Slovensko bolo v Cannes víťazné

Slovenská kinematografia sa aj v tomto roku vďaka spoločnému pavilónu Slovenska a Česka úspešne prezentovala na medzinárodnom filmovom trhu Marché du Film, ktorý sa uskutočnil počas 66. ročníka MFF v Cannes (15. – 26. mája). Tentoraz sa však zastúpenie slovenskej audiovízie nieslo v oslavnom duchu. Nielen pre jej jubilejnú desiatu prezentáciu s českou kinematografiou v spoločnom pavilóne, ale najmä pre uvedenie slovensko-českého animovaného filmu Pandy režiséra Matúša Vizára v súťažnej sekcii študentských filmov Cinéfondation, kde Pandy obsadili tretie miesto.

Už po 10. raz bol pavilón Slovenska a Česka významným miestom stretnutí zástupcov slovenskej kinematografie so zahraničnými filmovými profesionálmi, ktorých v záujme o nové informácie zo slovenskej audiovízie neodradilo ani rýchlo sa meniace počasie. Priestor pavilónu ponúkal návštevníkom úkryt raz pred hustým dažďom, inokedy pred silným vetrom a za slnečného počasia zase dával možnosť nadviazať medzinárodnú spoluprácu alebo si len tak oddýchnuť na príjemnej letnej terase.

Pre zahraničných distribútorov, producentov a dramaturgov filmových festivalov, ako aj pre ostatných návštevníkov boli najväčším lákadlom pavilónu okrem vizuálne pútavých letákov a presskitov nových a pripravovaných slovenských filmov najmä informačno-propagačné katalógy o súčasnom stave slovenskej audiovízie Slovenské filmy 12 – 13 a Pripravované slovenské filmy 13 – 14. Medzi mnohými materiálmi si už tradične našla svoje miesto Správa o stave slovenskej audiovízie 2012, vydaná kanceláriou MEDIA Desk Slovensko, a Slovenský filmový ústav po prvý raz vydal špeciálne číslo časopisu Film.sk v anglickom jazyku. Počas Marché du Film náš pavilón poskytol priestor aj francúzskemu vydavateľstvu Malavida, ktoré nadviazalo na predchádzajúce DVD nosiče so slovenskými filmami pre frankofónny trh a tentoraz prezentovalo nové DVD so snímkami Organ, Panna zázračnica, Tri dcéry a Keby som mal pušku režiséra Štefana Uhra.

V rámci projektu Producers on the Move, zameraného na prezentáciu pripravovaných projektov mladých producentov z členských krajín medzinárodnej organizácie European Film Promotion, nás reprezentovala Mira Fornay, ktorá pred filmovými producentmi z celého sveta predstavila projekty Žaby bez jazyka, Dad’ s Record a Cook, F**k, Kill. Na celoročnom medzinárodnom scenáristickom workshope ScripTeast, ktorý vrcholí práve na MFF v Cannes, sa tento rok zúčastnila scenáristka Katarína Uhrová so svojím prvým celovečerným projektom Retro Raj.

Slovensko malo nemalé zastúpenie aj na ďalších podujatiach Marché du Film. Na filmovom trhu krátkometrážnych snímok Short Film Corner sa premietali Vizárove Pandy a hraná snímka Teodora Kuhna Momo. Na filmovom trhu dokumentárnych snímok Doc Corner sa zase predstavili Cigáni idú do volieb Jara Vojteka, Nový život Adama Oľhu a pripravovaný projekt Zamatoví teroristi Petra Kerekesa, Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka. Formou uzavretej trhovej projekcie sa pozvaným filmovým profesionálom predstavila česko-luxembursko-slovensko-fínska snímka Klauni v réžii Viktora Tauša.

Prezentácia Slovenska na tohtoročnom festivale v Cannes dopadla nad očakávanie dobre, a to nielen vďaka víťaznému animovanému filmu Pandy slovenského režiséra Matúša Vizára, ktorý študoval na pražskej FAMU.

