rozhodli snímať realisticky, respektíve pokúsili sme sa o kameramanský postup zohľadňujúci realistický pohľad na svet. Čiže o to, aby bola kamera súčasťou príbehu, aby na seba zbytočne neupozorňovala umeleckými alebo inými ambíciami a aby to zároveň nebolo len hrubé nasnímanie reality, aby bola kamera prístupná divákovej predstave o modernej estetike,“ prezradil Hudec v reportáži uverejnenej vo Film.sk č. 2/2012.

Tvorcovia chceli nakrútiť sugestívny a zároveň drsne pravdivý film. S tým súvisí aj obsadenie hlavnej úlohy, ktorú získala neherečka – Michaela Bendulová. Príbeh filmu Zázrak nie je jej osobným príbehom, ale Lehotský tvrdí, že Bendulová má so svojou postavou spoločný naturel, tvrdosť aj určitú naivitu. V hlavnej mužskej úlohe účinkuje skúsený herec Robert Roth a režisér vraj dlho uvažoval, ako oboch skĺbiť do uveriteľného celku – aby nevytŕčalo ani neprofesionálne herectvo Michaely Bendulovej, ani Rothova expresivita. Pred nakrúcaním si preto robili poctivé skúšky, vlastne by sa dalo povedať, že si celý film predtočili na video. „V našom prípade sa ani veľmi nedalo uvažovať o profesionálnej herečke vo veku pätnásť rokov, to ste odkázaný na neherca. No myslím si, že aj keby sme siahli po nejakom mladom dievčati s hereckými skúsenosťami, zaváňalo by to strojenosťou a umelosťou,“ hovorí Lehotský. „Dôležité bolo nájsť uveriteľné dievča, ktoré by pochádzalo z tvrdšieho prostredia. Ale zároveň malo mať prirodzený talent, vedieť civilne hrať, pamätať si texty, stvárniť vypätejšie a dramatickejšie momenty... Dnes môžem povedať, že naša neherečka to zvládla výborne. Obsadili sme dievča z polepšovne, ktoré do filmu prinieslo niečo svojské a zázračné,“ myslí si režisér a spoluscenárista filmu Zázrak.

Daniel Bernát

Zázrak (r. Juraj Lehotský, Slovensko/Česko, 2013)

Celkový rozpočet filmu:
948 000 eur (podpora AVF: 543 000 eur, podpora MK SR: 30 000 eur)

Počet kópií, v ktorých sa film bude distribuovať v slovenských kinách:
3 ks 35 mm kópií, 4 ks DCP nosičov, 10 ks blu-ray a 10 ks DVD nosičov

Láska za múrmi koncentračného tábora

V tábore smrti našiel lásku a tam ju aj stratil. Unikol, aby svetu povedal pravdu o masovom vyvražďovaní Židov. Colette, nový film režiséra Milana Cieslara, vstupuje tento mesiac do slovenských kín. „Vytvorili sme príbeh o tých, ktorí prežili to peklo len vďaka tomu, že sa mali radi,“ uviedol režisér.

Snímkou Colette uzatvára Cieslar svoju trilógiu historických filmov, do ktorej patria ešte tituly Pramen života a Krev zmizelého. Cieslarova novinka sa opiera o rovnomennú novelu Arnošta Lustiga. Rozpráva príbeh päťdesiatročného spisovateľa Viliho, ktorý sa po stretnutí s matkou budúcej ženy svojho syna vracia v spomienkach k svojej osudovej láske z koncentračného tábora – ku Co­lette. Začína písať príbeh o tejto krásnej belgickej Židovke a divák sa s ním presúva do roku 1943, do tábora Osvienčim/Birkenau.

„Colette chce pútavou, vzrušujúcou diváckou formou priniesť najmä mladej generácii napínavý príbeh – vo svojej podstate – jej vrstovníkov. Je to veľký príbeh o úteku za slobodou, ale predovšetkým so silnou a bezprostrednou katarziou z prežitého, videného,“ uvádza Cieslar vo svojom režijnom zámere. Podľa neho bolo cieľom nenásilne „zdôrazniť nadčasové etické hodnoty, ako je sila lásky, slobody, osobná zodpovednosť za svoj život i nutnosť brániť svoju integritu za všetkých okolností“.

Veľkú pozornosť venovali tvorcovia hereckému obsadeniu, ktoré zahŕňa účastníkov z Česka, zo Slovenska, z Poľska, Nemecka a Francúzska. „Dôraz sme kládli na pravdivosť hereckého prejavu a celkového naturelu, schopnosť filmovými, mimoverbálnymi prostriedkami vyjadriť tie najjemnejšie a najvnútornejšie pocity hrdinov,“ poznamenáva Cieslar. Výber hercov bol podľa neho dlhý proces. „Navyše som potreboval francúzsky hovoriacu herečku, Nemca a Čecha – alter ego Arnošta Lustiga, čo bolo zaväzujúce,“ pokračuje režisér s tým, že nóvum bolo pre neho nakrúcanie v angličitne, keďže snímka bude mať dve jazykové verzie. „Určite chceme film prihlásiť na viaceré medzinárodné festivaly. Je to téma, ktorá sa dotýka celej Európy, a príbeh je natoľko silný, že má čo povedať aj americkému divákovi,“ prezrádza Ľubica Drangová zo spoločnosti Wandal Production, ktorá zastrešila slovenskú časť produkcie.

Na filme spolupracoval aj autor predlohy Arnošt Lustig, no jeho uvedenia sa už nedožil. „Asi najväčším zážitkom bola pre mňa návšteva pani Hnátovej – Lustigovej sestry, ktorá navštívila filmové dekorácie počas natáčania – a jej pohnutia, keď sa zrazu dostala znovu do reality Osvienčimu. Bola to práve ona, komu sme ukázali prvý hrubý zostrih filmu, a jej reakcia bola pre mňa veľmi dôležitá. Pod dojmom toho zostrihu hodinu neprehovorila,“ uzatvára Milan Cieslar.

Zuzana Sotáková (absolventka Katedry masmediálnej komunikácie UCM v Trnave)

Colette (Colette, r. Milan Cieslar, Česko/Slovensko, 2013)

Celkový rozpočet filmu:
3,8 milióna eur (podpora AVF: 212 500 eur, podpora RTVS: 150 000 eur)

Počet kópií, v ktorých sa film bude distribuovať v slovenských kinách:
distribúcia na DCP nosičoch (v čase uzávierky dohodnuté nasadenie filmu do 47 kín)