JURAJ LIHOSIT

Režisér Juraj Lihosit sa narodil 25. apríla 1944 v Martine. Absolvoval strednú priemyselnú filmovú školu v Čimeliciach a po nej v rokoch 1967 až 1972 študoval filmovú a televíznu dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení, ktorú neskorší tvorca Sojok v hlave či Vlakárov nedokončil.

V mladosti sa Lihosit venoval aj hudbe a anglickým prekladom textov ku skladbám Deža Ursinyho. Pracoval ako asistent, neskôr ako vedúci výrobného štábu v Československej televízii Bratislava. V hranom filme sa výraznejšie presadil ako asistent réžie a spolupracoval napríklad s Elom Havettom na filme Ľalie poľné (1972).

Jeho samostatným televíznym debutom sa v roku 1977 stal film z obdobia Slovenského národného povstania Ako sa Vinco zaťal podľa námetu Jany Gavalcovej a Ondreja Šulaja. Psychologická dráma z dedinského prostredia predstavuje postavu večného frajera Vinca, ktorý odmieta pridať sa k partizánskej skupine. Keď však dedinu obsadia Nemci, nechce prezradiť miesto úkrytu partizánov a zradiť tak svojich kamarátov. Film sa v roku 1979 dostal do trezoru, ale Lihosit mohol napriek tomu pokračovať v nakrúcaní. Po kriminálnom príbehu Anonym (1980) o novinárovi, ktorému sa vyhrážajú smrťou, sa v osemdesiatych rokoch venoval najmä tvorbe pre deti a mládež. Najvýraznejšie túto líniu reprezentuje tridsaťdielny seriál Bambuľkine dobrodružstvá (1983 – 1985). K „večerníčkovému“ formátu sa vrátil ešte v roku 1998 seriálom Veselý strach 1 – 6. V hranom filme debutoval v roku 1982 lyrickou komédiou o láskach a sklamaniach chlapca z malého mesta podľa scenára Dušana Dušeka Sojky v hlave.

Od roku 1978 Lihosit nakrútil okrem hraných filmov mnoho televíznych projektov rôznych žánrov: dokumentárne filmy (Blízky človek, 1991; Dubček sa narodil v Uhrovci, 1993), televízne inscenácie (Na začiatku cesty, 1980; Ľudožrúti, 1992), publicistické programy, folklórne pásma, programy pre deti, medailóny osobností (Ladislav Chudík, Jozef Kostka, Štefan Nosáľ, Ján Kostra), kultúrne a vzdelávacie programy. Na spoluprácu s Dušekom nadviazal v roku 1988 ďalším filmom zameraným na dospievajúcu mládež Vlakári. Hlavný hrdina Vojto túži rozvinúť svoj vysnený vzťah so spolužiačkou Kajkou. Bráni mu v tom však viacero problémov spojených s neľahkým rodinným životom. Musí sa starať o malého brata, keďže mama je hospitalizovaná a otec s dedom všetko nestíhajú. Film sa vyznačuje lyrickou poetikou, ktorá spolu s humornými prvkami vytvára smutno-krásne rozprávanie o dospievaní chlapca. Sojky v hlave i Vlakári boli úspešné na domácich filmových festivaloch.

Po roku 1989 Lihosit obmedzil dramatickú tvorbu a vrátil sa k dokumentu. Tak vznikol napríklad film Odchody a návraty (1992) o emigrantoch z bratislavského V-klubu. V súčasnosti sa meno režiséra spája s koprodukčným historickým projektom Dunajská sága, ktorý sa nakrúcal v podobe filmu aj televízneho seriálu. Vzhľadom na jeho finančnú náročnosť bolo však nakrúcanie na zatiaľ nešpecifikovaný čas pozastavené.

Ján Pagáč ( študent audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )

FOTO: archív SFÚ/Miro Nôta