Druhý polrok v kinách smeruje k rekordu

Počas prvého polroka 2013 malo v slovenských kinách premiéru 119 filmov, čo bolo o 14 menej než za prvých šesť mesiacov minulého roka. Na druhý polrok ich distribútori plánujú (zatiaľ) 136, a tak sa tohto roku určite dočkáme nového rekordu v počte premiér. V predchádzajúcej rubrike nájdete informácie o 39 filmoch, ktoré sa do kín dostanú už počas leta. Na tomto mieste uvádzame aj tie, ktoré sa začnú premietať od septembra do konca roka.

Čoraz menej sa medzi nimi vyskytujú filmy, ktoré sú dostupné aj na 35 mm kópiách. V druhom polroku ich bude už len 6, ale všetky budú k dispozícii i na DCP nosičoch. Naopak, po celosvetovom poklese záujmu o stereoskopické projekcie sa u nás v nasledujúcich mesiacoch zvýši počet filmov vo formáte 3D.

A čo premiéry slovenských filmov? Počas prvých šiestich mesiacov sa ich do kín dostal celý tucet, z toho len tri minoritné koprodukcie. Na druhý polrok je ich naplánovaných až štrnásť, pričom minoritných koprodukcií bude tentoraz päť. O dokumente Banícky chlebíček a hranej snímke Líbánky píšeme v rubrike Novinky. V septembri nás čaká Zázrak Juraja Lehotského, dráma Colette z osvienčimského koncentračného tábora (r. Milan Cieslar) a dokument Vesmírne existencie od tvorcu, ktorý sa označuje ako Q7A. Na prelome septembra a októbra by sme sa aspoň v kinách mali dočkať Babieho leta (r. Gejza Dezorz). Na jeseň je plánovaná aj premiéra filmu Klauni Viktora Tauša s Kaurismäkiho herečkou Kati Outinen.

V septembri a októbri sa do kín dostanú dve pásma slovenských krátkych filmov: Kobylka predstaví študentskú tvorbu a Pásmo krátkych filmov/Slovak Shorts zasa úspešnú nezávislú tvorbu. Ako predfilmy pribudnú do kín aj krátke animované tituly Sneh Ivany Šebestovej a Mesiac Ondreja Rudavského. V októbri má mať premiéru dlhometrážny dokument Zamatoví teroristi autorskej trojice Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes, aj adaptácia knihy Maroša Hečka a Michala Havrana Kandidát v réžii Jonáša Karáska.

Novembrovú päťku domácich premiér tvorí naša prvá koprodukcia s Mexikom – romantická snímka Lenky Kny Dočkáme sa Ježiška?, ďalej by to mal byť dokument Jána Opartyho Skala útočišťa, film o jubilujúcich vierozvestcoch Cyril a Metoděj – Apoštolové Slovanů (r. Petr Nikolaev), a napokon celovečerné režijné debuty Petra Magáta Kufor a Ľubomíra Štecka Štvorec v kruhu.

Z pokračovaní úspešných zahraničných titulov sa počas druhého polroka objavia v tunajších kinách napríklad snímky Ja, zloduch 2 (4. 7.), Šmolkovia 2 (1. 8.), Red 2 (8. 8.), Percy Jackson: More oblúd (15. 8.), Kick-Ass 2: Na plné gule (22. 8.), Oblačno, miestami fašírky 2 (3. 10.), Paranormal Activity 5 (24. 10.), a najmä Hobit: Smaugova pustatina Petra Jacksona (12. 12.). Opäť nebudú chýbať ani novinky slávnych režisérov: Liberace! Stevena Soderbergha (18. 7.), White House Down Rolanda Emmericha (18. 7.), Jasmínine slzy Woodyho Allena (1. 8.), Pot a krv Michaela Baya (8. 8.), Čosi je vo vzduchu Oliviera Assayasa (17. 10.), Malavita Luca Bessona (24. 10.), Ticho na mori Volkera Schlöndorffa (31. 10.), Wolf of Wall Street Martina Scorseseho (14. 11.), Konzultant Ridleyho Scotta (28. 11.) či Old Boy Spika Leeho (5. 12.).

