Ako pritiahnuť zahraničné filmové produkcie?

V máji tohto roku sa v tlači objavili informácie o plánovanej výstavbe moderných filmových ateliérov pri bratislavskej mestskej časti Jarovce. Tvorcovia projektu avizovali ambíciu vytvoriť moderný komplex so špičkovými technológiami nielen na produkciu, ale i obrazovú a zvukovú postprodukciu, špeciálne na vizuálne efekty a scénografiu. Ich primárnym cieľom je prilákať na Slovensko atraktívne zahraničné produkcie. Aké podmienky tu však majú v súčasnosti a čo všetko by bolo potrebné na ich zlepšenie?

Zahraničné produkcie a ich preinvestované prostriedky majú nepochybne významný vplyv na rozvoj a zvyšovanie kvality lokálneho audiovizuálneho priemyslu – využívajú miestnu infraštruktúru a miestne zdroje, prispievajú k využitiu filmových ateliérov, ich vybavenia či zamestnancov, podporujú šírenie nových technológií a praktických odborných poznatkov. Ten pozitívny dosah sa pritom netýka len filmovej oblasti a filmových profesií, naopak, má omnoho širší záber a dokáže podporiť subdodávateľov v odvetviach, akými sú doprava, tlmočníctvo a prekladateľstvo, hotelierstvo, cestovný ruch, telekomunikácie, stravovací servis a ďalšie. Lenže dokážu byť špičkovo zariadené filmové ateliéry dostatočne atraktívnym stimulom pre zahraničné produkcie v už existujúcej konkurencii s okolitými európskymi krajinami? Je to skutočne kľúčová požiadavka zahraničných producentov?

V rokoch 1996 až 2004 sa na Slovensku zrealizovalo niekoľko významných zahraničných filmových i televíznych produkcií. Patria medzi ne tituly Dračie srdce (1996) – fantasy film producentky Raffaelly De Laurentiis z dielne spoločnosti Universal, Kull Dobyvateľ (1997) – ďalší fantasy film menovanej talianskej producentky, Peacemaker (1997) – akčný triler s hereckými hviezdami Nicole Kidman a Georgeom Clooneym v hlavných úlohách bol jedným z najväčších amerických projektov nakrúcaných na Slovensku, Za nepriateľskou línou (2001) – akčný vojnový triler s Genom Hackmanom a Owenom Wilsonom, Povstanie (2001) – výpravný televízny film štúdia Warner Bros, televízna adaptácia románu Borisa Pasternaka Doktor Živago (2002) či hororová klasika podľa Mary Shelley Frankenstein (2004) – oba projekty v produkcii televíznej spoločnosti Hallmark. Slovensko v tom čase dokázalo ponúknuť najmä zaujímavé lokácie. Išlo nielen o prírodné, ale aj o historické miesta, ktoré boli ako „filmové kulisy“ ideálne. Medzi najvyhľadávanejšie lokality patrili Bratislava, Košice, Vysoké Tatry, slovenské hrady, zámky a kaštiele, najmä však Oravský hrad, Spišský hrad, zrúcanina hradu Strečno, Červený Kameň a ďalšie. Na malom území sme dokázali ponúknuť pomerne veľa prírodných možností aj stavieb s historickou hodnotou, s viac-menej dobrým dopravným spojením a predovšetkým s neveľkými vzdialenosťami na presun. Slovenské produkčné firmy dokázali zahraničným štábom zabezpečiť relatívne komplexné služby v zmysle filmových štábov, hereckého obsadenia a komparzu, produkčného zázemia týkajúceho sa kancelárskych priestorov, stavieb, rekvizitnej a kostýmovej výpravy, dopravy, ubytovania, cateringu a ďalších. Najväčším lákadlom bola, pochopiteľne, lacná pracovná sila, ale na pomerne vysokej profesionálnej úrovni, jazykovo celkom zdatná, a zároveň všeobecne nízke ceny služieb. Slovensko tak bolo vnímané ako krajina so zaujímavými exteriérmi, s lacnou pracovnou silou, nízkymi cenami za prenájom priestorov a techniky a s pomerne výraznou anonymitou, ktorá je pre zahraničných hercov a tvorcov lákavá.

