Návrat slovenského filmu

Navonok sa možno zdá, že Slovenský filmový ústav (SFÚ) je chladná kamenná budova, zvnútra je to však organizmus v neustálom pohybe. Skrývajú sa pod ním názvy oddelenie filmových podujatí, Audiovizuálne informačné centrum, edičné oddelenie a Film.sk, oddelenie dokumentácie a knižničných služieb, Digitálna audiovízia, Klapka.sk, oddelenie filmového archívu. Aby tieto názvy nezneli len úradne či fádne, ponúkame sériu článkov s predstavením činností a výstupov ľudí, ktorí v ústave pôsobia. Tentoraz prichádza na rad edičné oddelenie.

Slovenský filmový ústav je jediným domácim úzko špecializovaným vydavateľom odbornej filmovej literatúry, výnimočná je však aj jeho DVD produkcia, mapujúca históriu slovenskej kinematografie, a dôležité je takisto vydávanie dvoch ojedinelých filmových periodík – mesačníka Film.sk a filmologického časopisu Kino-Ikon. „Do edičného oddelenia som nastúpil v roku 1998,“ spomína jeho vedúci Marián Brázda. „V tom čase chýbal činnosti oddelenia pevný systém, publikácie, ktoré vychádzali, sa neopierali o žiaden dlhodobý plán a neexistoval ani jasný zámer, ako túto situáciu v dohľadnej dobe vyriešiť. Považoval som preto za potrebné vydavateľskú činnosť najskôr určitým spôsobom racionalizovať a prišiel som s koncepciou, ktorá fungovanie oddelenia významným spôsobom zmenila. Novinkou bolo zavedenie niekoľkých stálych knižných edícií. V nich začali vychádzať publikácie, ktoré v slovenskom kinematografickom prostredí roky chýbali, vytvoril sa priestor na filmovú reflexiu, vznikol celý rad zásadných faktografických publikácií.“ Knižná produkcia je rozdelená do štyroch edícií – Orbis Pictus (monografie významných osobností slovenskej kinematografie), Camera Obscura (profily slovenských a európskych filmárov), Camera Lucida (teoretická literatúra) a Studium (texty určené najmä pre študentov vysokých škôl). Okrem toho vychádzajú pravidelne aj knihy, ktoré stoja takpovediac mimo stálych edícií – takto vyšli napríklad scenáre Martina Šulíka, Dušana Hanáka a ďalšie. „Jednotlivé edície sa začali rozvíjať v podstate paralelne. Od začiatku bolo totiž naším zámerom pokryť v rámci možností všetky oblasti kinematografie, ako aj spôsoby uvažovania o filme čo najrovnomernejšie. Chceli sme čitateľom ponúknuť rôzne typy publikácií, ktoré mali produkciu nášho oddelenia postupne profilovať. Slovenská kinematografia nemala dôsledne zmapovanú tvorbu svojich najväčších osobností, chýbali tu monografie a profily kľúčových slovenských tvorcov, no rovnako závažný bol aj deficit v oblasti faktografickej literatúry. Hneď v prvom roku vznikol napríklad Katalóg slovenských celovečerných filmov, ktorý sa stal pre mnohých neoceniteľnou pracovnou pomôckou, obnovená bola i roky absentujúca tradícia vydávania Filmových ročeniek.“

Edičné oddelenie SFÚ sa však rozhodne neizoluje od iných vydavateľstiev, ktoré vydávajú filmovú literatúru. Výsledkom je napríklad nedávno krstená výpravná publikácia Diagnózy času. Český a slovenský poválečný film (1945 – 2012) Jana Lukeša, ktorú v spolupráci so SFÚ vydal Slovart. „Subjektov, s ktorými spolupracujeme, je viacero,“ potvrdzuje Brázda. „Miera účasti SFÚ na jednotlivých koprodukčných projektoch býva rôzna. Väčšinou sa na nich zúčastňujeme v pozícii hlavného vydavateľa – vtedy vydanie realizujeme v plnom rozsahu, len výnimočne sa náš podiel na projektoch obmedzuje na poskytovanie fotografických a archívnych materiálov či na odbornú redakciu. Spomedzi našich pravidelných koprodukčných partnerov by som spomenul Asociáciu slovenských filmových klubov (napr. Sprievodca klubovým filmom či výpravná monografia Viktor Kubal. Filmár – výtvarník – humorista) alebo FTF VŠMU a OZ FOTOFO, s ktorými v súčasnosti pripravujeme aktualizované vydanie Dejín slovenskej kinematografie.“

So stále silnejúcou snahou SFÚ informovať o dejinách slovenskej kinematografie aj zahraničných čitateľov súvisí napríklad vydanie publikácie Best of Slovak Film s autorskou účasťou britského filmového historika Petra Hamesa alebo anglickej mutácie monografie Ján Kadár od Václava Maceka. Edičné oddelenie SFÚ však nechce ignorovať ani súčasný trend čoraz populárnejších elektronických kníh. „Aj keď k našim starším titulom sa už v tomto zmysle zrejme nebudeme vracať, do budúcna takúto formu vydávania publikácií plánujeme uplatňovať celkom pravidelne. Dnes máme v elektronickej podobe k dispozícii zatiaľ iba Filmovú ročenku 2006 – 2010, no postupne sa to bude týkať stále väčšieho počtu obdobných titulov.“