No a v septembri sa už po 19. raz začne nekomerčná putovná prehliadka Projekt 100, tentoraz s filmami Big Lebowski bratov Coenovcov, Hirošima, moja láska Alaina Resnaisa, Lore Cate Shortland, Pena dní Michela Gondryho, Pieta Kim Ki-duka, Post tenebras lux Carlosa Reygadasa, Snehulienka: Iný príbeh Pabla Bergera, Sunset Blvd. Billyho Wildera, Vtedy na Západe Sergia Leoneho a s už spomínaným Zázrakom Juraja Lehotského.

Miro Ulman

Z Varov do Hradišťa

Slovenské filmy pokračujú vo svojom festivalovom putovaní. Áčkový festival v Karlových Varoch aj komorná filmová škola v Uherskom Hradišti majú vo svojich bohatých programoch aktuálny výber slovenských noviniek, ktoré absolvujú svoju svetovú premiéru, aj filmy, ktoré už stihli získať ceny na prestížnych zahraničných festivaloch.

Slovenská kinematografia má na prebiehajúcom 48. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary (28. júna – 6. júla) početné zastúpenie. Festival uvádza v súťažných a nesúťažných sekciách osem slovenských titulov. Do hlavnej súťažnej sekcie bol vybraný najnovší film Jana Hřebejka Líbánky, ktorý je minoritnou slovenskou koprodukciou. Príbeh, odohrávajúci sa počas dvoch svadobných dní, sleduje dvojicu, ktorá túži opäť nájsť osobné šťastie. Nepozvaný hosť je však nečakanou hrozbou. V súťažnej sekcii prvých a druhých filmov zo strednej a východnej Európy Na východ od Západu (v ktorej minulý rok súťažila snímka Ivety Grófovej Až do mesta Aš) si môžu konkurovať dve novinky – Zázrak, s ktorým sa po svojom úspešnom debute Slepé lásky vracia do Karlových Varov režisér Juraj Lehotský a tentoraz nahliada do sveta pätnásťročného dievčaťa z nápravného zariadenia, a Zamatoví teroristi, ktorých nakrútila trojica režisérov Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský a Peter Kerekes. Ich projekt na hranici non fiction a hraného filmu mapuje teroristické akcie v normalizačnom Československu, pripravované jednotlivcami. Svoje zastúpenie má Slovensko aj v súťaži dokumentárnych filmov s celovečerným debutom Pala Korca Exponáty alebo príbehy z kaštieľa.

Nesúťažná sekcia České filmy 2012 – 2013 má v programe trojicu koprodukcií Môj pes Killer Miry Fornay, intímny dokument Nový život Adama Oľhu a oceňovaný film V tieni Davida Ondříčka. Drsnozábavné Pandy Matúša Vizára, ocenené v Cannes aj na prestížnom Medzinárodnom festivale animovaného filmu v Annecy, sa premietajú spolu s ďalšími štyrmi filmami v sekcii Fresh Selection – päť filmových nádejí. V sekcii Návraty k prameňom, ktorá uvádza klasické, kultové a raritné filmy, sa po vlaňajšej projekcii Uhrovho Slnka v sieti tento rok premieta digitálne zreštaurovaná snímka Kým sa skončí táto noc Petra Solana. Štvorica pripravovaných slovenských dokumentov sa prezentuje počas Docu Talents From The East a ďalší tvorcovia môžu svoje filmy konzultovať v rámci Pitch & Feedback. Súčasťou prezentácie slovenskej kinematografie na 48. MFF Karlove Vary je aj krst knihy Petra Hamesa Best of Slovak Film.