Veľkým nedostatkom našej krajiny bola nízka kvalita poskytovaných služieb, a to najmä v oblasti stravovania a ubytovania – predsa len, ak sa sem vyberie americký štáb na niekoľko mesiacov žiť, bude požadovať svoj komfort a vybavenie, teda kvalitný servis. Bohužiaľ, na Slovensku dodnes nie sú niektoré služby samozrejmosťou, menujme už len takú základnú vec, akou je možnosť pripojenia sa na internet... Ďalšou nevýhodou bola neschopnosť zabezpečiť služby v rámci postprodukčného reťazca – Slovensko nedisponovalo filmovými laboratóriami ani zariadeniami na obrazovú a zvukovú postprodukciu či vizuálne efekty. Chýbal aj moderný komplex, ktorý by zastrešil všetky aspekty realizácie filmovej tvorby – produkciu, postprodukciu, technológie, databázy, sklady rekvizít a kostýmov, pracovné dielne, kinosály a ďalšie. Ateliéry na Kolibe síce poskytovali veľké priestory na potenciálnu výstavbu filmových priestorov a kulís, ale nič navyše.

Nedostačujúce technologické zázemie a infraštruktúra znemožnili Slovensku ponúknuť zahraničným štábom štandardné podmienky, na ktoré boli zvyknuté z iných krajín. Slovensko tak časom v porovnaní so susedným Českom či Maďarskom stratilo konkurenčnú výhodu, rovnako ako zahraničných filmových producentov. Po roku 2004 ich záujem o Slovensko postupne opadol a presunuli sa do susedných krajín, resp. viac smerom na Balkán či na východ.

Paradoxne, ďalší vývoj na európskom trhu poukázal na fakt, že špičkové technologické zázemie výroby, vyhovujúca infraštruktúra a vysoko kvalitní filmoví profesionáli nie sú postačujúcim dôvodom na získanie zahraničnej produkcie. Doplatilo na to najmä Česko, ktoré po roku 2002 zaznamenalo výrazný odliv zahraničných investícií v prospech krajín ako Maďarsko, Nemecko alebo, prekvapivo, Veľká Británia. Jedným z dôvodov bol vstup Česka do Európskej únie, ktorý postupne viedol k zmenšovaniu rozdielov v cenách poskytovaných služieb. Avšak kľúčový prepad zahraničnej výroby spôsobil fakt, že českí politici neboli dlhodobo schopní zaviesť systém daňových úľav, rabatov či iných štátnych stimulov pre zahraničných investorov. Tie v posledných rokoch zaviedlo až 11 európskych krajín, a to nielen Nemecko či Veľká Británia, ale napríklad aj Maďarsko. Tieto krajiny vyšli zahraničným filmárom v ústrety s investičnými ponukami a stimulmi, ktoré im vo väčšine prípadov kompenzujú časť preinvestovaných prostriedkov do výšky 15 až 28 percent z celkového rozpočtu filmu, prípadne poskytujú daňové bonusy, zľavy na náklady, prácu alebo výhodné dohody o prenájme zariadení a technológií. Takže je pochopiteľné, že zahraniční filmári odchádzajú tam, kde je to lacnejšie.

Vzorovým príkladom je v tomto smere najmä Maďarsko, ktoré po roku 2003 investovalo nielen do výstavby komplexu filmových ateliérov Kordá Filmstúdió, ale paralelne zaviedlo aj stimuly pre zahraničné produkcie s cieľom prilákať ich a podporiť maďarskú kinematografiu. Spomínané daňové zvýhodnenie totiž zahraničným produkciám umožňuje získať oprávnenie na vrátenie až 20 percent z celkovej výšky preinvestovaných prostriedkov na území Maďarska. Koncom roka 2009 česká vláda predsa len schválila Program podpory filmového priemyslu, ktorý okrem iného umožňuje, že sa filmovým produkciám pracujúcim v Česku vráti časť lokálne preinvestovaných prostriedkov – a to až do výšky 20 percent vybraných oprávnených nákladov po overení audítorom. Program začal platiť od februára 2010 a mnohí profesionáli ho považujú za dlho očakávaný stimul na ďalší rozvoj českého filmového priemyslu.

Ambiciózny plán na výstavbu veľkého filmového komplexu by síce Slovensko priblížil k ostatným európskym krajinám v zmysle úrovne poskytovaných služieb, zďaleka však nie je postačujúci na získanie prevažujúcej konkurenčnej výhody a na prilákanie zásadných zahraničných investícií.

Barbara Vidlička Vrťová (producentka)