Kombinované pohľady na slovenský film

Best of Slovak Film 1921 – 1991 je jedinečná publikácia Slovenského filmového ústavu, ktorá vychádza vo forme katalógu v angličtine. Obsahom vo svetovom jazyku, fotografiami aj grafickým spracovaním vzdáva poctu slovenským filmom a ich tvorcom. Prvých 750 výtlačkov knihy čaká nielen na zahraničných čitateľov a domácich znalcov či študentov jazyka i umenia, ale na každého, kto ju ocení.

Už po prvom prelistovaní katalóg pritiahne oko čitateľa svojím vizuálnym konceptom. Fotografie a texty intenzívne pôsobia ako filmové pozdravy. Čierne a olivovozlaté, sivé a biele farby pozadia uľahčujú orientáciu. Olivovozlatá farba dodáva knihe punc exkluzivity. Ako podklad pre názvy filmov i zoznamy tvorcov (réžia, scenár, kamera, strih, hudba, herci) je vstupnou zlatou bránou a dominantné fotografie z filmov sú kľúčom, ktorý ju otvára. To všetko prispieva k „festivalovému“ efektu.

Názov publikácie napovedá, že kľúčom k jej vzniku bol výber najlepších slovenských filmov dvadsiatych až osemdesiatych rokov minulého storočia. Poprední slovenskí filmoví vedci – Václav Macek, Jelena Paštéková, Martin Ciel, Peter Michalovič, Mária Ferenčuhová, Martin Kaňuch – vybrali 35 titulov. Autorom úvodu a textov k filmom je anglický filmový historik, univerzitný profesor, programový poradca Londýnskeho filmového festivalu Peter Hames. Tak sa skombinovalo slovenské s anglickým, pohľady zvnútra s pohľadom zvonku. Katalóg je rozdelený na časť o filmoch a časť o režiséroch.

V úvode sa Hames dotkne problému cudzincov, ktorý sa týka rozoznávania slovenského a českého, preletí filmovou históriou od čias československých produkcií s oscarovým Obchodom na korze (1965), zachytí rôzne tvorivé prepojenia i koprodukcie, vyzdvihne skutočnosť, ako Uhrovo Slnko v sieti (1962) predznamenalo novú vlnu, pripomenie vzlety i pády po roku 1968, spomenie zakázané filmy, ťažkosti po vyhlásení samostatnosti v roku 1993 i nové filmy až do súčasnosti.

Škoda len, že texty k filmom sú také krátke – festivalové. Stačilo by využiť miesto vedľa ukážok z mediálnych ohlasov a zvýšila by sa šanca rozoznať viacej detailov z pohľadu ostrovana na naše filmy. Akoby tu však bola obava z náročnosti prvého stretnutia zahraničného čitateľa so slovenskou kinematografiou.

Zoradenie titulov podľa roku výroby otvára pohľad na jednotlivé desaťročia. Výber uvádza prvý slovenský dlhometrážny hraný film Jánošík (1921) bratov Siakeľovcov, nasleduje Plickova Zem spieva (1933) a prichádza veľký skok až k Bielikovmu filmu Štyridsaťštyri (1957). V šiestej dekáde nájdeme 14 snímok, to je skoro polovica z výberovej tridsaťpäťky. V spoločnosti filmov Barabáša, Solana, Uhra, Jakubiska, Hanáka, Havettu zarezonujú aj Grečnerov Drak sa vracia (1967), Plichtov Šerif za mrežami (1965) či Krivánkov Deň náš každodenný (1969). Tu sa ukazuje jeden zo zámerov „zviditeľniť“ menej „videné“ filmy. A v 35-ke nechýbajú ani zástupcovia animovanej tvorby, presnejšie Kubalov Zbojník Jurko (1976) i jeho Krvavá pani (1980). Výber toho naj uzatvára a zároveň novú dekádu otvára Šulíkova Neha (1991).

V druhej časti katalóg predstavuje profily režisérov 35 filmov – ich biografie, filmografie, hlavné ocenenia a portrétne fotografie.

Máte svoj zoznam najlepších slovenských filmov? Teraz si ho môžete vytvoriť a porovnať s výberom slovenských filmov rokov 1921 až 1991, ktorý obsahuje táto kniha. Zatiaľ je to u nás jediná publikácia svojho druhu, darček k 50. výročiu vzniku Slovenského filmového ústavu.

Alexandra Ritterová (absolventka filmovej vedy na FTF VŠMU)

Best of Slovak Film 1921 – 1991
(Slovenský filmový ústav, Bratislava, 2013, 204 strán)

Hunter Vaughan:

Where Film Meets Philosophy. Godard, Resnais, and Experiments in Cinematic Thinking

(Columbia University Press, New York 2013, 244 strán)

Hunter Vaughan vychádza pri svojom filozoficko-teoretickom rozbore diel velikánov francúzskej kinematografie predovšetkým z diela Mauricea Merleaua-Pontyho a Gilla Deleuza. Ich teoretické závery využíva pri komparatívnej analýze filmov Jeana-Luca Godarda a Alaina Resnaisa, dvojice autorov, ktorí sú známi svojím filozofickým prístupom k filmu a radikálnym prevracaním konvenčných kinematografických techník, pričom pozornosť venuje najmä Godardovým filmom Žiť svoj život, Pohŕdanie a Dve alebo tri veci, ktoré o nej viem a Resnaisovým snímkam Hirošima, moja láska, Vlani v Marienbade a Vojna sa skončila. Tým, že tieto diela zasadzuje do širšieho filozofického kontextu, dokáže zaujímavým spôsobom prepojiť dva odlišné metodologické postupy, ktoré využíva pri hĺbkovom skúmaní diel dvoch zdanlivo celkom odlišných filmových tvorcov.

A. L. Rees, Duncan White, Steven Ball, David Curtis (Ed.):

Expanded Cinema: Art, Performance, Film

(Tate Publishing, Londýn 2011, 312 strán)

Zborník textov skúma presahy kinematografie za hranice jej tradične chápaného poňatia – do sfér experimentálneho filmu, videa a performance v galériách i mimo nich a do čoraz viac sa rozpínajúceho intermediálneho priestoru. Poprední teoretici a umelci z Európy a USA, ako VALIE EXPORT či Carole Schneemann, hľadajú korene tejto expanzie v ranom abstraktnom filme a povojnových happeningoch, ktoré skúmali možnosti „elektronického a televízneho“ jazyka a spájali videoinštalácie s tancom a hudbou, ale zároveň sledujú aj súčasné trendy mediálneho umenia v rámci digitálnej manipulácie, internetu a nových médií. Súčasťou knihy sú texty publikované pred niekoľkými desaťročiami (vrátane Movie Journalu Jonasa Mekasa), ale aj rozhovory s kľúčovými umelcami a ich doposiaľ nepublikované eseje či manifesty, takisto množstvo reprodukcií a ilustrácií.

Monika Mikušová (filmová publicistka)