Organizátori 39. ročníka Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti (26. júla – 3. augusta) takisto zaradili do aktuálneho programu viacero slovenských klasických diel, noviniek aj osvedčených titulov. Letná filmová škola vzdá poctu Dušanovi Hanákovi uvedením jeho filmov 322 a Ja milujem, ty miluješ za osobnej účasti režiséra. V sekcii Novinky Visegrádu sa budú premietať filmy Môj pes Killer, divácky najúspešnejší film jihlavského festivalu dokumentov Nový život, Mátyás Prikler uvedie svoj celovečerný debut Ďakujem, dobre, Peter Kerekes predstaví novinku Zamatoví teroristi a režisér Juraj Lehotský svoj Zázrak. V letnom kine diváci ešte uvidia filmy Tigre v meste a V tieni.

Mariana Jaremková (filmová publicistka)

Tunajšia nová vlna bola špeciálna

Na júnovom Art Film Feste a následne aj na MFF Karlove Vary sa krstila nová publikácia Slovenského filmového ústavu Best of Slovak Film 1921 – 1991. Obsahuje informácie o 35 významných filmoch z dejín slovenskej kinematografie. Texty k nim napísal anglický filmový historik a kritik Peter Hames.

Slovenskému a českému filmu sa venujete nielen vo svojich článkoch a publikáciách, ale aj pri organizovaní filmových prehliadok a festivalov. Čím si získal vašu pozornosť?
– O české a slovenské filmy som sa začal zaujímať koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov v čase československej novej vlny. Bol som presvedčený, že toto hnutie je trvalejšie a rôznorodejšie ako podobné prúdy v západnej Európe, francúzsku novú vlnu nevynímajúc. Naskytla sa mi príležitosť napísať na túto tému knihu, čo vyústilo do môjho trvalého záujmu o túto kinematografiu.

Ktoré obdobie z dejín slovenskej kinematografie považujete za najzaujímavejšie?
– Odpoveď je predvídateľná – šesťdesiate roky. Obzvlášť pozoruhodné boli diela Hanáka, Jakubiska a Havettu, hoci im politická situácia neumožňovala taký medzinárodný dosah, aký by si zasluhovali. Pri spätnom pohľade na celú dekádu sa však aj v dielach Uhra, Barabáša a Solana odráža podnetný rozmach, ktorý s týmto obdobím súvisel – nehovoriac o Kadárovej práci na Barrandove.

Keď ste pozerali filmy, o ktorých v knihe Best of Slovak Film 1921 – 1991 píšete, čo sa vám pri spätnom pohľade na ne vybavovalo? Zažili ste nejaké intenzívne poznanie?
– Spomenul som si na svoju prvú návštevu Slovenského filmového ústavu v roku 1973. Mal som vtedy možnosť vidieť Uhrovo Slnko v sieti, a keď ma môj tlmočník požiadal o vysvetlenie, čo sa to tam vlastne deje, bolo jasné, že mám do činenia s niečím výnimočným. Hanákove Obrazy starého sveta sa zase ukázali ako jeden z najlepších dokumentárnych filmov, čo som kedy videl.

V knihe sú zaradené iba filmy do roku 1991, no v akej kondícii vidíte slovenskú kinematografiu po tomto roku? Nachádzali ste v nej inšpiratívne tituly?
– Problémy v hranej tvorbe po roku 1989 sú všeobecne známe a nedalo sa im vyhnúť. No v posledných troch rokoch tu vznikli naozaj výrazné filmy v réžii Zuzany Liovej, Ivety Grófovej a Miry Fornay. Azda je akýmsi znamením tejto doby skutočnosť, že sú to všetko ženy a že každá z nich je scenáristkou aj režisérkou – nejde o to, že by bolo jednoduché nakrútiť také osobné a nekomerčné projekty, je to skôr otázka túžby rozprávať príbehy a tlmočiť svoje skúsenosti.

V poslednom čase sa neraz objavili názory, že slovenská dokumentárna tvorba je výraznejšia a kvalitnejšia ako tá hraná. Aký je váš názor?
– Vo všeobecnosti si myslím, že je to pravda – no podobne je to aj v Českej republike, kdekoľvek. Škoda len, že komerčne sa dokáže presadiť tak málo dokumentov. V každom prípade, početné ocenenia pre Lehotského Slepé lásky neboli náhodou – rovnako ako festivalové projekcie Škopových filmov Osadné a Iné svety.