Lenka Kuchtová (filmová publicistka, na MFF v Cannes pôsobila v prezentačnom pavilóne na Marché du Film)

Pandy a ich prekvapenia

Slovenskému filmu sa v posledných mesiacoch darí viac než kedykoľvek predtým. Po ocenení na prestížnych festivaloch sa však recepcia jednotlivých filmov automaticky dostáva do polôh, aké sú pre slovenské prostredie ešte vždy pomerne neobvyklé. Filmy už menej hovoria za seba a viac za celok slovenskej kinematografie. Aký je teda krátky animovaný film Pandy, ktorý uspel na festivale v Cannes?

Pandy Matúša Vizára výrazne menia súčasný obraz slovenského animovaného filmu. Po mnohonásobne oceňovanom, no doma občas spochybňovanom Poslednom autobuse Martina Snopeka a Ivany Laučíkovej nás Vizárov film prekvapí výberom témy i prístupom k nej, ale aj absenciou experimentovania s hranicami techniky a filmových druhov. Autor neexperimentuje s materiálom ani osobnou interpretáciou danej animačnej techniky, ako to robí veľká časť absolventov VŠMU, ale pracuje skôr s odkazmi na neosobnosť popkultúrnych fenoménov, akými sú japonská anime či klasický komerčný kreslený film pre deti (používa napríklad kresby s presne vymedzenými čiernymi kontúrami vyplnenými jednoliatou farbou bez tieňovania a ani jeho zobrazenie zvierat a ľudí nemá znaky individuálnej kresliarskej výpovede, o akú sa zvyčajne usilujú súčasní slovenskí animátori). Vizárov film je v kontexte súčasnej slovenskej „festivalovej“ animácie pomerne neobvyklý aj dôrazom na vzťah človeka k iným živočíšnym druhom – a nie na existenciálne otázky medziľudských vzťahov. Ešte viac však Vizár prekvapuje svojím sarkazmom a spôsobom, akým sa vyhýba jednoznačnej pointe. Inšpirácia japonskou kultúrou je zreteľná nielen vo výtvarnom spracovaní, ale aj vo voľbe infantilného motívu (obľúbeného zvieratka pandy), s ktorým sa ďalej narába v rôznych nečakane ambivalentných polohách (od existenciálnych cez humorne prehnané až po lascívne). Príbehom film reaguje na nedávnu módu apokalyptických výkladov sveta, pričom začína od genézy a prejde cez svojráznu vidinu raja (v ktorom sa však panda rozhodne spáchať samovraždu) až k predaju do zoologickej záhrady v Margecanoch a nakoniec k dystopickej vidine úteku zo zoo, keď sa pandy premnožia v dôsledku afrodiziakálnych účinkov ľudských odpadkov.

Film zapája do hry množstvo mikrotém, motivácie protagonistov chvíľami unikajú, menia sa a nedovolia divákovi zostať pasívnym. Referenčný svet je na jednej strane univerzálny (bohorovné, až „koloniálne“ prisvojenie si sveta zo strany ľudí, konzumný spôsob života a jeho nečakané následky) a na druhej strane pracuje s lokálnymi vtipmi, týkajúcimi sa spriahnutia postsocialistických vlád s čínskym obchodným „tigrom“ či schopnosti neznámeho okraja Európy meniť chod sveta (spomínaná zoo v Margecanoch, kde panda naďalej odmieta žiť a množiť sa, až kým ju „nezachránia“ aktivisti za práva zvierat, ktorí ju vrhnú priamo do divočiny ľudskej civilizácie a spôsobia jej nebezpečnú mutáciu).

V každom prípade Pandy predstavujú zmenu paradigmy v kontexte súčasného slovenského filmu – konečne nám dovoľujú s istotou sa spoľahnúť na fakt, že zo Slovenska sa vo svete neuplatnia len filmy na hranici medzi dokumentom a fikciou či dokumentom a animovaným filmom – ale aj samotný animovaný film.

Jana Dudková (filmová teoretička)