Činnosť oddelenia sa v priebehu rokov značne rozrástla. „Od vydávania kníh sme prešli k vydávaniu DVD, k produkcii osvetovo-edukatívnych publikácií a najrozmanitejších propagačných materiálov, ktorými propagujeme jednak vlastné aktivity a podujatia spoluorganizované našou inštitúciou, ale aj slovenské audiovizuálne prostredie všeobecne,“ hovorí Marián Brázda a spomína na obdobie, keď bol slovenský film na DVD takmer raritou. „Naše prvé DVD sme vydali v roku 2002. Bol to film Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, ktorý sa potom pre veľký záujem dočkal ešte niekoľkých reedícií. V tom čase sa však rozhodne nedalo hovoriť o nejakom masívnom nástupe slovenskej DVD produkcie. Vydávanie slovenských filmov na DVD vtedy vlastne takmer neexistovalo. Aj nám trvalo nejaký čas, kým vydavateľská činnosť v tejto oblasti získala presnejšie obrysy. Stalo sa tak v roku 2006, keď SFÚ prišiel s rozsiahlym projektom DVD edícií Slovenský film. Ako prvá vyšla kolekcia desiatich filmov z 80. rokov, po nej nasledovali výbery mapujúce filmovú tvorbu 70., 60., 50. a 40. rokov. Všetky sa aj napriek stále väčšej konkurencii DVD distribuovaných v slovenskej predajnej sieti stretli s veľmi priaznivým ohlasom a vykázali neobvykle vysokú úspešnosť.“

Až na niekoľko výnimiek z ranej produkcie boli všetky filmy vydané po dôkladnom zreštaurovaní a obnove východiskových filmových materiálov. SFÚ tak ponúka divákom slovenské filmy vo vysokej obrazovej a zvukovej kvalite. DVD majú navyše bohatú prílohu s množstvom atraktívnych informácií. „Divák vďaka tomu získava možnosť lepšie sa zorientovať v príslušnom dobovom kontexte, oveľa lepšie vníma súvislosti vzniku jednotlivých diel, ich umeleckú, kultúrnu či spoločenskú hodnotu.“ Okrem toho, že bola divákom konečne sprístupnená slovenská filmová klasika, má podľa Brázdu produkcia DVD so slovenskou tvorbou aj oveľa širší význam. „Tento aspekt súvisí s celkovou ambíciou prinášať divákom nielen samotné filmy, ale prostredníctvom nich zároveň zlepšovať v minulosti oslabený vzťah slovenskej verejnosti k vlastnému kultúrnemu dedičstvu. Som presvedčený, že aj vďaka našim edíciám sa slovenský film vrátil do povedomia diváka.“

Dôležitou činnosťou edičného oddelenia SFÚ je aj vydávanie filmových periodík – Film.sk a Kino-Ikon. Film.sk začal vychádzať v čase, keď na poli slovenských filmových časopisov vzniklo úplné vákuum. Pomaly zanikali všetky časopisy, ktoré tu vychádzali v 90. rokoch, a SFÚ sa stal jedinou inštitúciou schopnou vytvoriť podmienky zaručujúce životaschopnosť takéhoto druhu časopisu. Vznikol tak priestor na informovanie verejnosti o slovenskej kinematografii, ktorý žiadne iné médiá nedokázali ponúknuť a vďaka ktorému Film.sk dodnes zostáva v mnohých aspektoch jedinečným periodikom. Podobne jedinečným filmologickým časopisom je Kino-Ikon. Jeho vydavateľom je síce ASFK, SFÚ má však na jeho vydávaní dôležitý podiel, keďže hlavné redakčné úkony a s nimi spojené práce sa odohrávajú v jeho edičnom oddelení.“

Samozrejme, pravidelná vydavateľská činnosť je podmienená dostatočným finančným zabezpečením. „Čiastočne je edičná činnosť financovaná priamo z rozpočtu na základe ročných kontraktov s Ministerstvom kultúry SR. Tieto zdroje potom dopĺňame uzatváraním už spomínaných partnerstiev, v poslednom čase aj prostredníctvom grantov Audiovizuálneho fondu, pre ktorý sme sa po minuloročnej úprave jeho interných pravidiel stali legitímnym žiadateľom.“

Z DVD produkcie edičného oddelenia sa najbližšie chystá vydanie debutovej snímky Martina Šulíka Neha a 2-DVD 6x Dežo Ursiny, z kníh práca Evy Filovej Eros, sexus, gender v slovenskom filme a Rozprava o žánri od autorskej dvojice Peter Michalovič a Vlastimil Zuska.

Mariana Jaremková (filmová publicistka)