Pred šiestimi rokmi ste pre Film.sk povedali, že slovenský film nie je v Británii veľmi známy ani prezentovaný. Šesť rokov nie je dlhý čas, no predsa, zaznamenali ste nejaký posun či vývoj v súvislosti s prezentáciou slovenských filmov v Británii, s ich kvalitou a propagáciou?
– Filmy ako Osadné, Slepé lásky, Dom, Až do mesta Aš či Líštičky sa dostali na festivaly a pritiahli pozornosť poučeného publika. Film Bathory zase prenikol k širšiemu publiku vďaka uvedeniu v televízii a na DVD nosičoch. No a ja dúfam, že na ceste k väčšiemu záujmu kritiky bude najpodnetnejším krokom vydanie DVD Slnko v sieti, Drak sa vracia, Obrazy starého sveta, Vtáčkovia, siroty a blázni spoločnosťou Second Run.

Český filmový publicista Jan Lukeš v rozhovore pre Film.sk povedal, že v súčasnosti asi nemôžeme očakávať veľké svetové úspechy českého a slovenského filmu, lebo svet zaujímajú iné, konfliktnejšie regióny. Súhlasíte s takýmto názorom?
– Svet sa nutne zaujíma o súčasnú politickú situáciu, ktorá vyvoláva sociopolitický záujem, ale myslím si, že úlohu zohrávajú aj iné faktory. Programových pracovníkov festivalov priťahujú snímky, ktoré sú z estetickej stránky novátorské alebo odlišné – inak povedané, ‚autorské‘ filmy. Výnimkou nie je ani stredná Európa – spomeniem aspoň Bélu Tarra či Jana Švankmajera. Ich filmy možno neoslovujú široké publikum, ale vo svete podnietili debaty a vyvolali záujem. No a takisto je tu otázka módnosti. Rumunská nová vlna je nespochybniteľnou realitou, ale bez podpory zo strany Cannes a francúzskych kritikov sa mohlo stať, že zostane nepovšimnutá. Trvalo roky, kým svet objavil Tarra či Švankmajera, a ani Kieślowskému sa pred Dekalógom nedostalo plného uznania.

Jedna vec je ponuka a druhá dopyt – existuje podľa vás v Británii záujem o malé stredo- a východoeurópske kinematografie vrátane tej slovenskej? Existuje tam ochota objavovať nepoznané teritóriá, ktorú by sa oplatilo podchytiť?
– Nemyslím si, že by sa britské publikum zaujímalo predovšetkým o krajinu pôvodu, hoci je isté, že sa k nemu dostanú hlavne filmy v anglickom jazyku. A čo sa týka tých cudzojazyčných, existuje dopyt po francúzskych filmoch, ale diváci sa v prvom rade zaoberajú tým, čo je dielu vlastné – teda jeho témou a príbehom, ohlasom kritiky. Z tohto pohľadu je nepodstatné, či ide o slovenský, český, poľský, argentínsky, alebo japonský film. Publikum vyskúša aj neznáme teritóriá, pokiaľ samotný film vyzerá pútavo. Podľa mňa je situácia vo všetkých európskych krajinách podobná – existuje mainstreamová kinematografia (najmä americká), domovské produkcie a potom menší dopyt po cudzojazyčných filmoch.

Chystáte nejaké ďalšie projekty, ktoré súvisia so slovenskou kinematografiou?
– Píšem sprievodné texty k anglickému DVD Slnko v sieti, ktoré vydáva spoločnosť Second Run. Budem s ňou spolupracovať aj na ďalších troch DVD tituloch. Zároveň chystám materiál o českých a slovenských rozprávkach, ktorý bude obsahovať aj diela Jakubiska a Luthera.

Miro Ulman, Daniel Bernát